VYSOKÉ TATRY. Učitelia zatiaľ štrajkovať nebudú. Rada Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku podľa podpredsedu Jozefa Lužáka rešpektuje verejné vyhlásenie ministra školstva, ktorý po rokovaniach s premiérkou vyhlásil, že premiérka je ochotná rokovať so zástupcami zväzu.
Odborári v školstve budú pokračovať v rokovaniach s tým, že ak nebudú úspešné, tak je povinnosťou predsedu zvolať mimoriadnu radu, na ktorej bude vyhlásený štrajk.
Rada zväzu na dnešnom rokovaní v Kežmarských Žľaboch „štrajk nevyhlásila, ale uznesením prijala rozhodnutie, podľa ktorého štrajk bude vyhlásený, pokiaľ nebudú splnené požiadavky vyjednávačov na rokovaniach s vládou a parlamentom,“ uviedol Lužák.
Minister si štrajk vie predstaviť
Minister školstva Eugen Jurzyca je presvedčený, že na dnešnej koaličnej rade a následne aj v parlamente prejde návrh na zvýšenie platov učiteľov, ktorý predkladá v novele zákona o pedagogických zamestnancoch. Ten by mal od januára zaručiť učiteľom v priemere o dve percentá vyššiu výplatu, no na úkor iných výhod. „Máme seriózne argumenty a myslím, že sa ustojí nárast platov učiteľov, o ktorom hovoríme,“ uviedol po dnešnom rokovaní Jurzyca.
Minister si vie predstaviť, ak by učitelia vyšli do ulíc. Podľa neho však úspešné krajiny sú úspešné aj preto, že sa rokuje za stolom a spoločenské problémy sa neprenesú do ulíc. „Myslím si, že v uliciach sa nevyriešia,“ povedal minister. Požiadavky odborárov sú podľa Jurzycu celkom rozumné, ale v súčasnej situácii, krátkodobo, je ťažké plniť ich v plnej miere.
Vláda podľa ministra deklarovala, že chce zvyšovať platy učiteľov. Od budúceho roku by sa mali zvýšiť o 5,7 percenta, čo je podľa Jurzycu "pomerne veľký nárast, na tú situáciu, v akej sa slovenská ekonomika nachádza“. Dodal, že ide o vyšší nárast než v súkromnom sektore, alebo iných oblastiach verejnej správy.
Štrajky podľa ministra zvyčajne nevedú k dobrému spravovaniu krajiny, pretože ak začne štrajkovať jedna skupina ľudí, následne začnú štrajkovať ďalšie, a to môže podľa ministra viesť k tomu, že vláda začne vyplácať peniaze na dlh, čo môže viesť k zlým dôsledkom. „Grécka cesta nehrozí len Grécku, ale aj iným krajinám, preto musíme byť opatrní aj vo výške požiadaviek, aj vo forme, akou sa požiadavky presadzujú,“ povedal Jurzyca.
Priemerné platy
Podľa Jurzycu, ak by sa chcelo Slovensko dostať na úroveň priemeru krajín Európskej únie v podiele výdavkov na školstvo na hrubom domácom produkte, ktorý je päť percent, znamenalo by to, že výdavky na školstvo by museli narásť do konca volebného obdobia o 48 percent.
Výdavky verejnej správy ako celku do konca volebného obdobia pritom narastú asi o 3,3 percenta. Ani keby celý nárast výdavkov verejnej správy išiel len do školstva, tak by to nestačilo na dobehnutie priemeru Európskej únie. Takúto požiadavku však podľa ministra odborári nedali. Požiadavkou odborov je podľa ministra, aby sme dobiehali krajiny Európskej únie, čo sa podľa neho snaží vláda plniť.
