Prečo ste sa práve teraz rozhodli podávať výpovede, keď tvrdíte, že problémy, na ktoré poukazujete, sa v zdravotníctve neriešia už dvadsať rokov?
„Áno, dvadsať rokov sa hovorilo o problémoch v zdravotníctve a v našej práci. Ale za tých dvadsať rokov, ako sa vlády menili, sme sa nedočkali riešení. Riešili ambulantnú liečbu pacientov, ale na nemocnice sa vždy zabúdalo. A problémy sa hromadili. Teraz to dozrelo a začalo sa to riešiť.“
Ako lekári ste štrajkovali za druhej vlády Mikuláša Dzurinda, lekári zahádzali premiéra plášťami. Za vlády Roberta Fica bolo ticho a aktivizovali ste sa opäť teraz za Ivana Uhliarika. Vzniká teda dojem, ako keby to bolo na politickú objednávku. Mýlim sa?
„Áno, mýlite sa. My sme lekári a nie politici.“
Čo sa však zmenilo, že za Fica ste neštrajkovali a teraz áno?
„Za predchádzajúcej vlády sa nehýbalo so systémom. Čiže aj odpoveď vtedajšej vláde bola len taká kuloárna. Teraz pán minister Uhliarik začal hýbať so systémom nemocníc, čo sa týka ich transformácie na akciové spoločnosti.“
Znamená to, že za Fica sa nerobili reformy, tak ste neprotestovali a teraz sa robia, tak protestujete?
„Nie. Ja by som nechcel zachádzať do politiky. Je to otázka reálnych problémov z praxe, ktoré v súčasnosti prerástli do obrovských rozmerov. Napríklad znižovanie platieb a limitov poisťovní na likvidačnú úroveň pre nemocnice aj pre pacienta. To znamená, že môžeme teraz zoperovať len akútne prípady, ktoré nám hradí poisťovňa, ale chronicky chorých pacientov, medzi ktorými napríklad onkologických pacientov, či žlčnikárov už nie. Tí idú na čakačky. Otázka znie, keď sa dostanú na rad, či už nebude neskoro. A toto chceme riešiť“.
Aké má Lekárske odborové združenie vzťahy so Smerom?
„Žiadne.“
Ak sa verejná mienka otočí proti doktorom, vláde sa bude dýchať ľahšie, píše Peter Schutz.
Čítajte komentár >>
Je postup lekárov férový? Najskôr dali výpovede, pritlačili, a až potom idú vyjednávať s ministerstvom zdravotníctva.
„Zrejme vám ušiel z pozornosti otvorený list predsedu Slovenského odborového zväzu zamestnancov pracujúcich v zdravotníctve, v ktorom písal, že transformáciu nemocníc nedali na pripomienkovanie Slovenskej lekárskej komore ani odborovému zväzu v zdravotníctve. My sme teda nemali možnosť sa vyjadriť k tomu, čo sa deje. Preto sa potom Lekárske odborové združenie rozhodlo, že zvolí túto voľbu, aká napríklad prebehla v Česku a iných krajinách.“
Prečo je podľa vás transformácia nemocníc na akciové spoločnosti zlá?
„Prechod na akciové spoločnosti nerieši súčasný problém, že za jednu striekačku, ktorá stojí jedno euro, nám poisťovňa zaplatí 0,6 eura. Najskôr by sa malo zaplatiť to jedno euro za striekačku, koľko skutočne stojí a potom sa môže dať na diskusiu, či nemocnice zostanú, ako sú, alebo sa dajú na akciové spoločnosti.“
V čom konkrétne sú akciové spoločnosti zlé?
„Veď vravím, že iba samotný prechod na akciové spoločnosti nevyrieši problémy zdravotníctva. Keď sa zo štátnej nemocnice stane štátna akciová spoločnosť, tak sa nezmení jej financovanie. Tá akciová spoločnosť musí ísť v zásade do negatívnych čísel. Musí byť stratová. To znamená, že sa nič nevyrieši. Snažia sa to vyriešiť tým, že sa redukujú výkony.“
Obávate sa teda, že nemocnice by po zmene na akciové spoločnosti poskytovali menej starostlivosti?
