Prieskum ukázal, že niektorí ľudia by boli spokojní, keby nemuseli riešiť každý deň, čo dajú deťom na raňajky.
ŽIAR NAD HRONOM. V Žiari nad Hronom takmer rok skúmali pre Európsku úniu vnímanie blahobytu a prosperity.
Nadácia Škola dokorán spolu s Centrami pre vzdelávaciu politiku v Chorvátsku a v Rumunsku zisťovali, či súčasné indikátory v Európe sú ešte schopné merať mieru blahobytu.
Prosperitu a blahobyt si vzorka zo stredného Slovenska predstavuje v závislosti od sociálneho postavenia.
Väčšina si ich spája so zamestnaním, sociálnymi istotami a zdravím, menej ľudí si blahobyt spája s rodinnou a emocionálnou pohodou či možnosťami na využitie voľného času a dovolenkami.
Často stačí málo
Vybrali si ľudí zo Žiaru nad Hronom a z Detvy, kde nie je najvyššia nezamestnanosť, ale sú ohrození z hľadiska prosperity a blahobytu, hovorí správkyňa nadácie Eva Končoková.
Niektorým ľuďom zo Žiaru nad Hronom by k spokojnosti stačilo, keby nemuseli každý deň riešiť, či majú čo dať deťom na raňajky, alebo to, aby matka nemusela mať dve práce na zabezpečenie základného chodu rodiny.
Za sociálnu istotu niektorí považujú aspoň jedného pracujúceho v rodine.
„Pre niekoho je blahobytom už to, keď môže dať dieťa do materskej školy. Stačí im málo, aby boli šťastní a spokojní. Keby získali prácu, keby sa im podarilo po rekvalifikačnom kurze aj zamestnať, aby mohli dať dieťa do školy bez problémov a dokázali by to aj financovať,“ hovorí Peter Repiský, ktorý sa zúčastňoval na diskusiách a prieskume.
Aj dedičné vylúčenie
Rómska žena definovala svoj pocit spokojnosti možnosťou pracovať a vlastným presvedčením, že môže byť s rodinou šťastná aj bez veľkého majetku.
„Nie je celkom priama úmera medzi peniazmi a spokojnosťou. Pre mňa je to možnosť mať a môcť a aby mohlo a malo aj moje okolie,“ hovorila o svojej predstave blahobytu Rómka.
Z prieskumu vyplynulo, že najväčšími prekážkami na ceste k blahobytu sú nezamestnanosť, chudoba, kvalita sociálneho zabezpečenia a „dedičné“ sociálne vylúčenie.
„Ak sa má v občianskej spoločnosti plánovať, tak k tomu majú čo povedať aj ohrozené skupiny. Dôležité je, že pri tvorbe takého dôležitého dokumentu, akým je európska stratégia, sa snažia počúvať názory obyvateľov, ktorí sú v najväčšom ohrození,“ hovorí riaditeľka nadácie Škola dokorán Eva Končoková.
