Správu sme o 20:32 aktualizovali autorským článkom denníka SME.
KOŠICE. Ústava neurčuje, akým spôsobom má parlament voliť generálneho prokurátora. Poslanci teda majú právo rozhodnúť sa pre tajnú, alebo verejnú voľbu.
Ústavný súd svojim rozhodnutím definitívne uzavrel kauzu, ktorá traumatizovala slovenskú politickú scénu od novembra minulého roku.
V praxi to znamená, že kandidát koalície Jozef Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora.
Prezident Ivan Gašparovič síce nie je žiaden Albert Einstein, ale o hľadaní vlastných zákonov vie svoje aj on, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Súd: Hypotetický konfliktPlénum ústavného súdu na verejnom zasadnutí nevyhovelo sťažnostiam prvého námestníka generálneho prokurátora Ladislava Tichého a skupiny 35 opozičných poslancov.
Podľa oboch navrhovateľov je Zákon o rokovacom poriadku Národnej rady SR, ktorý umožňoval parlamentu voliť generálneho prokurátora verejne i tajne, v rozpore s ústavou.
Navrhovatelia argumentovali, že tajné hlasovanie o voľbe predsedu a podpredsedov NKÚ, kandidátov na ústavných sudcov či kandidáta na generálneho prokurátora okrem iného prispieva k ochrane ich väčšej nezávislosti od vôle politických strán a zoskupení a slúži k tomu, aby výkon uvedených funkcií prispieval k ochrane ústavnosti, slobodnej politickej súťaže a pri eliminácii vplyvu čiastkových záujmov účastníkov politickej súťaže.
Zrušenie tajného hlasovania, o ktorom rozhodli poslanci koalície, je podľa nich v priamom rozpore s článkami Ústavy.
Ako sa uvádza v náleze, Ústavnému súdu neprislúcha reagovať na odbornou, politickou a laickou verejnosťou vedenú diskusiu či polemiku o optimálnom spôsobe hlasovania o voľbe dotknutých verejných funkcionárov, predovšetkým o voľbe kandidáta na funkciu generálneho prokurátora.
„Ústavný súd pri abstraktnej kontrole noriem skúma, či napadnutá norma je v reálnom a neudržateľnom konflikte s ústavným poriadkom, teda predovšetkým základnými právami a slobodami, ústavnými princípmi či hodnotami. Nepostačuje konflikt hypotetický, alebo iluzórny, ale tento konflikt musí byť reálny. Navyše, reálny konflikt musí byť tiež ústavne neudržateľný..,“ povedala predsedníčka súdu Ivetta Macejková.
Podľa súdu ani jedno z napadnutých ustanovení sporného zákona nie je v rozpore s ústavou. Parlament neporušil práva uchádzačov ani žiadneho z nich pri voľbe nezvýhodnil.
Sulíkov „právny paradox“Hoci zákon, ktorý umožňuje parlamentu rozhodnúť sa pre spôsob voľby generálneho prokurátora, nie je v rozpore s ústavou, súd považuje náhlu legislatívnu zmenu v čase, keď pozastavil účinnosť normy, za porušenie skôr historických a etických noriem.
„Nerešpektovanie rozhodnutia ÚS bolo argumentované, že rozhodnutie nebolo záväzné, lebo nebolo zverejnené v zbierke a preto sa mohla voľba uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení,“ konštatovala Macejková.
FAKTY
Ako ho volili
3. a 4. novembra 2010 neúspešná tajná voľba. Koalícia sa nedohodla na kandidátovi.
2. a 7. decembra voľbu takmer vyhral Dobroslav Trnka.
5. apríla 2011 parlament schválil verejnú voľbu.
20. apríla Ústavný súd nariadil novú tajnú voľbu.
17. mája neúspešná voľba, Trnka získal 70 hlasov, Jozef Čentéš sa pred voľbou vzdal.
22. júna Ústavný súd rozhodol, že verejná voľba nemôže prebehnúť, kým nerozhodne o podaní, či je taká voľba v súlade so zákonom.
17. júna 2011 poslanci zvolili v tajnej voľbe Čentéša.
Parlament mal byť podľa ústavného súdu zdržanlivý a mal akceptovať rozhodnutie ÚS o predbežnom rozhodnutí o pozastavení napadnutých ustanovení, hoci formálne ešte nebolo účinné.
„Riešenie naznačeného konfliktu v zásade vzájomného rešpektu a spolupráce medzi ústavnými orgánmi možno v danej veci výstižne označiť aj ako Sulíkov právny paradox,“ uviedla Macejková.
Podľa názoru ÚS tým, že voľba kandidáta na funkciu generálneho prokurátora bola nakoniec na návrh poslancov tajná, obsahovo a formálne právne bol dodržaný spôsob voľby aj podľa novelizovaného rokovacieho poriadku, aj podľa predchádzajúceho zákona.
