Bývalý penzión Elektra sa zmenil na stavbu, ktorú Milan Kňažko označil za Mečiarovo pueblo, až po investovaní niekoľkých desiatok miliónov korún. FOTO - ARCHÍV SME
O verejnú sa postarali médiá, ktoré podchytili zbohatlícku story od jej počiatku. Prvá fotografia, ktorú zverejnila slovenská tlač, zachytila pána Mečiara pred Elektrou ešte v časoch, keď tabuľa pri vchodových dverách hlásala, že ide o rekreačné stredisko Závodov všeobecného strojárstva v Dubnici nad Váhom. Novinári dôkladne zviditeľnili, ako sa z nemajetného premiéra stáva rozprávkovo bohatý expremiér, čím si svoju úlohu splnili. To isté sa nedá povedať o ďalších zainteresovaných.
Neverejná časť príbehu môže slúžiť ako doklad, že svoju časť práce neurobili daňové úrady, finančná polícia, policajné prezídium a ani vládna garnitúra.
Splácať do roku 2007
V marci 1999 bola verejnosť podrobne informovaná, kto sa stal šťastným majiteľom rozľahlého pozemku, penziónu, v ktorom sa mohlo naraz rekreovať desať rodín, a tiež dvojgeneračného domu. Okrem tejto informácie väčšina novín ponúkla čitateľom aj svoj odhad ceny tejto nehnuteľnosti. Zväčša sa pohyboval v rozpätí od 15 do 20 miliónov korún.
Na novinové články vtedy oficiálne reagoval hovorca HZDS. Igor Žvach oznámil, že predseda Mečiar za Elektru s príslušenstvom nezaplatil sumu 20 miliónov, ale približne štvrtinu. Oznámil tiež, že pán predseda kúpil penzión na pôžičku, ktorú bude splácať do roku 2007.
V lete 1999 novinári zaregistrovali, že v penzióne prebieha nákladná rekonštrukcia. Týždenník Plus 7 dní neskôr zistil, že keď majiteľ Elektry žiadal o stavebné povolenie, podľa papierového rozpočtu mali náklady na rekonštrukciu dosiahnuť výšku 9 898 719 korún. Túto sumu avizoval aj expremiér v relácii Na telo.
Novinári spočítali kúpnu cenu a náklady na rekonštrukciu, a tak im vyšlo, že Mečiar musel dostať pôžičku najmenej 15 miliónov korún. Z toho vyplynulo, že do roku 2007 by musel ročne vrátiť takmer dva milióny, čo predpokladá mesačný príjem 170-tisíc korún. Pretože v tom čase malo hnutie obrovské problémy financovať svoj aparát, Mečiar a ani jeho hovorca sa nepokúsili tvrdiť, že predseda HZDS berie taký plat. Expremiér musel rezignovať na pôvodnú verziu a ponúknuť nový nezmysel.
Splácať od roku 2007
V máji 2000, teda viac než rok po vyhlásení, že pôžičku bude splácať do roku 2007, Mečiar prekvapujúco oznámil, že pôžičku, ktorú dostal za veľmi výhodných podmienok, začne splácať až v roku 2007, teda ako 65-ročný. Na početné otázky, ktorý finančný ústav poskytol človeku v jeho veku také výhodné podmienky, odpovedal: „Meno toho, kto mi požičal, nemôžem uviesť. V doložke je časť, pri ktorej sa ten, čo požičiava - je to subjekt zo zahraničia - v prípade kontroly policajnej alebo daňovej na Slovensku, sa jej podrobí… Ale ja nemôžem verejne uviesť jeho meno. Ak by som to urobil, pôžička je splatná okamžite.“
Samozrejme, že šéf HZDS dostával otázky, ako chce vrátiť svoju pôžičku, keď je stále v politike. Jeho odpoveď bola sebavedomá: „Verejné rady pre podnikanie a nakladanie s peniazmi nedávam. Že viem v tomto smere podnikať, to je otázka mojej odbornej spôsobilosti.“
Inými slovami, Vladimír Mečiar tvrdil, že sa ako predseda HZDS bude uchádzať o vládnu zodpovednosť pre svoju stranu v ďalšom funkčnom období (2002-2006) a že po jej skončení bude mať dosť prostriedkov na to, aby v roku 2007 mohol splácať pôžičku, vďaka ktorej prišiel k obrovskému majetku. Pritom každému, kto sa o jeho obchody zaujímal, predseda HZDS zopakoval, že „pokiaľ ide o podnikanie, žiadne aktivity nerozvíjam“.
Noviny a novinári urobili všetko, čo bolo potrebné, aby verejnosť a príslušné orgány dostali informáciu o podstatných skutočnostiach: majetok pána Mečiara nepochádza z platu premiéra. Pôžička, na ktorú sa odvoláva, je evidentne pochybná a nedôveryhodná. Ak by aj existovala, predseda HZDS nie je a nebude schopný ju splatiť. Zvyšok bol v rukách úradov a inštitúcií. Jediný, kto udržiaval verejnosť v predstave, že naozaj konajú, bol práve Mečiar.
