Kým koalícia na čele s kresťanskými demokratmi navrhuje zrušenie amnestií, Smer vidí cestu len vo schválení ústavného zákona.
BRATISLAVA. Opozičný Smer, ktorého hlasy vládna koalícia potrebuje na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara udelených v roku 1998, dal KDH na stôl vlastné riešenie tohto problému. Pre TASR to dnes potvrdili lídri Smeru aj KDH Robert Fico a Ján Figeľ, ktorí o tejto téme v posledných dňoch rokovali.
Kým koalícia na čele s kresťanskými demokratmi navrhuje zrušenie spomínaných amnestií, Smer vidí cestu len vo schválení ústavného zákona, ktorý by ich odsúdil ako jedno z najvážnejších porušení alebo zneužití práv, ktoré mal k dispozícii konkrétny politik.
Táto právna norma by však nemala právne následky. Návrh takéhoto ústavného zákona vypracovali pre Smer-SD právnici.
"My v morálnej rovine amnestie absolútne odmietame, ale z hľadiska práva nevidíme priestor na ich zrušenie, ako to navrhuje KDH. Je tu nejaká možnosť dohodnúť sa na texte, ktorý by mohol byť schválený v podobe ústavného zákona odsudzujúceho amnestie, avšak bez právnych následkov," povedal Fico. Myslí si, že takýto návrh by jeho poslanci mohli podporiť.
Fico: Zrušenie amnestii nie je možné
Fico je presvedčený, že zrušenie amnestií nikdy na Slovensku z hľadiska právnych dôsledkov nenastane. "Smer nikdy nezahlasuje za ústavný zákon, ktorý by v praxi znamenal zrušenie amnestií. Za deklaratórny odsudzujúci zákon sme pripravení zahlasovať," zopakoval Fico.
Podstata textu, ktorý predložili KDH, je podľa jeho slov v tom, že tieto amnestie "boli jedným z najzávažnejších porušení právomoci verejných činiteľov, aké sme kedy videli".
Figeľ na otázku, či KDH pristane aspoň na takéto riešenie, ak nenájde dosť hlasov na zrušenie amnestií, neodpovedal. K podrobnejšiemu obsahu rokovania sa nechcel vyjadrovať, ale potvrdil obojstranný záujem hľadať spoločné riešenie.
"Za rozhodujúci považujem postoj strany Smer, keďže návrh si vyžaduje ústavné riešenie podporené minimálne 90 hlasmi. KDH a Smer sa zhodujú na tom, že pri zavlečení občana Slovenska do cudziny v roku 1995 a pri následných udalostiach a rozhodnutiach došlo k hrubému zneužitiu štátnej moci," deklaroval Figeľ.
On sám je presvedčený, že súčasný stav je potrebné a možné napraviť prijatím ústavného zákona. "Tu vidím zhodu prístupu v tom, že obe strany sú pripravené diskutovať o jeho podobe a obsahu. To nie je o ústupe jedného alebo druhého, ale o spoločnom postupe, lebo iba ten prinesie účinný výsledok pre Slovensko," myslí si šéf KDH.
Rokovania so Smerom považuje Figeľ za neukončené a neuzavreté. "Definitívny výsledok by som nechcel hodnotiť. To, že sa usilujeme o hľadanie riešenia, nás posunulo od veľmi vzdialenej polohy k postoju, ktorý je evidentne bližší. Už samotná úroveň ústavného zákona je dôležitým kvalitatívnym posunom," dodal.
Šiesty pokus
Návrh zrušiť amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998 týkajúce sa prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda, majú poslanci na stole už šiestykrát. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
So zrušením Mečiarovych amnestií by súhlasila aj opozičná SNS, no len v prípade, ak sa zruší aj amnestia prezidenta Michala Kováča, ktorú udelil svojmu synovi v súvislosti s kauzou Technopol. Problém by s tým nemalo KDH ani exprezident Kováč. No ako povedal pred časom pre TASR, prípadné zrušenie jeho amnestie by zrejme nemalo právne účinky.
"Ja to právne neviem posúdiť. Som za to, že sa amnestia môže zrušiť, ale nedomnievam sa, že to môže mať právne účinky," povedal s tým, že poslancom v ich rozhodovaní nechce stáť v ceste.
