BRATISLAVA. V priebehu dňa podá výpovede k 1. októbru 2411 lekárov z celkom 34 slovenských nemocníc.
"Je to niekde okolo 50 percent z celkového počtu nemocničných lekárov, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť pri lôžku, pričom v nosných odboroch je to niekde až okolo 70 percent," povedal dnes na tlačovej konferencii šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár.
Len v Bratislave podľa jeho slov výpovede podá viac ako 600 lekárov, čo je približne polovica z lekárov, ktorí pracujú pri lôžkach. Takéto hromadné podanie výpovedí môže podľa Kollára znamenať pre slovenské zdravotníctvo kolaps.
Kollár: Situácia je už nezvratná
"Dva mesiace sa nebude diať nič, trvá výpovedná doba. Do týchto dvoch mesiacov buď príde k dohode, alebo k dohode nepríde. Ak by prišlo k stavu, že do dvoch mesiacov nepríde k dohode, má čierneho Petra a všetku zodpovednosť za poskytovanie zdravotnej starostlivosti vláda a Ministerstvo zdravotníctva SR," uviedol Kollár.
Zdravotníci sa rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich štyroch požiadaviek. V nich vyzývajú na dodržiavanie Zákonníka práce a personálnych normatívov v nemocniciach, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.
"Táto situácia ohľadom výpovedí je už nezvratná. Rozhodli sme sa bojovať a chcem vás ubezpečiť, že budeme bojovať do konca," avizoval Kollár, pričom vyjadril vďačnosť a úctu všetkým, kto sa pod výpovede podpísal.
Náhradný plán nechcel špecifikovať
Zároveň opätovne podčiarkol, že požiadavky zdravotníkov sú neoddeliteľné a tvoria jeden celok. Či budú ochotní pristúpiť na kompromis pri rokovaniach, s určitosťou nevedel povedať. V prípade, že sa lekári ústupkov nedočkajú, majú odborári pripravený aj náhradný plán, ktorý Kollár zatiaľ nechcel bližšie špecifikovať. "Máme ho pripravený, dozviete sa vo chvíli, keď sa bude realizovať," povedal.
Podľa šéfa LOZ zdravotníctvo je v súčasnosti v úpadku a ak sa ho nepodarí zastaviť, doplatia na neho bez rozdielu úplne všetci. "Toto už nie je hra. Ak sa ministerstvo zdravotníctva a vláda SR nepostavia zodpovedne k riešeniu týchto problémov a k požiadavkám lekárov, takýto počet výpovedí reálne spôsobí kolaps zdravotného systému na Slovensku so všetkými jeho dôsledkami," uzavrel.
Uhliarik zaručil, že o pacientov bude napriek výpovediam postarané
"Je to ich právo, ale nesúhlasím s tým," dodal minister. S odborármi bude diskutovať budúcu stredu, so šéfmi nemocníc sa stretne budúci utorok. "Verím, že požiadavky, ktoré sa dajú zhrnúť do jednej viac peňazí na platy a do nemocníc, že o nich nájdeme spoločnú reč tak, aby nemuseli byť ohrození pacienti," povedal Uhliarik.
Zároveň je však podľa neho zastavenie transformácie nemocníc nemožné, lebo zákon schválili poslanci. Práve premena nemocníc na akciové spoločnosti je jedna z hlavných požiadaviek lekárov. Ministerstvo podľa Uhliarika už doposiaľ našlo takmer 500 miliónov eur na záchranu nemocníc a ich oddlženie. "Na priemernú štvorčlennú rodinu je to 400 eur za tento rok. Ja nechcem občanom Slovenskej republiky povedať: zavádzame ďalšiu lekársku daň na zvýšené platy," podčiarkol minister.
Rezort berie výpovede podľa ministra vážne a má pripravené riešenie. "Sme pripravení aj na alternatívu ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť bez 2411 lekárov, čo znamená 13 percent všetkých lekárov na Slovensku a asi tretinu lôžkových lekárov," pokračoval šéf rezortu. Akým spôsobom chce situáciu riešiť, neuviedol. V hre je podľa Uhliarika aj spájanie oddelení, prípadne využitie iných nemocníc.
