Vicepremiér chce pod Ústav pamäti národa dostať archív VB aj polície z čias slovenského štátu.
BRATISLAVA. Minister vnútra Daniel Lipšic z KDH odmieta Ústavu pamäti národa prepustiť archívne dokumenty Verejnej bezpečnosti, ktorá sa počas komunizmu tiež podieľala na represiách.
Presun dokumentov bývalej štátnej polície z Archívu ministerstva vnútra v Levoči do rúk ústavu žiada vicepremiér Rudolf Chmel (Most-Híd) v návrhu novely zákona o pamäti národa. Rovnaký postup zvolilo aj Česko, ktoré ich už zverilo Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
Lipšic sa snaží presunu dokumentov zabrániť. Chmelovi zaslal k návrhu zásadnú pripomienku, podľa ktorej sťahovanie zlikviduje levoč〜ský archív. Historické dokumenty podľa Lipšica ostanú
v bezpečí iba v ministerskom archíve. „Ústav pamäti národa nie je subjektom štátu, ale verejnoprávnou inštitúciou,“ napísal v pripomienke.
Chmel: Archív patrí ÚPN
Čo Lipšic urobí, ak Chmel bude na sťahovaní trvať, ministerstvo včera nekomentovalo. K pripomienkam sa plánuje vyjadriť, keď návrh prerokuje vláda.
Chmelov úrad neprezradil, či Lipšicovi vyhovie. Tvrdí, že ÚPN má na listiny nárok už podľa terajšieho zákona, ktorý bol prijatý v roku 2002. Doteraz nedohodli ich presun.
Vicepremiér chce v ÚPN zhromaždiť dokumenty všetkých bezpečnostných zložiek z čias neslobody medzi rokmi 1938 a 1990.
„Máme už veľkú časť archívu Štátnej bezpečnosti,“ povedal šéf ÚPN Ivan Petranský. Vďaka jeho zverejňovaniu napríklad vyšlo najavo, kto s ŠtB spolupracoval.
Spor aj o archív z čias Tisa
Lipšic sa bráni aj odovzdaniu archívu Ústredne štátnej bezpečnosti, najvyššieho policajného úradu slovenského štátu.
Proti presťahovaniu policajného archívu z čias prezidenta Jozefa Tisa je aj Petranský. „V Slovenskom národnom archíve sú dostatočné podmienky na jeho skúmanie.“ Archív tvoria štyri úradné knihy a 965 škatúľ spisov z rokov 1940 až 1944.
Chmel môže mať problém aj s rozsahom údajov, ktoré chce sprístupňovať. Tajná by mala ostať zdravotná dokumentácia v kádrových spisoch príslušníkov bezpečnostných zložiek. Úrad na ochranu osobných údajov upozorňuje, že ÚPN by mal chrániť aj údaje o súkromnom živote či adresu pobytu.
Zverejnia nevery?
Petranskému prekáža, že k osobným údajom prenasledovaných by sa mohli dostať aj tí, čo ich prenasledovali. „Považujem to za absurdné.“
Bývalý disident Ján Čarnogurský sa pridal s tým, že zlo môže narobiť aj vyzradenie informácií o neverách. „Údaje o manželských neverách ŠtB veľmi rada zhromažďovala.“