Sklamaný MadejZástupca skupiny 35 poslancov Róbert Madej bol z rozhodnutia súdu rozčarovaný:
„Bez ohľadu na určitú mieru sklamania treba povedať, že vždy je potrebné rešpektovať súdne rozhodnutia.“
Madej, ktorý je poslancom parlamentu za Smer, trvá na tom, že parlament pri voľbe generálneho prokurátora postupoval neštandardne, nedemokraticky a nešťastne:
„Nakoniec v prvej časti odôvodnenia rozhodnutia ústavný súd upriamoval pozornosť na takzvaný „Sulíkov princíp“ a na spôsob, akým predseda národnej rady predbehol právoplatnosť predbežného opatrenia súdu o pozastavení účinnosti ustanovení zákona a poukázal na to, že v demokratickom a právnom štáte by sa mali ústavné orgány vo vzájomných vzťahoch správať zdržanlivejšie. Inými slovami z tohto rozhodnutia a z jeho zdôvodnenia možno aj vyvodzovať, že národná rada do istej miery predbiehala konanie pred ústavným súdom, nerešpektovala ho.“
Po rozhodnutí je na ťahu prezident, ktorý má nového generálneho prokurátora vymenovať do funkcie. Z prezidentského paláca však zaznel prednedávnom signál, že hlava štátu sa môže rozhodnúť bez ohľadu na rozhodnutie ústavného súdu.
„Národná rada volí kandidáta, kompetenciou prezidenta v zmysle ústavy je vymenovať ho,“ reagoval Madej. Ako uviedol, je predčasné o tom špekulovať. Zároveň ale dodal, že „podľa doterajších rozhodnutí a súdnej praxe by bolo veľmi pochybné myslieť si, že má v tejto veci úlohu štatistu."
Zástupca prvého námestníka generálneho prokurátora na zasadnutí súdu Štefan Beneč a Ján Drgonec, ktorý zastupoval národnú radu, sa k rozhodnutiu súdu nevyjadrili.
Bugár: Prezident sa už nemôže vyhováraťPrezident Ivan Gašparovič už nemá dôvod otáľať s vymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, tvrdí predseda Mosta-Híd Béla Bugár v reakcii na zverejnené rozhodnutie Ústavného súdu.
"A má dôvod nevymenovať? Očakávame, že bude konať, ústavný súd už rozhodol, nemôže sa vyhovárať," povedal Bugár pre agentúru SITA. Ako dodal, rozhodnutie ústavného súdu, že verejná voľba je v poriadku, očakával. "Inde je v poriadku, ak je verejná voľba a pri generálnom prokurátorovi nie?" spýtal sa.
Bugár odmieta, že by možnosťou verejnej voľby boli obmedzené práva niektorého z kandidátov. Zdôraznil, že kandidáti dopredu vedeli, že parlament má právomoc voliť tajne aj verejne a museli počítať s oboma alternatívami.
Poznamenal, že generálnej prokuratúre neprospieva, keď funguje bez riadne zvoleného generálneho prokurátora na čele. Čaká, že v budúcnosti sa tam rozhýbu "stojaté vody".
Rozhodnutie privítali aj ďalší členovia koalície. „Vravel, že hlavný dôvod je, že chce počkať na rozhodnutie Ústavného súdu,“ povedal predseda parlamentu a líder SaS Richard Sulík. „Dúfame, že už nebude vidieť ďalšie závažné dôvody, aby nevymenoval pána Čentéša za generálneho prokurátora.“
Šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk tvrdí, že súd nemohol rozhodnúť inak, ak chcel rozhodnúť štandardne a v súlade s Ústavou.
Gašporovič chce skúmať pochybeniePrezident chce posúdiť aj Čentéšovo pochybenie, keď v lete omylom skartoval výpoveď poslanca Obyčajných ľudí Igora Matoviča o korupcii v politických stranách. Polícia medzičasom prípad uzavrela s tým, že nešlo o trestný čin.
„V právnom štáte by to nemalo zohrávať žiadnu úlohu,“ myslí si ústavný právnik Peter Kresák. Pripomenul, že aj vedenie prokuratúry to označilo za ľudské pochybenie, ktoré nespôsobilo žiadnu škodu. Čentéš poslanca opakovane vypočul.
„To by sme sa museli pozrieť každý, či sme sa v živote nepomýlili. Taký by sa nenašiel, na čele s pánom prezidentom,“ odkázal. Už v minulosti Kresák povedal, že prezident má povinnosť vymenovať kandidáta, ktorý spĺňa všetky predpoklady.
Smer trvá na tajnej voľbeNajsilnejšia opozičná strana Smer rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu.
Poslanec Smeru Robert Madej, ktorý na Ústavnom súde zastupoval svojich kolegov, si myslí, že „podľa doterajších rozhodnutí a súdnej praxe by bolo pochybné si myslieť, že prezident má v tejto veci úlohu štatistu.“
Včerajšie rozhodnutie Madeja rozčarovalo. „Vždy je potrebné rešpektovať súdne rozhodnutia,“ povedal, no trvá na tom, že pri voľbe generálneho prokurátora sa postupovalo „neštandardne, nedemokraticky a nešťastne“.
Predseda Smeru Robert Fico povedal, že ak sa jeho strana vráti k moci, zmení spôsob voľby opäť na tajný.