"Zaručujeme skutočne poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre občanov od prvého decembra alebo prvého januára. To je naša úloha," vyhlásil minister. Práve v spomínané dátumy by lekárom mala vypršať výpovedná doba.
V najbližších dňoch bude rezort analyzovať, koľko lekárov, akej špecializácie podalo výpovede. To zatiaľ nevie ani Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB). "Je to prvý krok, ktorý odborári voči UNB urobili. Musíme to podrobiť podrobnej analýze, pokiaľ ide o počty, ale hlavne odbornosť lekárov, ktorých sa to týka," uviedla pre TASR hovorkyňa UNB Danica Lehocká.
tasr
Odbory budujú umelého strašiaka, tvrdí Haščák z Penty
Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nemá podľa Haščáka s privatizáciou nič spoločné.
Strach z privatizácie je strašiak umelo budovaný na to, aby sa nemenilo súčasné prostredie. Tvrdí to Jaroslav Haščák, partner investičnej skupiny Penta, ktorá v rámci slovenského zdravotníctva zainvestovala do viacerých projektov. Tvrdí, že vyhrážky lekárskych odborov majú smerovať presne k tomu, aby sa do hospodárenia nemocníc nezavádzali prvky väčšej transparentnosti.
"Riaditelia nemocníc a odborári vedia, prečo nechcú mať akciové spoločnosti, úplne presne. Im sa dobre žije v takomto prostredí. Ďalej to komentovať nebudem,“ povedal na štvrtkovej tlačovej konferencii.
Transformácia nemocníc na akciové spoločnosti pritom podľa neho s privatizáciou nemá nič spoločné. "Keby chcela vláda predávať, tak môže zvoliť akúkoľvek inú formu. To že to je akciová spoločnosť, znamená len to, že konečne bude musieť viesť účtovníctvo, bude vedieť, aké má vlastné imanie, aké má záväzky, aké má pohľadávky, a hlavne aké má výnosy a náklady, a z čoho to tvoria," povedal.
Samotnou transformáciou sa však podľa Haščáka hospodárenie slovenských nemocníc nezlepší, ale je prvým predpokladom k tomu, aby sa zlepšiť mohlo.
"Pokiaľ tam bude nekompetentný manažment v tých nemocniciach, tak nepomôžu žiadne transformácie na akciové spoločnosti. To je problém slovenských nemocníc, akým spôsobom sa vyberajú riaditelia, a akým spôsobom tí riaditelia tie nemocnice vedia manažovať," dodal.
Skupina Penta zároveň odmieta obvinenia, že sa usiluje o dominantné postavenie v slovenskom zdravotníctve. Tvrdí, že ako finančný investor bude jednotlivé aktíva predávať a to rôznym investorom.
"Aj preto sú investície v zdravotníctve na sebe nezávislé a všetky synergie, ktoré navzájom dosahujú, vychádzajú z trhových princípov," informovala skupina. Ako doplnil Haščák, stratégia pôsobenia Penty v slovenskom zdravotníctve je naplánovaná do roku 2018.
Haščák pritom otvorene hovorí, že skupina Penta vstúpila do zdravotníctva s tým, že bude dosahovať primerané zhodnocovanie kapitálu. "Netvárime sa, že sme charita a rovnako si myslím, že charitou nie sú ani ostatní súkromní podnikatelia v sektore, či už ide o farmaceutické firmy, lekárnikov, súkromných lekárov alebo dodávateľov zdravotníckych pomôcok a prístrojov," povedal.
Zároveň však dodáva, že hlavným kritériom hodnotenia aktivít skupiny v zdravotníctve by malo byť to, či spoločnosti skupiny prinášajú pre pacienta kvalitnejšie služby a zároveň väčšiu efektivitu do samotného systému, než spoločnosti vlastnené konkurenciou alebo štátom.
sita
