Viacerí zo zoznamu Igora Matoviča odmietajú, že by ich dosadili politici.
BRATISLAVA. Jedenásť strán s vyše tisíckou mien, pri ktorých sú funkcie a skratky politických strán. Tak vyzerá zoznam, ktorý včera zavesil na Facebook poslanec Igor Matovič.
Svojich priaznivcov vyzval, aby sa mu ozvali, ak vedia, čo zoznam mien, úradov a pozícií aj so skratkami politických strán znamená. Sám sa tvári, že nevie, o čo ide. Nechce ani povedať, ako zoznam získal. „Dostal som ho do ruky,“ povedal Matovič.
Zoznam neobsahuje zatiaľ všetky štátne funkcie. Matovič hovorí o prvej časti. Koľko bude nasledovať, nepovedal.
Zatiaľ zverejnené mená prezrádzajú, že politickým stranám záležalo na dosadení svojich ľudí nielen na ministerstvách, katastrálnych, daňových úradoch či úradoch práce, ale ich nominácie siahajú až po obvodné úrady. Zoznam spomína aj mená členov predstavenstiev a dozorných rád podnikov s účasťou štátu.
Z vyše tisícky mien má asi tretina pri sebe aj politickú príslušnosť. Nejde len o strany súčasnej vládnej koalície, ale aj o nominantov Smeru, HZDS či SNS. Viacerí ľudia zo zoznamu tvrdili, že zoznam je nepresný.
Politici majú potrebu obklopiť sa blízkymi, píše Peter Morvay.
Čítajte komentár >>
Mečiar sa k Smeru nehlási Banskobystrický kardiochirurg Peter Mečiar popiera, že by ho za šéfa Stredoslovenského ústavu srdcovocievnych chorôb nominoval Smer.
„Keď pán Matovič oznámil, že zverejní zoznam nominantov, myslel som, že to bude k veci. Zdá sa, že je to úplný blud a presný opak. So Smerom som nemal nikdy nič spoločné,“ vyhlásil Mečiar, ktorý sa priznáva k spolupráci s lídrom HZDS Vladimírom Mečiarom. Do funkcie sa dostal ešte za bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca (vtedy ANO).
SaS zasa podľa zoznamu nominovala Margarétu Cehlárikovú, ktorá bola aj šéfkou kancelárie ministra Ľubomíra Galka (SaS), do vedenia Vojenskej zotavovne a hotela v Smrekovici. Ministerstvo aj Cehláriková tvrdia, že ju nenominovala strana, ale minister, aj to iba dočasne – do výberového konania.
„Nie som v žiadnych štruktúrach SaS. Minister ma stiahol z americkej ambasády ako odborníčku. Do zotavovne ma dočasne vyslal urobiť krízový manažment,“ vyhlásila Cehláriková.
Priznali aj zatĺkali Šéf Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Čadci Martin Mravec priznal, že je členom KDH. Odmietol, že by mu strana pomohla v konkurze. Jeho kolega z Trenčína Stanislav Jakubík má byť človekom SDKÚ.
„Je mi úplne ľahostajné, čo pán Matovič zverejnil a čo si myslí,“ reagoval na zoznam. Nepovedal, či prešiel výberovým konaním. Vyhovoril sa, že šoféruje a nechce porušovať predpisy.
Tlak na politikov Šéf Transparency International Gabriel Šípoš hovorí, že je dobré zverejniť politické nominácie.
„Tlačíme tak na strany, aby zdôvodnili, prečo vôbec na daných miestach nerobia výberové konania, ale považujú to za politickú funkciu. Po druhé tak verejnosť vie brať strany na zodpovednosť za výkony či prešľapy jednotlivých nominantov,“ myslí si Šípoš.
Šéfovia strán svojich ľudí neodhalia Do funkcií navrhujeme najmä odborníkov, oponujú Matovičovi ľudia z vedenia koalície.
BRATISLAVA. „Zo 65 záznamov (nominantov SaS) bolo 12 absolútne nesprávnych,“ spochybňovala včera zoznam politických nominantov generálna manažérka SaS Jana Kiššová. Zo zvyšných 53 záznamov ide podľa nej o ľudí, ktorí
na svojich miestach boli už za minulej vlády a v zozname je len 14 členov strany.
SaS včera jediná spochybnila presnosť zoznamu Igora Matoviča. Šéf strany Richard Sulík tvrdil, že by nominantov sám zverejnil, keby s tým súhlasila celá koalícia. Tá sa na tom nevie dohodnúť už mesiace.
„A čo je zlé na tom, keď strana nominuje niekoho, kto je aj odborník a na tom mieste urobí pre občanov
a štát to, čo urobiť má?“ pýta sa zasa šéf Mosta-Híd Béla Bugár.
Šéfovi klubu KDH Pavlovi Hrušovskému vraj neprekáža zverejnenie zoznamu, ale to, že „do toho vniesol úplný chaos aj
z hľadiska jeho postoja, kde napríklad predsedu strany hodnotí ako politického nominanta a spochybnil niektoré funkcie vyslovene odvodené od výsledkov volieb“.
Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) odkázala na svoj zoznam nominácií za Úrad vlády, ktorý zverejnila na webovej stránke už pred niekoľkými mesiacmi.
Miroslav Kern
Rozdeľuje každá vláda Najvyššie funkcie rozdeľujú vedenia strán, k nižším pustia regióny.
BRATISLAVA. Miesta v štátnej správe si podľa pomerne presného kľúča politické strany rozdeľujú už od začiatku 90. rokov.
Krájať krajinu na diely však naplno začali až „akčné päťky“ z čias druhej vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998.
Nové vlády aj úradníci V každom kraji a okrese rozdeľovali funkcie traja funkcionári HZDS a po jednom zo SNS a ZRS. Najmä ZRS vtedy často na riadiace miesta v štátnej správe dosadzovalo ľudí bez vzdelania a kvalifikácie.
Po nástupe prvej vlády Mikuláša Dzurindu v roku 1998 vtedajšia koalícia použila podľa informácií SME podobný systém.
Zhora nadol Najdôležitejšie funkcie vrátane prednostov okresných úradov dohadovali ľudia z najvyššieho vedenia strán centrálne. Menej dôležité, ako napríklad šéfov pobočiek Sociálnej poisťovne, rozdeľovali koaličné „komisie“ tiež na celoslovenskej úrovni. Ešte nižšie funkcie, ako napríklad šéfov odborov okresných úradov, si delili krajské či okresné „koaličné rady“.
Opakovalo sa to aj v Dzurindovej koalícii, keď v roku 2002 SDĽ a SOP nahradila ANO. Väčšina nominantov SDKÚ, KDH a SMK zostala na svojich miestach.
Aj v roku 2006 koalícia Roberta Fica rozdeľovala funkcie kombináciou celoštátnej a regionálnej metódy.
Miroslav Kern
