Prvá polovica 19. storočia bola v USA obdobím plodným na ľudí, ktorí čakali druhý príchod Ježiša Krista. Jedným z nich bol farmár a baptistický kazateľ William Miller.
Hoci nemal teologické vzdelanie, vypočítal, že návrat Krista sa udeje medzi 21. marcom 1843 až 21. marcom 1844. Nič sa neudialo, a tak termín posunul na 22. október. Keď sa opäť netrafil, stiahol sa do ústrania, časť „presvedčených“ to však už neodradilo. Z nich sa formovala a v roku 1863 oficiálne vznikla Cirkev adventistov siedmeho dňa. Dnes funguje vo viac ako 200 krajinách, u nás sa k nej v roku 2001 hlásilo necelých 3500 veriacich.
Príde čoskoro?
K Millerovi sa dnes adventisti príliš nepriznávajú. Predseda cirkvi na Slovensku Karol Badinský tvrdí, že ho chápu ako iniciátora adventného hnutia, ktorý prispel k znovuobjaveniu myšlienky druhého príchodu Krista. „Výklad proroctva bol dôležitý, ale v aplikácii na konkrétny čas sa mýlil. V tom majú kritici pravdu, treba však povedať, že nebol členom našej cirkvi ani jej zakladateľom.“
Prečo ani nesprávne výpočty o dátume príchodu Krista neodradili nasledovníkov, vysvetľuje religionista z Husitskej teologickej fakulty Univerzity Karlovej Zdeněk Vojtíšek. „V takých situáciách u ľudí nastupuje snaha zracionalizovať si to. Trebárs tým, že Kristus pri druhom príchode neprišiel do pozemskej, ale nebeskej svätyne, čiže samotné proroctvo bolo akože v poriadku, len došlo k nedorozumeniu.“
Podľa Badinského je druhý príchod Krista udalosťou, ktorú Písmo „jasne predpovedá, hoci nie s presným dátumom.“ Adventisti však vo svojich vieroučných výrokoch uvádzajú, že je blízko. „Nik okrem Boha nevie, o ktorý deň ide. Sám Ježiš vravel o skorom príchode. Tým chcel povedať, aby sme neodkladali prípravu, lebo to bude skôr, než ktokoľvek čaká,“ dodáva šéf cirkvi.
Dôležitou osobou pri vzniku cirkvi bola Ellen Whiteová. Podľa kritikov sa preslávila aj množstvom falošných proroctiev, grafomanstvom či plagiátorstvom. Autori Petr Velechovský a Zdeněk Vojtíšek však v českom časopise Dingir píšu, že ľudia si v nej po Millerovi rýchlo našli náhradu, pričom prepracovala aj jeho náuky. „Whiteová je považovaná za prorokyňu. Hoci to nie je oficiálny postoj cirkvi, jej spisy majú pre mnohých adventistov funkciu dodatkov k Biblii a jej autoritatívnych výkladov... Postavenie Whiteovej je v tejto kresťanskej cirkvi neporovnateľne silnejšie, než postavenie zakladateľa ktorejkoľvek inej denominácie,“ uvádzajú autori.
Príchod Krista, na ktorý adventisti čakajú, má znamenať, že spravodliví mŕtvi budú vzkriesení a spolu so spravodlivými živými vzatí do neba. Badinský vraví, že spravodliví sú tí, „ktorí majú správny vzťah k Bohu.“ Ako skončia ostatní? „Nespravodlivých živých a vzkriesených nespravodlivých mŕtvych čaká Boží súd a potom večná neexistencia. Neveríme vo večné muky, ale v definitívny zánik existencie tých ľudí. Nebude to však len rozhodnutie Boha, ale najmä tých, ktorí odmietli jeho milosť a záchranu.“ Spravodlivých, naopak, čaká „večný život v radosti čo do času, kvality, krásy a možností.“
Sobotisti
Adventistov od ostatných kresťanských cirkví odlišuje deň svätenia. Tým nie je nedeľa, ale sobota (od toho aj ľudový názov sobotisti). Badinský vysvetľuje, že vychádzajú z Biblie, podľa ktorej je siedmym dňom práve sobota. „Že u väčšiny je to nedeľa, je vecou najmä posledných 100 rokov. Ešte v prvej polovici 20. storočia existovali kalendáre, kde týždeň nezačínal pondelkom, ale nedeľou.“ Na otázku, či teda ostatní kresťania svätia nesprávny deň, šéf slovenských adventistov odpovedal, že to tvrdenie „je veľmi presné. V Biblii o svätení nedele nenájdete jediný riadok.“
Vojtíšek hovorí, že autorita cirkvi Ellen Whiteová najskôr nebola proti sväteniu nedele. „Potom sa však dostala do kontaktu s takzvanými sabatistickými baptistami, ktorí čítaním Biblie akosi prišli na to, že svätiť sa má sobota. Inšpirovalo ju to, navyše sa z toho stal geniálny argument na prekonanie sklamania z toho, že v roku 1844 neprišiel Kristus. Stačilo povedať, že ho síce čakali, ale nevrátil sa, lebo sa nedodržiavalo dôležité prikázanie – svätenie soboty v zmysle Desatora.“
Podľa religionistu sa Badinský nemýli, ak hovorí, že v Biblii nie je zmienka o nedeli. „Nie je tam však ani zmienka o sobote, v Písme sa nachádza len príkaz o svätení dňa odpočinku, čo môže byť pokojne aj utorok. Je to skôr tak, že kresťania sa chceli viditeľne odlíšiť od židov, a tak ako deň odpočinku začali sláviť nedeľu ako deň vzkriesenia Krista, adventisti sa zase analogicky chceli odlíšili od ostatných kresťanov, tak svätia sobotu.“ Badinský namieta, že Stará zmluva pozná Bohom určený deň k bohoslužbe, ktorým je jednoznačne siedmy deň týždňa – Sabbath.
