POPRAD. Piatok 23. septembra bude dňom jesennej rovnodennosti. Vzhľadom k tomu, že Zem má istý sklon v Slnečnej sústave, k ekliptike alebo rovine dráhy okolo ktorej obieha, dochádza k tomu, že sa u nás striedajú ročné obdobia. Pri striedaní ročných období dochádza k jarného a zimnému slnovratu a jarnej a jesennej rovnodennosti. „Jesenná rovnodennosť je okamih v roku, keď dĺžka Slnka nadobúda 180 stupňov, čiže keď Slnko vrhá svoje lúče kolmo na zemský rovník, z toho vyplýva skutočnosť, že noc a deň sú rovnako dlhé,“ uviedol pre SITA astronóm Marek Husárik z Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici.
Tento rok nastane jesenná rovnodennosť v piatok o 11:05. Presný čas jesennej rovnodennosti sa každý rok mení. Je to spôsobené tým, že obeh Zeme nie je úplne rovnomerný. Jarná rovnodennosť a letný a zimný slnovrat bývajú zvyčajne 21. marca, júna a decembra. Jesenná rovnodennosť 23. septembra. Môže sa však stať, že v niektorom roku sú tieto okamihy aj o deň posunuté.
Jesenná a jarná rovnodennosť so sebou prinášajú aj striedanie polárnej noci na severnom, resp. južnom póle. Na severnom póle je cez leto polárny deň. „To znamená, že približne pol roka tam slnko nezapadalo. Teraz to bude tak, že tam nastane polárna noc. Naopak, na južnom póle nastane po jesennej rovnodennosti polárny deň,“ uviedol Husárik. V nasledujúcich dňoch po jesennej rovnodennosti sa budú u nás noci predlžovať a dni skracovať, až do zimného slnovratu.
V súvislosti s jarnou rovnodennosťou a letným a zimným slnovratom sa spája množstvo pranostík a porekadiel, ako aj viacero zvykov. V súvislosti s jesennou rovnodennosťou je takýchto zvykov oveľa menej. S jeseňou a zvlášť s týmto obdobím sa spája najviac babie leto. Podľa Husárika je však zaujímavá iná skutočnosť. Zvyčajne okolo 20. dňa v mesiaci sa podľa horoskopov a astrológov presúva Slnko do zvieratníkových súhvezdí. V tomto období slnko vstupuje do znamenia Váh. „V skutočnosti sa však Slnko nachádza v súhvezdí Panny, čo znamená, že je o súhvezdie pozadu,“ uviedol Husárik.
K zavedeniu systému zvieratníkových súhvezdí došlo ešte pred viac ako 2000 rokmi. „Zhruba pred tými viac ako 2000 rokmi to bola pravda, že Slnko keď vstúpilo do toho súhvezdia, tak tam aj naozaj bolo. Tým, že existuje efekt, ktorý sa volá precesia, že zemská os vykonáva ešte nejaký rotačný pohyb, tak zemská os sa za viac ako 2000 rokov posunula zhruba asi o 30 stupňov späť,“ uviedol Husárik. Z tohto dôvodu Slnko ešte stále nie je v súhvezdí Váhy, ale len v súhvezdí Panna. K posunu dochádza neustále, takže o ďalších asi 2000 rokov bude Slnko „pozadu“ už o dve súhvezdia.
