Písmo:A^-|A⁺0

slabším v únii. Zdôraznila poľská ministerka pre európske záležitosti Danuta Hübnerová vo vystúpení na bratislavskej konferencii Budúcnosť Európy a pripravenosť Poľskej republiky a Slovenska na vstup do Európskej únie. Spolu so štátnym tajomníkom MZV SR a hlavným vyjednávačom SR s EÚ Jánom Figeľom hovorili o reforme EÚ a práci Konventu o budúcnosti Európy z pohľadu Poľska a SR. O parlamentnej spolupráci krajín V4 a prístupovom procese do EÚ informoval predseda Zahraničného výboru poľského Sejmu Jerzy Jaskiernia a predseda Zahraničného výboru NR SR Peter Weiss. Na tému prípravy verejnosti na vstup do EÚ vystúpili podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu Mária Kadlečíková a štátny tajomník a splnomocnenec poľskej vlády pre európsku komunikáciu Slawomir Wiatr.
Ako ďalej uviedla D. Hübnerová, činnosť európskeho konventu je precedensom v histórii, keď po prvý raz členské a kandidátske štáty majú možnosť spoločne hovoriť o budúcnosti EÚ. J. Figeľ v tejto súvislosti uviedol, že činnosť konventu, v ktorom má zastúpenie 28 predstaviteľov európskych vlád, a sú v ňom aj zástupcovia národných parlamentov, Európskej komisie, či Európskeho parlamentu, je veľkou kvalitatívnou silou. "Jeho slabinou by sa stalo, ak by výsledky jeho činnosti neprešli do reality," dodal. O odporúčaniach konventu budú rozhodovať najvyšší predstavitelia členských štátov na medzivládnej konferencii v roku 2004. "Do gréckeho predsedníctva EÚ (v 1. polroku 2003) majú byť ucelené odporúčania konventu a podľa možnosti jednotný text pre medzivládnu konferenciu o reformách už s nami, a nie bez nás," povedal Figeľ. Zdôraznil význam regionálnej spolupráce v rámci Visegrádskej štvorky (V4). "Spolupráca s Poľskom nie je len formálna, ale je orientovaná na ľudí, na komunikáciu s Ukrajinou, na cezhraničnú spoluprácu," dodal.
Na spoluprácu v rámci V4 sa zamerali poslanec a predseda Zahraničného výboru poľského Sejmu Jerzy Jaskiernia a predseda Zahraničného výboru NR SR Peter Weiss. Podľa poľského hosťa netreba príliš preceňovať význam regionálneho fóra, prínosom je však spolupatričnosť a spolupráca pri riešení problémov v rámci zoskupenia, ktoré už dnes má svoju tradíciu. Podľa slov Weissa je parlament významnou spojnicou medzi vládnou politikou a ľuďmi. Práve parlamentná úroveň je pôdou na diskusiu o tom, čo prinesie vstup do únie, "aby sa ľudia mohli pripraviť aj na negatíva". "Dôležité je definovanie spoločných záujmov, ale aj to, že s našimi susedmi nebudeme mať vždy rovnakú platformu, že môžu byť aj konflikty," uviedol. Ako zdôraznil, v slovenskom referende o vstupe, ktoré by malo byť na budúci rok, bude potrebné vytvoriť podmienky na súhlas obyvateľov so vstupom, ale aj v tej súvislosti, aby po vstupe neprišlo k adaptačnému šoku a sklamaniu.
Dôležité miesto v prístupovom procese má preto príprava verejnosti na vstup do EÚ. V Poľsku podľa slov štátneho tajomníka a splnomocnenca vlády PR pre európsku komunikáciu Slawomira Wiatra je informačná kampaň orientovaná najmä na ľudí, "ktorí nemajú dostatok vôle, aby si sami hľadali informácie o EÚ a sťažujú sa, že ich majú málo". Pripravili 50 filmových miniatúr, rozhlasové spoty, a k dispozícii je bezplatná infolinka či teletexty. V rámci Komunikačnej stratégie vstupu SR do EÚ Mária Kadlečíková zdôraznila, že cieľom je nielen informovať, ale aj formovať verejnú mienku. Najväčší záujem podľa jej slov je o možnosti využitia finančných zdrojov EÚ, možnosti štúdia v zahraničí, dopad na každodenný život. Vychádzajúc z asi 80-percentnej podpory obyvateľstva vstupu do EÚ, ktorá patrí k najvyšším v kandidátskych krajinách, konštatovala, že "sa neobávame vstupu a referenda, ale obavy vznikajú v súvislosti s termínmi vstupu do EÚ - že to nebude 1. januára 2004, alebo ani v roku 2004". Zdôraznila význam dopadovej štúdie SAV o vstupe SR do EÚ, ktorá je aj o rizikách integrácie. "Sme zvedaví, čo to teraz urobí s verejnou mienkou," dodala. Kadlečíková neverí v povstupový "šok". "Portugalsko, Írsko i Rakúsko si vstupom pomohli, ceny na trhu klesli, a aj keď napríklad farmári mali v prvých rokoch problémy, dnes využívajú fondy EÚ," uviedla.
Úvod podujatia patril prezentácii publikácie EÚ-Monitoring. Publikácia je prvou časťou monitoringu integrácie SR do Európskej únie, ktorá je venovaná doterajšiemu procesu prípravy SR do EÚ, analýze nezamestnanosti i diskusii o budúcnosti Európy. Ako v tejto súvislosti uviedol P. Weiss, spolu s analýzou SAV o dopadoch vstupu Slovenska do EÚ tak má slovenská verejnosť k dispozícii významný materiál pre svoje rozhodovanie v referende o vstupe do únie. Organizátorom stretnutia poľsko-slovenského okrúhleho stola bola Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Veľvyslanectvo Poľskej republiky v SR a Nadácia Friedricha Eberta.

fa;ll kh