BRATISLAVA. "Sú v nej spísané naše argumenty," vysvetlil na dnešnej tlačovej konferencii šéf SaS a predseda parlamentu Richard Sulík.
Strana sa chystá 16-stranovú brožúrku distribuovať svojim partnerom aj na koaličných stretnutiach. Sulík zdôraznil, že by im mohla pomôcť presvedčiť ich o správnosti svojich názorov.
"Sme presvedčení, že aj naši koaliční partneri majú v konečnom dôsledku rovnaké záujmy ako my, chrániť slovenských daňovníkov," konštatoval.
"Keď sa prestane zahmlievať, ukáže sa, že odmietnutie eurovalu je jediné správne riešenie. Táto brožúra je našou odpoveďou na obvinenia z populizmu, ktorým čelíme," priblížil šéf liberálov. Opätovne zdôraznil, že neúčasť Slovenska v eurovale neodradí zahraničných investorov a nie je ani politickým rizikom.
Bez SaS
Vládny kabinet schválil v stredu (7.9.) v poradí už druhý dodatok k medzinárodnej zmluve o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF).
Ten prvý odsúhlasil ešte v júni, medzitým sa však lídri eurozóny dohodli na ďalších zmenách, ktoré treba do zmluvy zapracovať.
Ako však po rokovaní kabinetu podotkol šéf rezortu hospodárstva Juraj Miškov (SaS), ani jeden z ministrov SaS nehlasoval za tento dodatok.
Následne prezident SR Ivan Gašparovič splnomocnil ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) na podpis zmien v dočasnom eurovale, ktoré odsúhlasila vláda.
Schválený dodatok má však charakter prezidentskej zmluvy, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Musí byť preto predložená na schválenie aj Národnej rade (NR) SR, kde však momentálne nemá zaručenú dostatočnú podporu minimálne 76 hlasov.
V súčasnosti je v rámci úverovej kapacity dočasného eurovalu garantovaná suma istiny aj úrokov. Podľa nových pravidiel už úroky zaručené nebudú.
Navýšenie aj nové opatrenia
Navýšiť sa má tiež objem záruk v EFSF, a to zo súčasných 440 na 779 miliárd eur, aby mohol euroval reálne požičať pôvodne zamýšľaných 440 miliárd eur. Pre Slovensko to v rámci nášho podielu znamená zvýšenie záruk zo 4,37 na 7,72 miliardy eur.
Ďalšími zmenami sú opatrenia na zvýšenie flexibility eurovalu 1. Pomoc pre krajiny v ťažkostiach sa už nebude poskytovať iba prostredníctvom úverových zmlúv, ale prostredníctvom širších dohôd o poskytnutí finančnej pomoci.
Tie v sebe môžu zahŕňať aj preventívne pôžičky, pomoc na rekapitalizáciu finančných inštitúcií či nákup dlhopisov problémovej krajiny na sekundárnych trhoch.
