Pojem metodisti bol najskôr posmešnou nadávkou

Evanjelická cirkev metodistická vo svojich augsburských kolegoch konkurenciu nevidí.

Z odpovedí ľudí, ktorých sme oslovili na ulici, vyplynulo, že väčšina si evanjelickú cirkev metodistickú stotožňuje s ich väčšou a historicky staršou kolegyňou – evanjelickou cirkvou augsburského vyznania, prípadne s Cyrilom a Metodom. V oboch prípadoch mylne.

Priznáva to aj šéf metodistov na Slovensku Robert Zachar. Jeho post má oficiálny názov superintendent, čo znamená, že ide o štatutára cirkvi a zástupcu biskupa, ktorý je menovaný na štyri roky. Jeho úlohou je komunikácia s vrchnosťou, dozor nad životom cirkvi a jednotlivých zborov, či pastorácia laických pracovníkov a kazateľov.

Von z kostolov

„Naša cirkev vznikla v 18. storočí v Anglicku. V tamojšej anglikánskej cirkvi sa vtedy začalo prebúdzať hnutie, ktorého motormi boli dvaja jej duchovní – Charles a John Wesleyovci. Organizovali množstvo aktivít a prinášali Písmo nielen bežným ľuďom, ale navštevovali aj väzňov vo väzniciach, chorých v nemocniciach a podobne,“ vysvetľuje Zachar.

Všetko vraj odštartovalo ich duchovné obrátenie. „Predtým akoby mali strach o svoj život, nepreciťovali radosť, o ktorej sa píše v Písme. Obrátenie znamenalo zmenu, a tak postupne vzniklo hnutie, ktoré sa okrem Anglicka masívne šírilo najmä v Amerike. Vznik cirkvi podmieňoval aj odpor anglikánskej, či iných tradičných cirkví voči ich činnosti,“ tvrdí Zachar, podľa ktorého netreba zabúdať, aká situácia vtedy panovala v Anglicku. „Bola priemyselná revolúcia, a samotná anglikánska cirkev bola vo vzťahu k veriacim pomerne vlažná. Panovala tam atmosféra deizmu, že Boh do vývinu sveta nezasahuje a ten sa vyvíja podľa vlastných zákonov, a tak nie je dôvod evanjelizovať tých, ktorí neprejavia osobný záujem. V tamojších slumoch pritom žila obrovská komunita ľudí, ktorá evanjelium nikdy nepočula. John Wesley tvrdil, že sa treba venovať aj im.“

Pre Johna bol vážnym podnetom na zmenu predhovor výkladu Martina Luthera k listu Rimanom. „Podľa vlastných slov sa vtedy zbavil strachu pred Božím hnevom, jeho srdce zalialo teplo,“ hovorí Zachar. Revolúciou však bolo jeho ďalšie konanie. Vyšiel mimo kostola a začal kázať na otvorenom priestranstve tak, aby tam mohol prísť každý, aj chudoba zo slumov. „Sám to najskôr považoval za odporné, dokonca napísal, že to spravil proti svojej vôli, ale keď videl, aké to prináša ovocie, s radosťou pokračoval,“ dodáva šéf metodistov.

Metodisti ako výsmech

Podľa Zachara prívlastok metodisti prešiel do názvu cirkvi, hoci najskôr šlo o posmešnú nadávku voči klubu mladých ľudí v Oxforde, kde študovali aj Wesleyovci. „Ich skupinka sa stretávala, aby skúmala Písmo, modlila sa, navštevovala väznených aj chorých. Ostatní sa im smiali, že všetko robia metodicky, že majú metódy akoby na všetko.“ Ako uvádza stránka českej Aliancie metodistickej mládeže, Wesley pritom nikdy nijakú „metódu spásy“ ani nejakú špeciálnu teológiu nevypracoval. Faktom je, že dnes žijú vo svete desiatky miliónov metodistov, na Slovensku sa k nim v roku 2001 hlásilo približne 7300 veriacich.

