prejaví väčšou konkurenciou v oblasti cien.
„Je potrebné, aby ceny elektriny pokrývali oprávnené náklady a primeraný zisk elektrárenských podnikov. Bez dostatočného pokrytia nákladov v cenách nie je totiž možné očakávať, že dôjde k potrebným investíciám na obnovu a rozvoj energetických zariadení,“ povedal Andrej Juris z americkej poradenskej spoločnosti NERA, ktorá sa zaoberá otázkami regulácie a analýzou sociálnych dosahov zmien v regulovaných cenách. NERA je taktiež subdodávateľom finančného poradcu slovenskej vlády pre privatizáciu Slovenských elektrární, spoločnosti PricewaterhouseCoopers.
Z nárastu konkurencie by mohli profitovať najmä veľkí priemyselní odberatelia. Slovensko je však len na začiatku procesu liberalizácie, a preto je podľa expertov ťažké predvídať, akým smerom sa budú ceny pre priemysel vyvíjať.
Podľa údajov z Odboru energetického poradenstva SE bola vlani priemerná cena elektriny pre priemyselných odberateľov 2,079 koruny za kWh, kým sektor služieb nakupoval jedenu kWh elektriny v priemere za 2,927 koruny. Priemerné ceny elektriny pre podnikovú sféru vzrástli vlani v porovnaní s rokom 2000 približne o 12 percent.
Podľa prepočtu vlaňajším priemerným kurzom koruny oproti euru (43,306 SKK/EUR) predstavovala cena za jednu kWh elektriny pre priemysel vlani 0,046 eura, čo je menej než ceny pre podnikovú sféru v Nemecku či v Taliansku, avšak viac ako napríklad v Kanade, Fínsku či vo Švédsku.
Úžitok z otvorenia trhu s elektrinou oproti dovozom zo zahraničia budú mať v úvodnej fáze liberalizácie trhu len veľkí odberatelia. Vývoj cien elektriny môže byť odlišný pre rôzne skupiny priemyselných odberateľov, na základe toho, či majú možnosť voľby dodávateľa, alebo nie. Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR totiž predpokladá postupné otváranie trhu
Bývalý generálny riaditeľ elektrární Rudolf Kvetan tvrdí, že liberalizácia trhu by mala tlačiť ceny elektriny pre podnikovú sféru nadol. Podľa neho v krajinách, ktoré prešli týmto procesom, priniesla liberalizácia celoplošné zníženie cien, a to najmä pre podnikateľskú sféru. Aj Juris sa domnieva, že otvorenie trhu jednoznačne vytvorí tlak na ceny elektriny. „Objem dovozov však bude pravdepodobne nedostatočný na vytvorenie skutočne konkurenčného trhu s elektrinou na Slovensku, najmä v počiatočnom období,“ povedal Juris.
Keďže počas daného obdobia budú Slovenské elektrárne pravdepodobne dominantným výrobcom na slovenskom trhu s elektrinou, bude podľa Jurisa spoločensky žiaduce, aby existoval určitý dohľad nad cenami za vyrobenú elektrinu.
Zahraniční investori vstupujúci do slovenskej elektroenergetiky sú zvyknutí vo svojich krajinách na transparentné spôsoby regulácie. „Na Slovensku očakávajú regulačný orgán nezávislý od vlády. Ten by mal zaručiť transparentnú a konzistentnú reguláciu cien, ktorá nebude podliehať volebným cyklom,“ uviedol nedávno podpredseda regulačnej rady a podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ján Matuský. (sita)
Náklady na elektrinu pre podniky
euro za kWh zmena*
Taliansko 0,085 -4,9
USA 0,082 +0,2
Nemecko 0,066 +16,5
Belgicko 0,066 -0,5
Dánsko 0,062 +7,5
Holandsko 0,059 -7,1
Španielsko 0,057 +2,4
Veľká Británia 0,054 -5,3
Francúzsko 0,051 +1,0
Austrália 0,045 -3,4
Kanada 0,044 +2,3
Fínsko 0,035 -12,0
Švédsko 0,034 0
*Údaje americkej poradenskej spoločnosti NUS Consulting sú k aprílu 2002, zmena je oproti aprílu 2001.
Zdroj: sita