Exkluzivizmus?
V základných vieroučných výrokoch adventistov možno nájsť pasáž o tom, že ich odev má byť jednoduchý, skromný a čistý. O svoje telo sa majú starať uvážlivo ako o chrám Ducha svätého. Okrem pohybu a odpočinku treba telu poskytnúť „tú najzdravšiu stravu, akú len môžeme pripraviť, a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Keďže alkoholické nápoje, tabak a rôzne omamné prostriedky škodia nášmu telu, nemáme ich užívať.“
Karol Badinský priznal, že to znamená tvrdú abstinenciu – žiadne drogy, alkohol ani fajčenie. „Ako jedlo sa odporúča ovocie, zelenina, obilniny a orechy, z mäsa hydina, hovädzina, jahňacina, v žiadnom prípade nie bravčové, mäso zo zajaca či koňa.“
Adventisti na Slovensku okrem vnútrocirkevného časopisu nevydávajú žiadne periodikum. Ich českí kolegovia majú k dispozícii internetovú televíziu či rádio, Slováci podľa Badinského disponujú štúdiom, v ktorom vydávajú CD a DVD pre deti, či vydavateľstvom kníh. Známa je celosvetová humanitárna organizácia ADRA, pôsobiaca aj na Slovensku. V Česku ich podľa Zdeňka Vojtíška zviditeľňuje aj to, že sa k nim nadšene hlási developer a jeden z najbohatších Čechov Radim Passer.
Religionista zaraďuje adventistov k bežným protestantským cirkvám. Z ľpenia na sobote ako dni svätenia však podľa neho vyplýva aj istý exkluzivizmus, pričom „k ekumenizmu ako takému majú veľmi rezervovaný postoj. Vnímam ich ako cirkev s rozpormi. Je v nej mnoho zborov s ľuďmi so širokým rozhľadom, vzdelaním, ktorí sú prispôsobení potrebám dnešnej spoločnosti, na druhej strane sa v istých konzervatívnych zboroch stretávam s až zarážajúcou uzavretosťou a úzkym videním, zaváňajúcim 19. storočím. Obe hodnotenia cirkvi, kladné od ich zástancov či negatívne od ich kritikov, tak môžu byť výstižné,“ uzatvára Vojtíšek.
O adventistoch siedmeho dňa
- očakávajú návrat Krista na Zem v zmysle predpovede Novej zmluvy
- nesvätia nedeľu, ale sobotu
- duša človeka po smrti nejde do neba, pekla ani očistca, po smrti je človek mŕtvy, kým nebude vzkriesený druhým príchodom Krista
- neveria v trvalé muky v pekle, nespravodlivých čaká večná neexistencia, spravodlivých večné nebo
- kladú dôraz na zdravý spôsob života
- najvyšším orgánom je generálna konferencia so sídlom v USA, pod ňou sú divízie. Naši adventisti sú združení v Československej únii, ktorá patri pod euro-africkú divíziu
- v SR majú 25 kazateľov
- financovanie je zabezpečené najmä odvádzaním desatiny príjmu zarábajúcich veriacich, menšiu časť tvoria príjmy od štátu
zdroj: Karol Badinský, predseda cirkvi na Slovensku
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
