Minister školstva EUGEN JURZYCA z SDKÚ sa pri rozhodovaní neponáhľa. Hovorí, že v prípadoch, ako bol nákup digitálneho učiva Planéta vedomostí, sa oplatilo počkať, ako zareagujú odborníci a novinári.
Premiérka bola pri hodnotení vlády najmenej spokojná so školstvom. Ako sa vám pracuje vo vláde, v ktorej máte nálepku najslabšieho spomedzi ministrov?
„Premiérka povedala, pokiaľ si pamätám, že robím pomalšie. Ja si myslím, že v školstve treba robiť niektoré kroky po úvahe. V mnohých prípadoch sa nám to ukázalo ako správne, že sme neurobili príliš rýchle rozhodnutie. Nie je mojou vecou nominovať a odvolávať ministrov. To nechávam na iných. “
V ktorých situáciách sa vám oplatilo vyčkať?
„Napríklad pri nákupe digitálneho vzdelávacieho programu Planéta vedomostí. To je prípad, kde sa oplatí počkať, ako zareagujú novinári, odborníci. Presne to isté sme urobili so služobnými cestami. Zverejnili sme všetky. Ja sa netvárim, že som Terminátor alebo Spiderman, ktorý ovláda všetky vedné disciplíny a vie, že keď naši vedci cestujú po svete, či sa to oplatí, alebo nie.“
Iveta Radičová po roku vlády uviedla, že zlú známku by dala školstvu pre „nereformu“. Podarilo sa vám odvtedy niečo zreformovať?
„Z nášho pohľadu robíme zmeny. Pokiaľ ide o vysoké školy, jednou z kľúčových je znižovanie informačnej nerovnosti. Sme presvedčení, že nestačí aplikovať klasické poučky pre fungovanie súťaže. Ani spoplatnenie niektorých častí školstva a súkromné vlastníctvo nevyriešili niektoré problémy. Zlyhanie spôsobuje informačná nerovnosť, to znamená, že všetci zainteresovaní nemajú rovnaký prístup k informáciám, napríklad o kvalite vysokých alebo stredných škôl. Systematicky sa to snažíme zmeniť, informovať napríklad o nezamestnanosti alebo platoch absolventov jednotlivých odborov. “
Informovanie je fajn, ale zlepšenie situácie v školstve podľa učiteľov nevidno. Čo hovoríte na to, že chystajú štrajk?
„Neviem si celkom vysvetliť, prečo práve teraz. Pokiaľ ide o podiel školstva na HDP, tak je momentálne vyšší, než bol v roku 2008. V parlamente je novela zákona o pedagogických zamestnancoch, podľa ktorej im v nasledujúcom roku narastú mzdy o 5,7 percenta. To je slušný nárast. Považujem za legitímne, že upozorňujú na nízke platy. Vychádza to aj z medzinárodných porovnaní. Úspešné krajiny vykazujú rozdiel medzi priemerným platom v ekonomike a školstve 15 až 20 percent v prospech učiteľa. Ibaže v tomto roku nie je na Slovensku možné zvýšiť platy o viac než 5,7 percenta. Na porovnanie v súkromnom sektore zamestnávatelia predpokladajú rast platov v budúcom roku o 3,2 percenta. Veríme, že sa podarí znížiť pravdepodobnosť štrajku. V tejto situácii nie je dobrým krokom. “
Pred rokom ste pre SME povedali, že si neviete predstaviť, ako by ste vyžili z učiteľského platu 500 eur. Učiteľom teraz počas vášho pôsobenia klesli nominálne platy, je to v poriadku?
„Podľa našich prepočtov začiatkom roka o jedno euro. V každom roku vidíme vývoj, keď v prvom štvrťroku sú najnižšie príjmy a potom ku koncu roka rastú. Zriaďovatelia zadržiavajú peniaze, ale vyplatiť ich nakoniec musia. Práve v tomto roku zadržali viac než v iných z obavy z ekonomickej krízy.“
Nie je dôvod ten, že samosprávy dostali menej peňazí na kuchárky, školníkov a teraz ich sanujú z balíka pre učiteľov?
„Nemáme takéto signály. Je pravda, že učitelia dostali výnimku a ostatní pracovníci verejnej správy nie. Ak chceme konsolidovať verejné financie a nechceme ísť gréckou cestou, tak bolo treba šetriť. Nepedagogickí zamestnanci sú v situácii, keď sa nežije s výplatou ľahko, ale vláda, bohužiaľ, musí šetriť plošne, keď je zle.“
Akú zásluhu na budúcoročnom zvýšení platov učiteľov máte vy? Nie je to tak, že minister financií to jednoducho zahrnul do rozpočtu, lebo sám chcel?
