BRATISLAVA. Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin zaútočil v maile adresovanom kolegom na ústavných sudcov. Spolu s pravidelným prehľadom aktualít v súdnictve rozposlal v auguste sudcom list, v ktorom sa posťažoval, ako Ústavný súd „bezprecedentne“ porušil jeho základné práva a slobody, keď mu uložil disciplinárny trest za nevpustenie kontroly ministerstva financií.
Harabin sudcov vyzval upozorniť na prípad „mlčiacu väčšinu, a dať tak zreteľne najavo, že podobná účelová prax Ústavného súdu nás vyčleňuje z rámca demokratických a právnych štátov“.
„Ak boli takéto maily sudcom všeobecných súdov skutočne odoslané, považujem to za nevhodné, znižujúce autoritu Ústavného súdu a zasahujúce do jeho rozhodovacej činnosti,“ reagovala predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková.
Výnimočný Harabin
Harabin tvrdí, že sudcov informoval, lebo ide o „výnimočný prípad v Európskej únii“, keď v dvoch rovnakých veciach rozhodol súd úplne inak. „Zjavná svojvôľa“ podľa neho likviduje právny štát a zavádza právnu neistotu. Sudcom poslal aj rozhodnutie vo svojej veci a rozhodnutie týkajúce sa jeho predchodcu Milana Karabína.
Pred štyrmi rokmi žiadal preňho trest ešte ako minister spravodlivosti Harabin. Dôvodom bolo, že nevpustil na súd kontrolu ministerstva spravodlivosti. Ústavný súd postih odmietol s tvrdením, že treba úzkostlivo strážiť nezávislosť súdnej moci. Odmietnutie kontroly považoval za právny názor Karabína, pre ktorý ho nemôže trestať.
Našli rozdiel?
Ani v novozverejnenom písomnom odôvodnení súd nevysvetlil, prečo Karabína nepotrestal a Harabinovi na rok znížil plat o 70 percent.
„Súd by mal vždy reagovať na predchádzajúce stanovisko, ak má byť výsledkom rozhodovania posun v judikatúre. Judikatúra však nie je dogmou,“ hovorí právnik Tomáš Kamenec.
Ministerstvo spravodlivosti, ktoré trest pre Harabina navrhovalo, Ústavný súd obhajuje. Stačí vraj vysvetlenie, že prípady Karabína a Harabina boli rozdielne v tom, že kontrola hospodárenia nemôže byť zásahom do nezávislosti súdnictva.
Beata
Balogová
