BRATISLAVA. Predseda parlamentu a SaS Richard Sulík by chcel referendum o eurovale 2. Naznačil to v rakúskej televízii ORF a potvrdil pre SME.
O druhom - trvalom eurovale - sa na rozdiel od prvého nebude rozhodovať túto jeseň. Vzniknúť by mal až v roku 2013, takže sa ním parlamenty budú zaoberať zrejme až v druhej polovici budúceho roka.
„Je to tak. Aj som to navrhoval našim koaličným partnerom, ale tí o tom nechceli počuť,“ povedal Sulík SME. Zároveň povedal, že možno zmenia názor.
„Je to veľmi zlý nápad a my ho nepodporíme,“ hovorí predseda MostaHídu Béla Bugár. „Nemyslím si, že také nápady pomáhajú riešiť problémy v koalícii,“ povedal predseda klubu SDKÚ Jozef Mikuš, ktorý je tiež proti.
O referende pri dôležitých európskych otázkach hovoril Sulík v nedeľu večer v diskusnej relácii ORF. „Na jednej strane hráme veľkých demokratov a hovoríme, že všetko musí byť demokratické, ale na konci rozhodne 50 alebo 100 ľudí v Bruseli. Chceme spoločnú daňovú politiku? O. k. Tak sa spýtajme ľudí. Robme referendá.“
„Vyhodíme peniaze a referendum nemusí byť úspešné,“ myslí si predseda Mosta-Hídu Béla Bugár.
„Ak chce pán Sulík úplne rozbiť koalíciu, referendum je skvelá cesta, pretože pred referendom bude kampaň, kde budú za tri koaličné strany a štvrtá bude proti a vzájomne sa budú napádať,“ hovorí podpredseda KDH Pavol Abrhan.
- Vládu nad budúcnosťou už prevzali vášne, píše Peter Schutz.
- Debata o referende je úplne zbytočná, píše Lukáš Fila.
Šanca na úspech je malá
Na vyhlásenie referenda treba najmenej 350-tisíc podpisov občanov alebo súhlas väčšiny parlamentu a na to, aby výsledok bol platný, sa musí na hlasovaní zúčastniť viac ako polovica všetkých voličov.
Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus považuje za nepravdepodobné, že by plebiscit s takouto otázkou mal šancu na úspech. „Za podmienok, ktoré sú na Slovensku momentálne platné, by bolo úplne zbytočné,“ povedal.
Aj posledné referendum, ktoré rozbehla SaS, stroskotalo na nezáujme voličov. Na otázky o znížení počtu poslancov či maximálnych cien odpovedalo len 22,8 percenta. Na Slovensku bolo len jediné úspešné referendum - v roku 2003 o vstupe do Európskej únie. Prešlo len veľmi tesne. Zúčastnilo sa na ňom 52,2 percenta voličov.
Biznis by volil euroval
Euro prežije finančnú krízu, tipujú slovenskí biznismeni.
BRATISLAVA. Ak by v parlamente sedeli namiesto poslancov šéfovia firiem, euroval by zrejme prešiel. Väčšina z oslovených biznismenov je za to, aby Slovensko prispelo peniazmi do valu. Ozvali sa však aj hlasy proti.
Hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič hovorí, že by sme mali urobiť všetko na záchranu meny. „Euro nám prinieslo dostupnejšie a lacnejšie možnosti v získavaní zdrojov na investície,“ hovorí Senkovič. Doteraz sme podľa neho zo spoločnej meny ťažili.
„Je to jediné racionálne riešenie v danej situácii,“ myslí si zástupkyňa riaditeľa VÚB banky Elena Kohútiková. Mechanizmus eurovalu by podľa nej mal ukázať, že nápravné opatrenia zabrali a situácia v eurozóne sa stabilizuje.
Euroval nie je podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska o rozdávaní peňazí, ale najmä o schvaľovaní ozdravných programov. „Podporujem to, Európska komisia nedokázala zabrániť zlému hospodáreniu niektorých európskych krajín, tento mechanizmus by mohol.“
Za spoločný postup eurozóny je aj šéf Železiarní Podbrezová Vladimír Soták. „Naši politici by si mali uvedomiť, že odmietanie eurovalu je zlá cesta, ktorú si Slovensko nemôže dovoliť.“ Euroval má aj odporcov, podľa bývalého šéfa spoločnosti AXA Dušana Doliaka by do neho Slovensko nemalo prispievať. „Sú to vyhodené prostriedky.“
Podobný názor má aj šéf personálnej agentúry Proact People Peter Paška. „Ak sme si my mohli uťahovať opasky vyše 20 rokov vďaka zamestnaneckej politike zahraničných investorov, môžu to vydržať aj vyspelejšie ekonomiky.“
Ekonomický analytik Juraj Karpiš hovorí, že je prirodzené, ak podnikatelia euroval skôr podporujú. „Radikálnejšie riešenie krátkodobo prináša vyššiu mieru neistoty, čo títo ľudia nemajú radi.“ Väčšina biznismenov tiež tipovala, že euro prežije. „Tu môže byť iba jeden víťaz – euro a Európska únia, nie jednotlivé krajiny,“ hovorí Kohútiková.
Zuzana Petková
