Pre kresťanov je Žid z Nazaretu menom Ježis Božím synom a spasiteľom. Pre židov falošným mesiášom, dokonca úplne najhorším zo stoviek tých, čo sa zaňho vyhlasovali. To preto, že sa mu podarilo rozšíriť jeho učenie a vytvoriť úplne nový náboženský koncept.
Veľký židovský učenec Maimonides videl v Ježišovom učení Boží zámer. Jeho názor je však skôr ojedinelý.
Kresťania verzus židia
Židovská vízia mesiáša (presný preklad z hebrejčiny pre slovo mesiáš nie je spasiteľ, ale pomazaný) je úplne odlišná od kresťanskej. A nielen preto, že na rozdiel od kresťanskej vierouky, ktorá za mesiáša považuje Krista a čaká na jeho druhý príchod, židovský mesiáš ešte stále neprišiel. Hoci sa židia za jeho príchod stále modlia.
Kresťanov asi okrem nikdy celkom nezodpovedanej otázky, či Ježiša zabili jeho krajania, alebo Rimania, bude zaujímať, prečo tesár z Nazaretu nemôže byť podľa židov mesiášom. Nuž pre to, že podľa židov nevykonal to, čo sa od mesiáša očakáva.
Navyše nebol pomazaným židovským kráľom pochádzajúcim z Dávidovho rodu. Podľa Nového zákona Ježiš pochádza z rodu Dávidovho, zaiste však nebol kráľom v pravom slova zmysle.
Žil tiež zrejme v nesprávnom čase. Židia od mesiáša očakávajú, že ich navráti do zasľúbenej zeme, nastolí vládu mieru a pokoja a postaví nový chrám. V Ježišových časoch však židia v Izraeli žili, aj keď pod rímskou nadvládou, a ich jeruzalemský chrám stál. Zničili ho v roku 70, takmer 40 rokov po Ježišovej smrti. A v dejinách židov ani zďaleka nenastalo obdobie mieru a pokoja. Práve naopak.
Ježiš nie je mesiáš
Židovskému konceptu mesiáša sa absolútne vymyká aj to, že Ježiš bol človekom a označovali ho za Boha. Židia veria, že Boh je jediný (nie Svätá trojica) a neviditeľný (aj preto napríklad zakazujú zobrazovať Boha vo výtvarnom umení, čo je zase, naopak, úplne bežné v kresťanstve).
Židia tiež nechápu, ako mohol mesiáš zomrieť a nedokončiť svoje dielo. Nemal tiež mužského potomka, čo judaizmus od mesiáša vyžaduje. Židia spochybňujú aj to, že vstal z mŕtvych, narodil sa z panny, a aj to, že robil zázraky a vyslovoval proroctvá. Ježiš bol podľa niektorých rabínov síce spravodlivým mužom, ktorý sa pokúšal vniesť viac morálky do náboženstva, ale väčšinový názor ho odsúva medzi tých, čo sa na mesiáša "nekvalifikovali".
Osoba Ježiša je okrem iných vecí to, čo židov a kresťanov rozdeľuje. Teologické dišputy o tom, kto skutočne syn Márie a Jozefa bol, viedli duchovní oboch náboženstiev stáročia. A židovská neochota uznať kresťanský názor sa podpísala aj pod protižidovské postoje, ktoré často s náboženstvom nemali nič spoločné.
Spor rabína a katolíka
V roku 1263 sa na dvore kráľa Jakuba I. Aragonského odohrala dišputa medzi slávnym rabínom Rambanom a dominikánskym frátrom Pablom Christianom o mesiášovi. Christiani sa narodil ako žid, svoje deti vychovával podľa židovskej náuky a neskôr konvertoval na katolicizmus. Ako to občas býva s konvertitami, Christiani bol pápežskejší ako pápež a keďže židovskú náuku dobre poznal, začal ju spochybňovať argumentmi svojej novej viery.
Hoci rabín debatu o tom, či už prišiel mesiáš a či mal ľudskú, či Božiu podobu, vyhral, víťazstvo sa mu vypomstilo. Christiani sa postaral o to, aby rabína vyhostili. Rabín odišiel do dnešného Izraela. Synagóga, ktorú tam založil, funguje dodnes a vraj je úplne najstaršou zachovanou v Jeruzaleme.
Barcelonskú debatu, po ktorej začali v Španielsku cenzurovať Talmud a neskôr nariadili židom, aby počúvali kázne dominikánov, židia často spomínajú ako príklad toho, že ich odmietanie mesiáša sa im vždy len vypomstilo. A nielen v stredovekom Španielsku.
Kedy príde?
Falošných mesiášov ich dejinami prešlo mnoho. Kedy však príde ten pravý mesiáš? Jeden z laických názorov hovorí, že až vtedy, keď budú židia skutočne načúvať Bohu, teda správať sa podľa jeho ustanovení. V ich vyznaní viery je viera v príchod mesiáša jedným z trinástich pilierov. Tvrdí sa tiež, že mesiáš sa môže objaviť v ktorejkoľvek generácii.
Židovská encyklopédia Encyclopedia Judaica uvádza, že medzi židmi existuje predstava, že mesiáš príde, keď ho bude skutočne treba, alebo vtedy, ak sa židom podarí dodržať šábesové pravidlá dvakrát za sebou, ak sa deti postavia proti rodičom, ak budú deti totálne bez nádeje.
Zhoda existuje v tom, že mesiáš príde po vojne alebo veľkej katastrofe a ustanoví olam ha-ba - svet, ktorý príde. V tomto svete nebudú vojny, intolerancia a nenávisť, dravce prestanú loviť slabšie zvieratá a zem vydá dostatok jedla pre všetkých. Židovskí učenci vysvetľujú, že to všetko je alegória na mier a prosperitu.
Znamenia a pochybnosti
Sú židia, ktorí sa pýtajú, prečo mesiáš neprišiel, keď ich súvercov hnali do plynových komôr. A sú židia, čo im odpovedajú, že ich skutočne nábožní bratia a sestry sa ešte v hale pred plynovou komorou modlili za príchod mesiáša, hoci aj za oneskorený.
Medzi židmi sú aj skupiny, čo záblesk mesiáša vidia v politických a spoločenských udalostiach. Niektorí americkí rabíni napríklad tvrdili, že jeho príchod sa blíži, lebo do Izraela sa začína sťahovať čoraz viac židov z diaspóry. Iní zase čakali, že mesiáš sa objaví po tom, čo padol komunizmus a ruským židom už nikto nebránil emigrovať do židovského štátu.
Z toho všetkého vyplýva, že židia vidia mesiáša ako silného vodcu, zrejme muža z mäsa a kostí a preto je pre nich neprijateľný Ježiš z Nazaretu, ktorý potupne zomrel na kríži. To, že podľa kresťanskej vierouky vstal z mŕtvych, u židov neobstojí. A tak sa tí, čo sa modlia, budú naďalej modliť. „Neochvejne verím v príchod mesiáša, a hoci sa aj zdržiava, čakám na jeho príchod každý deň.“