„Áno.“
Nie je skôr za vaším odmietavým postojom strach z toho, že v akciových spoločnostiach budete mať menšie platy a nebudú vás všetkých potrebovať?
„Nie.“
Nekazí vám v čase krízy, keď mnohým ľuďom zmrazujú platy alebo ich prepúšťajú, vaša požiadavka na vyššie mzdy imidž v očiach verejnosti?
„Som presvedčený, že o mienku našich pacientov, ktorí poznajú, ako to chodí v nemocnici, čo predstavuje práca lekára, sa obávať nemusíme. Iní ľudia, ktorí zatiaľ neprišli do styku s našou prácou, na tých veľmi vplývajú médiá. A myslím si, že médiá nie sú vždy objektívne.“
Čo hovoríte na tvrdenie, že svojou akciou beriete pacientov za rukojemníkov?
„Nemyslím si, že sú našimi rukojemníkmi. Môžeme rovno povedať, že pacienti sú rukojemníkmi poisťovní. Poisťovňa dáva limity.“
Vo štvrtok podalo výpoveď 2411 lekárov. Ste spokojný s týmto číslom?
„Áno. Deklarácií bolo viacej, ale so skutočným počtom sme spokojní. Pokles je jednak spôsobený tým, že niektoré nemocnice sa medzičasom stali akciovými spoločnosťami a tam sa už lekári báli vyjadriť svoj postoj a názor. A potom zvyšok lekárov nenašiel dosť odvahy to aj vykonať.“
Čo si myslíte o lekároch, ktorí nedali výpoveď?
„Je to každého osobná vec. Každý mal vysvetlené a každý sa sám rozhodol, či ide do toho, alebo nie.“
Na niektorých lekárov, ktorí sa odmietali pripojiť k protestu, vraj vyvíjali psychický nátlak.
„Osobne si myslím, že takéto veci neprebehli ani neprebiehajú.“
Neobávate sa, že počas výpovednej lehoty sa jednota lekárov bude oslabovať?
„Vydržíme. Naša jednota vydrží. Lebo k výpovediam sa ľudia rozhodli dobrovoľne, nebolo to pod nátlakom.“
Neobávate sa, že sa nájde nejaké percento lekárov, ktorí nakoniec výpoveď za tie dva mesiace stiahnu?
„Verím, že minimum alebo nikto z lekárov, ktorí podali výpoveď, ju nestiahne.“
Môže sa však stať, že niektoré nemocnice už nebudú chcieť zobrať naspäť lekárov, ktorí podali výpoveď. Máte pre nich nejaký plán B?
„Veríme, že budeme úspešní a vrátime sa späť do svojho zamestnania. Tak, ako sme podali naraz výpovede, tak ich spolu stiahneme. Buď všetci alebo nikto. V prípade, že sa v budúcnosti budú napríklad zlučovať oddelenia sa každý z nás zariadi po svojom.“
Ako?
„Je veľa možností.“
Môžete aspoň niektoré menovať?
„Zamestnať sa inde v rámci zdravotníctva, ísť do iného biznisu, ísť do zahraničia, ísť do farmabiznisu, ísť do politiky.“
Minister Uhliarik vo štvrtok povedal, že sú pripravení zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj bez 2411 lekárov, ktorí podali výpoveď. Čo na to hovoríte?
„To nie je možné. Verím, že pán minister to nejako skonzultuje so svojimi poradcami a bude hľadať iné riešenie.“
Osobne sa nebojíte toho, že ministerstvo a riaditelia nemocníc si to zariadia tak, že nebudú potrebovať aspoň časť lekárov, ktorí podali výpoveď?
„Uvidíme, ako sa vyvinie situácia. Každý, kto do toho išiel, určite v kútiku rátal aj
s tým, že k takejto situácii môže dôjsť.“
Dôjde prvého decembra, keď vyprší výpovedná lehota lekárov, ku kolapsu zdravotníctva?
„Odpoveď by som nechal na prvý december.“