So svojimi kolegami augsburského vyznania nemajú problém. „Nekonkurujeme si, sme s nimi spojení v Ekumenickej rade cirkví na Slovensku, a hoci nie sme prepojení organizačne ani vieroučne, prijímame mnohé pravdy, ktoré priniesol zakladateľ protestantizmu Luther,“ tvrdí Robert Zachar. Evanjelický zborový farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman to potvrdzuje. „Keby požiadali o spoluprácu, nemal by som s tým žiadny problém.“

Predseda vieroučného výboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Ján Meňky dodáva, že metodistov, „zvlášť staršiu generáciu, vnímam ako ľudí dobre poznajúcich Písmo sväté.“ Osobne však nadobudol dojem, že mladšia generácia vo svojich prejavoch - piesňach chvál, pravdepodobne nevedome, posúva dôraz z moci svätého slova na „moc chvál“. Meňky hovorí, že taký obraz mal možnosť pozorovať na spoločných podujatiach. „Myslím si, že obe cirkvi by si mali viac strážiť svoju značku, aby sa pod seriózny názov nedostávalo nezdravé učenie a za ním aj prax.“

Neformálne bohoslužby

Podľa Roberta Zachara možno zvonku vidieť najmarkantnejší rozdiel medzi oboma cirkvami v tom, ako vyzerajú bohoslužby. „Augsburskí slúžia v kostoloch, my v modlitebniach, čo sú často prerobené rodinné domy či iné priestory. V rámci obsahu síce kladieme rovnako veľký dôraz na zvestované slovo, štýl aj liturgia sú však iné. Oni sú tradičnejší, naše bohoslužby sú skôr neformálne. Znie na nich súčasnejšia hudba, nevyhýbame sa gitarám, klávesom, v niektorých zboroch majú aj bicie nástroje.“

Metodisti poznajú dve sviatosti – večeru Pánovu a krst. Na rozdiel o augsburských kolegov nemajú konfirmáciu (deti zastúpené pri krste krstnými rodičmi po odrastení potvrdia krstnú zmluvu pred celým cirkevným zborom). Bohoslužby sa celosvetovo konajú vždy v nedeľu o desiatej hodine. Majú 25 článkov viery, k nim jeden nečíslovaný. Niektoré z nich priamo kritizujú praktiky iných cirkvi. Napríklad omšové obete, pri ktorých kňaz obetuje Krista za živých i mŕtvych, aby im boli odpustené trest aj vina, považujú za rúhavú bájku a nebezpečné klamstvo, rímsku náuku o očistci, odpustkoch, uctievaní a vzývaní svätých zase za jalovú a nepodstatnú vec, ktorá priamo odporuje Božiemu slovu.

Niektoré aktivity, pripisované tejto cirkvi, však u nás nefungujú, napríklad služby väzňom. „Boli súčasťou našej práce, ale posledných približne osem rokov vo väzniciach nepôsobíme,“ priznáva Robert Zachar. Vyzdvihuje však iné činnosti. „V oblasti pomoci Rómom prežívame čerstvé vanutie Ducha svätého. Na východnom Slovensku v Gerlachove funguje misijná stanica, v Slavkovciach zase rómsky cirkevný zbor. Vidíme, ako viera postupne mení životy detí aj dospelých, čo je pre nás povzbudzujúce.“

Kazateľov stačí málo

Cirkev je organizačne napojená na konferenčný systém. Jednotlivé krajiny majú výročné konferencie, Česi a Slováci spoločnú. Rozhoduje sa na nich aj o menovaní kazateľov a ich pridelení do jednotlivých farností. Táto konferencia je podriadená centrálnej konferencii pre strednú Európu a Balkán, jej biskup sídli v Zürichu. Najvyšším orgánom cirkvi je generálna konferencia, ktorá združuje centrálne konferencie z celého sveta. Koná sa každé štyri roky, najčastejšie v USA.

Podľa Roberta Zachara na Slovensku pôsobí päť ordinovaných kazateľov, ďalších šesť je v príprave. Podľa šéfa cirkvi to stačí, keďže im pomáhajú aj misijní pracovníci a diakoni. „Tí majú právo vo svojej farnosti vysluhovať tak večeru Pánovu, ako aj vykonávať krsty,“ uzatvára Zachar.