BRATISLAVA. Predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin chce pracovať aj z domu, o povolenie požiadal sudcovskú radu Najvyššieho súdu. O jeho žiadosti by mala podľa zverejného programu rozhodovať v pondelok.
Na prácu v domácom prostredí majú zo zákona nárok všetci sudcovia. Medzi predsedami súdov bývajú takéto žiadosti skôr výnimkou. Dôvodom je, že okrem povinností sudcov si musia plniť aj služobné úlohy. Harabin neodpovedal, ako chce zvládať funkciu predsedu Najvyššieho súdu z domu. Neodpovedal ani na to, prečo si vôbec takúto žiadosť podal.
„Pán Harabin ako predseda a sudca Najvyššieho súdu vždy postupoval, postupuje a bude postupovať len podľa zákonných povinností,“ odpovedali z kancelárie predsedu Najvyššieho súdu na všetky otázky denníka SME.
Doma sa lepšie sústredí
Harabin
Za čo ho stíhajú
porušil princíp náhodného prideľovania spisov; obchádzal elektronickú podateľňu,
nedostatočne sa bránil proti diskriminačným žalobám sudcov Najvyššieho súdu,
o 70 percent platu na rok prišiel za to, že odmietol na Najvyšší súd pustiť kontrolu ministerstva financií.
V domácom prostredí môžu sudcovia pracovať najviac dva dni do týždňa. Musia byť vtedy zastihnuteľní a tieto dva dni nemôžu pripadnúť na dni, keď pojednávajú.
Najčastejšie sudcovia ostávajú doma v piatky a pondelky. Mnohí si tak predlžujú víkendy.
Práca v domácom prostredí by mala slúžiť najmä na naštudovanie spisov. Mnohí sudcovia sa totiž mimo kancelárie lepšie sústredia.
Harabin neodpovedal, koľko vecí odpojednával a rozhodol od nástupu do funkcie v júni 2009. Zaradil sa do dovolacieho trestného senátu, ktorý veľa práce nemá, keďže dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Podľa rozsudkov zverejnených na stránke Najvyššieho súdu rozhodoval v jednej ukončenej veci. Rozsudok je z mája minulého roka.
Súvisí to s trestom?
Bez odpovede ostala aj otázka, či Harabinova žiadosť o prácu z domu nesúvisí s disciplinárnym rozhodnutím Ústavného súdu, podľa ktorého by mal rok prichádzať o 70 percent platu. Dôvodom je, že nepustil na Najvyšší súd kontrolu ministerstva financií.
Disciplinárny návrh naňho podala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ), ktorá jeho žiadosť o prácu z domu nechcela komentovať.
O 3500 eur mesačne by mal Harabin prichádzať od 30. augusta. Hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová potvrdila, že až odvtedy je rozhodnutie ústavných sudcov vykonateľné, hoci rozhodli už koncom júna.
Uznesenie síce poslali zúčastneným stranám už 18. júla, ale Harabinovmu právnemu zástupcovi, členovi Súdnej rady Bohumilovi Novákovi vyše mesiaca trvalo, kým ako posledný potvrdil jeho prevzatie.
Hoci uznesenie Ústavného súdu nebolo ešte kvôli Novákovi vykonateľné, Harabin sa naň už začiatkom augusta sťažoval sudcom. Rozposlal im ho mailom spolu s ranným monitoringom.
Zníženie platu sledovať nebudú
Ak nebude Štefan Harabin rešpektovať trest Ústavného súdu, spácha trestný čin.
BRATISLAVA. Výplatnú pásku predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina zrejme nikto kontrolovať nebude. Verejnosť sa tak nemusí dozvedieť, či naozaj prichádza mesačne o 70 percent platu, ako to prikázal Ústavný súd.
Pri sudcoch Najvyššieho súdu vydáva platový dekrét Harabin. Či si už svoj plat okresal, povedať nechce. O kontrole nehovorí ani ministerka spravodlivosti, ktorá jeho potrestanie dosiahla na Ústavnom súde. Ani ten ho kontrolovať nebude.
„Právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu je všeobecne záväzné,“ odpovedala hovorkyňa súdu Anna Pančurová.
Ešte dôležitejšie však je, že marenie rozhodnutia Ústavného súdu je trestným činom, upozornil právnik Marek Benedik. „Je to dosť veľká zábrana tomu, aby ho nerešpektoval,“ myslí si Benedik.
Harabin o rozhodnutí nepovie inak ako o „hydre svojvôle“. Chce ho napadnúť v Štrasburgu. Ak vznikne podozrenie, že Harabin o peniaze neprichádza, môže podľa Benedika ktokoľvek podať trestné oznámenie. Potom by jeho plat mala polícia preveriť.
(vev)

Beata
Balogová