„Mojou úlohou bolo dať argumenty tam, kde je v dobre spravovanej krajine dobré ich predkladať. A to som aj urobil. Ja ten podiel neviem určiť. Svoje predstavy sme predložili na ministerstvo financií, ako aj ďalšie postrehy. Konečné rozhodnutie, koľko pôjde z verejných financií na školstvo, je v rukách vlády a parlamentu.“
Keď ste nastupovali do funkcie, dali ste si ako jednu z priorít zabezpečiť chýbajúce učebnice. Doteraz nie sú, prečo?
„Príčina je v tom, že v minulom volebnom období sa rozdelila súťaž na výber autora a vydavateľa. Tam sa stratil čas. Navyše zmluvu malo ministerstvo s vydavateľstvom. V nej síce bolo napísané, že ak nedodrží termín, tak sa uplatní sankcia, ale bola tam výnimka pre prípad, ak autor dodá rukopis neskoro. Toto sa väčšinou stalo. Autor dodal učebnicu neskoro, ministerstvo nemalo právo uplatniť sankcie.“
Ste vo funkcii rok a hovoríte, že za to môže váš predchodca?
„Akú sme mali alternatívu? Mohli sme konať, podľa mňa nestredoeurópsky, a povedať, že zmluvy sú neplatné. Ďalšia možnosť bola vyhlásiť efektívne súťaže a nahradiť učebnice. Lenže my sme mali platné zmluvy, takže keby sme dodali ďalšie učebnice do škôl, tak by sme museli platiť dvakrát. V súčasnej situácii sme si to nemohli dovoliť. Teda sme najali človeka, ktorý trápil tie vydavateľstvá rok.“
Ale zdá sa, že veľké výsledky nedosiahol. Štvrtáci dostali zatiaľ jedinú učebnicu - informatiku.
„To je k 1. septembru, my porovnávame konce mesiacov. Bude tam určite nárast oproti minulému roku. Pre budúcnosť sme urobili to, že do nových zmlúv sme dali sankcie a v súťaži si vytvárame priestor, aby sme nakúpili digitálne učebnice.“
Takže na budúci rok už budú všetky ?
„Nemôžem vydavateľovi vykrútiť ruku. Máme s ním zmluvu, ktorá hovorí, že nesmieme proti nemu nič urobiť, ak mu autor nedodá text načas. Keď už tých učebníc bude málo, tak zrejme urobíme to, že vyhlásime novú súťaž s rizikom, že niektoré tituly budú v školách dvakrát.“
Lenže učebnice deťom chýbajú štyri roky, nie je to dosť dlho na razantnejšie riešenie?
„Najdlhšie meškal tri roky dejepis. Ak sa to bude ďalej naťahovať, tak áno. Zatiaľ naši právnici hovoria, že sa nedá urobiť nič civilizované. Stretol som sa s ministrom školstva Českej republiky a dohodli sme sa na vytvorení pracovnej skupiny, ktorá už teraz harmonizuje štátne vzdelávacie programy tak, aby bolo možné na Slovensku použiť českú učebnicu a opačne. Samozrejme, že sa to nebude týkať dejepisu alebo slovenčiny.“
Neľutujete, že ste išli do politiky?
„Neľutujem, že som blízko k systémovým zmenám. To mi dobíja baterky. Sú veci ako množstvo pošty, ktoré treba podpísať, to ma vôbec nebaví. Pokiaľ ide o stranícku časť práce, je priskoro, aby som zaujal stanovisko. Na INEKO ma bavila každá hodina práce, tu sa to nedá povedať. Je to ťažšia práca, ako by som si zvolil, keby som sa rozhodoval s menším počtom faktorov.“
Ako to myslíte?
„Pred voľbami bola dohoda, že nepôjdem do exekutívy. Potom som ponuku dostal, nemohol som ju odmietnuť. V kampani som ľudí presviedčal, že táto koalícia je lepšia alternatíva. Bolo potom mojou povinnosťou postaviť sa do prvej línie a niesť zodpovednosť. “
Keď sme sa vás nedávno pýtali na kauzu daňovej budovy, povedali ste, že potrebujete čas na rozmyslenie. Už ste si vytvorili názor?
„Naozaj väčšinu času trávim školstvom, nesledoval som do hĺbky ten prípad. Zašiel som za Gabom Šípošom (z organizácie Transparency International Slovensko), od neho som potreboval vedieť, či je výsledok ďaleko od optima. On podľa mňa nevylúčil, že výsledok je blízky optima. Na tie rozhodnutia, ktoré robím, mi to stačilo.“

Beata
Balogová
