BRATISLAVA. Obdobie komunistického režimu, jeho zverstvá, ale aj život obyčajných ľudí má po Budapešti či Bonne už čoskoro pripomínať múzeum aj u nás. Jeho zriadením sa zaoberá vláda.
Historik Milan Zemko myšlienku víta. „Slovenská pamäť veľmi rýchlo zabúda,“ vraví. Málo času na toto obdobie majú najmä školy.
Vláda vzala na vedomie zámer ministra kultúry a Úradu vlády zriadiť Múzeum komunizmu a totalitných režimov ako súčasť Ústavu pamäti národa.
Múzeum by malo dočasne sídliť v priestoroch Slovenského národného múzea na Žižkovej ulici v Bratislave. Vo Výstavnom pavilóne Podhradie by malo nové múzeum vystavovať, kým štát nevyrieši umiestnenie všetkých organizačných zložiek ÚPN.
"Náš odhad na prípravu kvalitnej expozície, vrátane všetkých prípravných prác je približne jeden rok za predpokladu zabezpečenia finančného krytia," povedala agentúre SITA hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová. Zámer na zriadenie múze však neuvádza, koľko peňazí si nové múzeum vyžiada.
Nič nie je isté
Vláda zatiaľ rozhodla len o tom, či múzeum chce, nateraz naň nepôjde ani euro. Patriť má pod Ústav pamäti národa, ktorého fungovanie koalícia plánuje meniť.
Vicepremiér pre ľudské práva Rudolf Chmel z Mosta-Hídu preto presadil, aby múzejnú činnosť doriešili v zákone o činnosti ústavu.
„Zákon by sa mal na vládu dostať do konca roka,“ hovorí vicepremiérov poradca Jozef Švolík. Ministerstvo kultúry predpokladá, že príprava kvalitnej expozície by potom mala zabrať asi rok.
Kde bude múzeum sídliť, nie je jasné. ÚPN stále nemá vlastnú budovu a po viacnásobnom sťahovaní provizórne sídli na 8. poschodí ministerstva dopravy na bývalom Gottwaldovom námestí. Archív má v podnájme v inej časti mesta.
„Z prevádzkového aj ekonomického hľadiska je pre nás prioritou dostať všetky zložky pod jednu strechu,“ vraví hovorca ÚPN Ján Pálffy.
Riešením zatiaľ nie je ani nová budova Úradu vlády, o ktorej ako o múzeu komunizmu na jar hovorila premiérka Iveta Radičová z SDKÚ. Hoci vláda v nej už nezasadá, budovu využívajú zamestnanci úradu.
„Keď sme boli na obhliadke, boli voľné štyri kancelárie,“ vraví Pálffy.
Inú možnosť ÚPN zatiaľ nedostal. Ministerstvo kultúry preto múzeu na rozbeh ponúklo výstavný pavilón Slovenského národného múzea na Žižkovej ulici v bratislavskom podhradí.
„Ponuka, aby sa vôbec mohlo začať s prípravnými prácami, je dočasná,“ upozorňuje hovorkyňa rezortu Eva Chudinová.
Nielen komunizmus
Chmel upozornil, že ústav sa zaoberá aj ďalším totalitným režimom a jeho múzeum by preto malo mapovať aj obdobie slovenského štátu.
Ministerstvo súhlasilo a projekt premenovalo na Múzeum komunizmu a totalitných režimov. Vojnovým štátom sa bude zaoberať len okrajovo, podobné expozície už máme.
Koľko bude 92. slovenské múzeum stáť, ministerstvo zatiaľ nevyčíslilo.
„Až z koncepcie vzíde, koľko a akých zbierok má ÚPN k dispozícii, koľko si môže vypožičať od iných múzeí a galérií a koľko získa darom či bude musieť kúpiť,“ vraví Chudinová.
V prvom roku, počas ktorého sa bude tvoriť zbierka, sa ráta s dvoma zamestnancami, neskôr s ďalšími piatimi.
Vystavené by mali byť napríklad vyšetrovacie spisy, predmety kultu a ideológie, uniformy, veci z trestaneckých táborov, ale aj každodenné predmety.
Ministerstvo dúfa, že zbierkový fond pomôže vytvoriť aj verejnosť.
