Do Afganistanu vyráža pluk špeciálneho určenia. Bude cvičiť miestnych policajtov aj zasahovať pri bojových akciách. Hovorili sme s jedným z 20 vojakov, jeho meno musí zostať utajené. Má 34 rokov a bol už na Golanských výšinách a v Iraku.
Spomínate si, kde vás zastihla správa o útokoch teroristov v New Yorku v roku 2001?
„Práve som sa vracal domov na dovolenku z misie na Golanských výšinách. Keď som prechádzal popri výkladoch cez mesto, nevedel som, o čo ide, či sa nakrúca nejaký akčný film. Dozvedel som sa až potom, čo sa stalo a zostal som naozaj šokovaný.“
Po útokoch z 11. septembra Američania obsadili Afganistan. Zmenil sa svet za posledných desať rokov z pohľadu slovenského vojaka?
„Určite. Spolupráca sa oveľa viac rozbehla. Po vstupe Slovenska do NATO nastalo veľa zmien.“
Kedy ste sa dozvedeli, že pôjdete na misiu do Afganistanu?
„Bolo to asi osem až desať mesiacov pred odchodom.“
Aká bola príprava?
„Išlo o veľa školení a kurzov, ktorými musia vojaci prejsť. Všetci absolvovali taktické streľby, následne sme sa rozdelili podľa odborností. Som analytik, takže som pracoval s mapami. Dôležité bolo naučiť sa zabezpečiť objekt po príchode na miesto úlohy. Zaisťujú sa dôkazy, berú sa odtlačky prstov.“
Dá sa porovnať táto práca s podmienkami na Slovensku?
Slováci v Afganistane
na pol roka vyráža 20 vojakov 5. pluku špeciálneho určenia,
Školia policajtov a plnia úlohy Síl pre špeciálne operácie
Slovensko schválilo mandát pre 346 vojakov,
ženijná jednotka je na základni Kandahár (57 vojakov),
strážna jednotka je na základni Kandahár a Tarin Kowt (164 a 53 vojakov),
ďalších 50 vojakov pôsobí na iných pozíciách.
„Nie som si istý, či je softvér takéhoto mapového rozsahu u nás dostupný. Nie je ho treba. Napríklad postupy pri zbieraní odtlačkov sa dajú porovnať s prácou kriminalistov v polícii. Zariadenia, ktoré máme od amerických partnerov, sú naozaj na špičkovej úrovni.“
V čom je misia v Afganistane iná, ako boli obe vaše doterajšie?
„Na Golanských výšinách sa na prímerie medzi Izraelom a Sýriou dohliada od sedemdesiatych rokov. Za 12 mesiacov sa hlásili len neúmyselné narušenia hraníc napríklad pastiermi oviec.“
Aké to bolo v Iraku?
„Tam boli naše úlohy prieskum, ochrana a obrana v zostave ženijnej roty, ktorá zneškodňovala a zbierala nevybuchnutú muníciu zo skladov armády Sadáma Husajna. Riziko ohrozenia života bolo výrazne vyššie ako na Golanských výšinách.“
S akým pocitom idete teraz do krajiny, kde vojaci zomierajú pri útokoch?
„Prirovnal by som to k vysokej škole boja. Aj v Iraku mali povstalci skúsenosti, ale Afganci bojujú stáročia. Ide o ľudí, ktorých otcovia i dedovia boli bojovníci. Technológia nie je taká vyspelá ako v Iraku, ale dokážu sa rýchlo učiť.“
Čo bude vašou prácou?
„Je to výcvik afganských policajných jednotiek. Niečo na úrovni našich krajských Pohotovostných policajných útvarov, teda kukláčov. Jednotky sú vo výcviku a našou úlohou je spolu s Američanmi ich vycvičiť, aby dokázali pracovať sami. Jednotka bude mať približne 60 policajtov.“
Budete s nimi ich úlohy aj plniť?
„Pravdaže, ale je to ich krajina, oni sú doma a musia rozhodovať. My budeme niečo ako ich mentori. Musíme ich to naučiť, dohliadať a spolupracovať s nimi. Právo sa v krajine dodržiava, samozrejme, afganské.“
Nedávno prebehla správa, že veľa afganských policajtov a vojakov patrí k al–Káide. Dá sa im veriť?
„Určite to nevidieť na prvý pohľad. Skôr či neskôr sa to dá zistiť. Nie vždy môžete každému povedať všetko. Základom sú informácie, kedy treba byť pripravený. Len pár ľudí vie, kam sa ide, koho ideme zatknúť. Stávalo sa, že podrobné informácie získalo veľa ľudí a operácia sa skončila neúspechom či zraneniami, alebo stratami na životoch.“
Pre spojenecké vojská to teda nie je novinka?
„Nie, deje sa to aj na úrovni tlmočníkov. Základom sú miestni obyvatelia z inej provincie, ktorí tlmočia do angličtiny. Sú čiastočne preverení, no môžu byť skorumpovaní, môžu donášať. Medializovali sa prípady, keď si americké jednotky priviezli svojho do detailov prevereného človeka, jeho rodina žila v Amerike dlhé roky, a zlyhal.“
Kde budete pôsobiť?