Trnka očakáva zopakovanie voľbyBývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka očakáva, že voľba generálneho prokurátora sa zopakuje. Ústavný súd totiž ešte nerozhodol o jeho sťažnosti, ktorou napadol voľbu generálneho prokurátora v Národnej rade zo 17. mája.
"Keby som také očakávanie nemal, tak by som sa netrápil so sťažnosťou a neplatil si drahých advokátov," odpovedal Trnka na novinársku otázku, či očakáva, že sa voľba generálneho prokurátora po rozhodnutí o jeho sťažnosti ešte môže zopakovať.
"V mojej sťažnosti je jasne napísané, že nebolo rešpektované pôvodné rozhodnutie ústavného súdu, ktorý jednoznačne povedal, že majú byť zabezpečené tajné voľby," povedal bývalý generálny prokurátor.
Predseda Smeru Robert Fico ešte 17. mája upozornil, že koaliční poslanci losovali, ktorý spôsob označenia hlasovacích lístkov urobia, aby sa vedeli odlíšiť. "Nebola to normálna tajná voľba," povedal vtedy Fico.
Trnka akceptuje dnešné rozhodnutie Ústavného súdu.
"Viac ako osem aj pol mesiaca zastupuje post Generálneho prokurátora prokurátor pán Tichý, pričom, ako môže niekto tvrdiť, že GP SR, keďže nemá generálneho prokurátora nefunguje - nežalujeme, nestíhame, nedávame mimoriadne opravné prostriedky?", reagoval na vyhlásenia niektorých koaličných poslancov, že GP SR by už mala konečne mať po rozhodnutí ÚS svojho generálneho prokurátora, aby "začala riadne fungovať".
Čentéš rozhodnutie vítaJozef Čentéš je rád, že jeho zvolenie za generálneho prokurátora sa realizovalo podľa novely rokovacieho poriadku, ktorú Ústavný súd SR dnes označil za ústavnú.
Ako ďalej povedal Čentéš pre agentúru SITA, "zastávam právny názor, že neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili môjmu vymenovaniu".
Spresnil, že zákonnými podmienkami je vek minimálne 40 rokov, minimálna prax v justícii viac ako päť rokov a poslednou je súhlas s vymenovaním do funkcie generálneho prokurátora.
Všetky tieto podmienky Čentéš podľa vlastných slov spĺňa. Pretože rozhodnutie ústavného súdu nebolo publikované, presnejšie sa Čentéš nevyjadril.
Aké bude prezidentovo rozhodnutie, nechcel Čentéš prejudikovať. „Určite nebudem čakať štyri mesiace, ako som čakal doposiaľ,“ zdôraznil s tým, že ak by hlava štátu váhala s jeho vymenovaním, podnikne právne kroky.
Post Generálneho prokurátora nie je obsadený od 2. februára, keď sa skončilo funkčné obdobie Dobroslavovi Trnkovi. Zastupujúcim generálnym prokurátorom je od tohto dátumu námestník GP Ladislav Tichý.
Čentéš do vymenovania neprezradí, aké personálne výmeny je pripravený urobiť. Blízkych spolupracovníkov však má. “
Žiadne čistky robiť nebudem,“ povedal a dodal, že od svojich podriadených bude vyžadovať len prácu. Nevidí tiež dôvod, prečo by Trnka nemohol pokračovať na generálnej prokuratúre.
Politológ: Je to neúspech ficovcovRozhodnutie Ústavného súdu je podľa politológa neúspechom pre ficovcov. "Je to istým spôsobom porážka pre Smer, ktorý dlho žil touto otázkou," povedal agentúre SITA Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV.
Napriek tomu, že Smer vyviazol z tejto bitky ako porazený, podľa politológa dostatočne skompromitoval koalíciu. Keďže Ústavný súd neoznačil tajné zvolenie Jozefa Čentéša za protiústavné, hlava štátu by ho mala vymenovať.
"Aj keď pre prezidenta nemusí byť stanovisko parlamentu záväzné, Ústava nezaväzuje prezidenta vymenovať generálneho prokurátora, už nemá dôvod spochybniť ústavnosť voľby," dodal Marušiak.
Trnka verí, že súboj si zopakujúBRATISLAVA. Pôsobenie Jozefa Čentéša na čele Generálnej prokuratúry môže skomplikovať sťažnosť bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Tvrdí, že ho zvolili už v máji, a preto by mal prezident Ivan Gašparovič vymenovať jeho. Sťažnosť poslal Ústavnému súdu v júli, skoro mesiac po tom, ako parlament zvolil väčšinou Čentéša. Z tejto voľby Trnka odstúpil.
Hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová povedala, že o Trnkovej sťažnosti od pridelenia sudcovi spravodajcovi ešte nerozhodovali.
Trnka pre agentúru TASR včera povedal, že sa podľa neho voľba generálneho prokurátora ešte zopakuje. „Keby som také očakávanie nemal, tak by som sa netrápil so sťažnosťou a neplatil si drahých advokátov.“
vev
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
