Vládny návrh zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorý má okrem iného zvýšiť plat učiteľom a odborným zamestnancom v školstve o dve percentá, dnes školským výborom neprešiel.
BRATISLAVA. Koaličným poslancom chýbal hlas Petra Osuského (OKS), ktorý novelu ako celok nepodporil, lebo mu neprešla väčšina z jeho pozmeňovacích návrhov, ktoré označil za dôležité.
Exminister školstva a súčasný poslanec SNS Ján Mikolaj považuje právnu normu z dielne šéfa rezortu školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ) za krok správnym smerom iba čiastočne.
"Sú tam veci, ktoré narúšajú celý systém, logiku aj ducha zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorého cieľom bolo, aby pedagógovia boli motivovaní k ďalšiemu vzdelávaniu a aby ho mali zaplatené," povedal pre TASR.
Problém s riaditeľom
Mikolaj okrem iného kritizuje navrhovanú kompetenciu pre riaditeľov, ktorí majú mať po novom možnosť dovzdelávanie pedagóga neuznať.
"Je to nekorektné, lebo ak niekto vzdelávanie absolvoval a akreditačná komisia tieto kredity uzná, nemôže riaditeľ ako osoba povedať, že on to neuzná. Zoberte si, že jeden riaditeľ takéto dovzdelanie zruší a iný nie, teda dvaja ľudia absolvujú to isté a jeden za to príplatok dostane a druhý nie. Nastane chaos, systém musí byť nastavený korektne a spravodlivo," apeloval Mikolaj.
Poslanec SDKÚ-DS a bývalý štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý chápe túto navrhovanú kompetenciu pre riaditeľov ako poistku v systéme proti tomu, aby učitelia nenaháňali formálne kredity v odbore, ktorý nesúvisí s tým, čo učia.
"Systém je liberálny a učiteľom umožňuje vzdelávať sa aj v oblasti, v ktorej neučia alebo inej, ako škola potrebuje. Ochranný prvok je potrebný, ministerstvo sa rozhodlo, že je to práve riaditeľ," povedal pre TASR. Beblavý však zároveň uznáva, že v menšine prípadov si cez túto kompetenciu môže riaditeľ riešiť aj osobné spory a je to z tohto hľadiska zraniteľné opatrenie.
Ďalšie návrhy
Mikolaj nie je spokojný ani s plošným dvojpercentným zvyšovaním miezd. "Je podľa mňa malé, lebo my hovoríme, že platy pedagógov sa dajú pokojne zvýšiť o päť až sedem percent. Štátny rozpočet má takmer o 18 miliárd vyššie výdavky, než mal v minulom roku, no na školstvo z tohto navýšenia nešlo ani jedno euro," upozornil. Poukázal tiež na to, že pedagógom sa zoberú rekondičné pobyty, čo je krokom späť.
Beblavý upozornil, že priemerne sa plat učiteľom po prijatí tohto zákona zvýši o 5,7 percenta, ale z toho dve percentá pôjdu plošne a ostatné pôjdu diferencovane.
"V situácii, keď sa ostatným zamestnancom verejnej správy platy zvyšovať nebudú, to považujem za pomerne veľké víťazstvo rezortu školstva," argumentoval. Na margo zrušenia pobytov koaličný poslanec podotkol, že sa nikdy vo veľkom nekonali a podmienky boli práve Mikolajom nastavené tak, že len málo učiteľov by sa na ne dostalo.
Beblavý zároveň formou pozmeňováka navrhuje, aby školy museli povinne zverejňovať zoznam voľných pracovných miest na internete. "Dnes nemusia a môžu prijímať, koho chcú," povedal.
Jeho ďalším návrhom je, aby si súkromné školy mohli vytvárať vlastné platové systémy s tým, že učiteľom by museli zaručiť minimum, na ktoré majú nárok v príslušnej platovej tarife v štátnej škole. Toto sa nepáči Mikolajovi.
"Súkromné školy berú štátnu dotáciu, takže to nejde. Buď ju beriem a dodržiavam pravidlá, alebo som financovaný zo súkromných zdrojov a môžem si robiť, čo chcem," vyhlásil Mikolaj, ktorý ako minister tabuľky do súkromných škôl zaviedol.
Rozhodnutie výboru má len odporúčací charakter. Ako bude napokon novela zákona o pedagogických zamestnancoch vyzerať, rozhodne plénum na októbrovej schôdzi.