„Je to tajné. Povedať viac, ako že to bude v Afganistane, nie je možné. Bývať budeme na vojenskej základni. Úlohy často bývajú pomerne krátke. Splnia sa alebo nie a vraciame sa na základňu.“
Afganistan má bezpečnejšie i nebezpečnejšie oblasti. Kam idete vy?
„Je to tam veľmi horúce.“
Čím bojuje priemerný bojovník Talibanu?
„Všetko závisí od toho, koľko má peňazí. Čakáme, že sa stretneme so zbraňami, ktoré sú tam ešte z čias invázie Sovietskeho zväzu, čo tam bola do roku 1989. Je ich tam stále veľa. Samopaly, guľomety, protitankové granáty, míny, veľa munície a nábojov.“
Školili vás ľudia, ktorí v krajine už boli?
„Väčšina amerického tímu, čo pôjde s nami, už v Afganistane bola, niektorí viackrát. Majú skúsenosti z inej provincie, vlastný systém, ktorým pracujú. Tvoríme spoločnú jednotku.“
Cítite sa ako nováčikovia?
„Nie. Dvaja z nás už v Afganistane boli, prvýkrát posielame kompletnú jednotku 20 ľudí. Niektorí sú už na mieste, rovnako ako časť materiálu.“
Bude tam rovnako ako u nás zima. Aký máte výstroj?
„Dostali sme od partnerov veľa nového materiálu. Rovnako naši zabezpečili časti výstroja. Máme zodolnenú obuv a odev, bez čoho sa tam nedá pracovať. Rovnako spacie vaky, balistickú vestu.“
Máte informácie, či bol Taliban toto leto aktívnejší ako po minulé roky?
„Oficiálne sa hovorí, že je v regióne oslabený. Spojené štáty zmenili stratégiu a zameriavajú sa na kľúčové osobnosti povstaleckých hnutí.“
To sú úlohy, ktoré tam idete plniť?
„Základná úloha je výcvik. Ktosi nedávno povedal, že čím lepšie tamojšie jednotky vycvičíme, tým bezpečnejšie sa tam budeme cítiť. Ak si robotu miestni policajti urobia dobre, všetko bude v poriadku.“
Tešíte sa na misiu?
„Je to niečo nové. Nie sme dobrodruhovia, čo cestujú po exotických krajinách, kde spoznávame ich krásy. Veliteľ nedávno povedal, že nejsť na podobnú misiu, je niečo, ako keď murár nepostaví dom.“
Môže sa stať, že niekto z jednotky sa nevráti. Ste na to pripravený?
„Je to možné, nedá sa tomu vyhnúť. Možnosť nešťastia je tam niekoľkonásobne vyššia ako v prípade pozorovateľských misií na Cypre či Golanských výšinách. S prípadným nešťastím sa každý musí v prvom rade vyrovnať sám. Samozrejme, že smrť prekvapí, ale nemôže jednotku rozložiť. Zranenie či smrť sa nemôže vnímať ako nesplnenie našich úloh.“
Majú za sebou vaši Američania aj zranenia?
„Takmer polovicu už v Afganistane zranili. Jedného postrelili vo vrtuľníku. Zboku dostal do vesty projektil, ktorý mu prenikol do tela. Chceli ho doktori ošetriť, on však vystúpil, držal si krvavé obväzy. Do operačnej sály prišiel sám a rozčuľoval sa, že mu prederavili nové tričko. Kolegovia ho potom nenašli v zozname pacientov. Lekári mu totiž pred meno napísali Chuck Norris.“
Je teda priestor na žarty?
„Určite. Američania si zo seba robia navzájom posmešky, je to bežné. Tým sa tá situácia do určitej miery stáva znesiteľnejšou.“
Ste ženatý?
„Áno a mám aj deti.“
Ako to prežívajú?
„Bude to ťažké. Najdlhšie som bol od rodiny za posledné roky mesiac. Manželka mi opisovala tie ustavičné otázky detí, kde je ocinko, kedy už príde. Posledné dni dcéra hovorila, že už asi nepríde.“
Ako vnímate správy z Afganistanu?
„Na internete je viac záberov unesených vojakov, kde sú zajatí a čítajú rôzne odkazy, napríklad žiadosť, aby ich krajiny stiahli vojakov. Je to propaganda.“
Má Západ právo tam zasahovať?
„Myslím si, že nemôžeme Afgancom vnucovať našu kultúru či naše zákony. Ideme im tam pomôcť, aby sa čo najskôr dokázali osamostatniť.“
Nevnímajú Afganci cudzie vojská na svojom území ako okupáciu?
„Pre jedného možno áno, pre iného zase nie. Prídeme na stretnutie staršinov, nadviažeme spoluprácu, ponúkneme im pomoc. Sme tam len na chvíľu, oni tam žijú. Večer príde Taliban a zastrašuje, bežný je psychický nátlak. Chápem ich, ak má niekto rodinu a niekto sa mu vyhráža, že ich popraví, minimálne nejaké ústupky určite urobí.“
Dá sa tá vojna vyhrať?
„Otázkou je, čo považujete za víťazstvo. Ak je naša úloha nastaviť krajinu tak, aby sa dokázala sama spravovať, tak sa to možno dá. Krajina je veľmi rozdelená, je tam mnoho kmeňových náčelníkov.“

Beata
Balogová