Finančná polícia koná
V marci 2000 v relácii STV O päť minút dvanásť na poznámku premiéra Dzurindu, že nemôže vysvetliť, odkiaľ vzal veľké peniaze na luxusný dom v Trenčianskych Tepliciach, šéf najväčšej opozičnej strany namietol: „Vy viete veľmi dobre, že finančná polícia v tejto veci koná a ja som sa podriadil všetkému, čo chcela. Vy viete veľmi dobre, že daňové úrady dostali príkaz, aby konali a konajú…“ Po dvoch rokoch v tej istej relácii zopakoval, že ho znovu vyšetrujú a že ide už o „tretie vyšetrovanie za tri roky“.
Verzia, že síce novinári vypisujú kadečo, ale zodpovedné úrady, ktoré majú prístup k relevantným dokladom, ani po vyšetrovaní nič nezákonné nenašli, bol argument, ktorým sa Mečiar oháňal celé dva roky. Práve tie dva roky, v ktorých zodpovedné orgány, ktoré mali z moci úradnej zisťovať a vyšetrovať, nič neurobili, hoci na to dostali podnet nielen od novinárov, ale aj od banky.
V druhej polovici roku 1999 si banka splnila zákonnú povinnosť a oznámila nezvyčajnú obchodnú operáciu. Podnikateľ Ján Ďuriš opakovane vkladal príliš veľkú hotovosť na to, aby ju banka mohla považovať za obvyklú. Nezvyčajné však bolo najmä to, že keď Ďuriš potvrdil, že mu peniaze dal Vladimír Mečiar, finančná polícia prípad ďalej nevyšetrovala a uspokojila sa s tým, že požiadala o kontrolu daňový úrad. Aj keď majiteľ areálu Elektra tvrdí, že na finančnej polícii vypovedal už v roku 1999, žiadny záznam o tom neexistuje.
Finančná polícia nekonala
Otázka, ako sa mohlo stať, že polícia nedostatočne preverila prípad, ktorý bol viac než dostatočne medializovaný, v ktorom dostala od banky zákonný a dostatočný podnet, aby konala, sa podobá na otázku, ako sa mohlo stať, že za celé funkčné obdobie Dzurindovej vlády sa ani jedna veľká kauza z predchádzajúceho obdobia neuzavrela pred súdom.
Za to, že nič neurobila finančná polícia v Trenčíne, zodpovedá jej bývalý riaditeľ Milan Polák. Za Poláka a jeho nečinnosť zodpovedá bývalý riaditeľ Úradu finančnej polície Jozef Stieranka. Za nečinnosť Stieranku zodpovedá bývalý minister vnútra Ladislav Pittner a za nečinnosť Pittnera terajší premiér Mikuláš Dzurinda.
Nový policajný viceprezident Jaroslav Spišiak štyri mesiace pred voľbami hovorí, že podľa všetkého príslušné úrady „nevykonali všetky úkony, ktoré mali“ a nový šéf finančnej polície Július Molnár očakáva, že predseda HZDS príde vysvetliť, odkiaľ zobral 41 miliónov korún, ktoré podľa faktúr vyplatil pánu Ďurišovi v hotovosti.
Pán Mečiar nemôže poprieť, ale ani otvorene priznať, že 41 miliónov v hotovosti naozaj vyplatil, lebo nie je schopný ich pôvod vierohodne vysvetliť. Táto skutočnosť je dostatočne preukázateľná pre tých, ktorí nepotrebujú rozsudok súdu, aby si dokázali spočítať, aké sumy prevyšujú zákonné možnosti slovenského politika. Pre budúcnosť krajiny však bolo nanajvýš potrebné, aby toto prekročenie zákonných možností bolo presvedčivo preukázané. Ak sa tak nestalo, nie je to vina pána Mečiara.
ANI VEREJNOSTI, ANI POLÍCII
Pred dvoma týždňami denník SME zverejnil, že má k dispozícii faktúry, podľa ktorých bývalý premiér a dnešný predseda HZDS vyplatil v hotovosti 41 miliónov korún stavebnému podnikateľovi Ďurišovi.
Pred týždňom, keď mal možnosť v priamom prenose STV vysvetliť, odkiaľ a ako svoje milióny nadobudol, Vladimír Mečiar povedal: „Pre mňa je to vec, ku ktorej sa vyjadrovať nebudem…“ Na naliehanie moderátora Dytterta, ktorý sa opakovane pýtal, prečo to nemôže verejnosti objasniť, expremiér vyhlásil, že bude „odpovedať polícii a potom bude polícia zverejňovať“.
Na svoju ochotu „odpovedať polícii“ však predseda HZDS zabudol okamžite, akonáhle opustil televízne štúdio. Snaha finančnej polície doručiť predsedovi vplyvnej strany predvolanie bola márna. Člen ochranky spred Mečiarovho penziónu odkázal policajtov na trvalé bydlisko pána Mečiara. Ako každý vie, expremiér sa v mieste svojho trvalého bydliska už roky nezdržuje.
Keď mal verejnosti oznámiť, ako prišiel k 41 miliónom, tvrdil, že všetko povie polícii. Keď ho polícia predvoláva, aby jej to teda povedal, predseda HZDS sa opäť stáva nezastihnuteľným. Vladimír Mečiar zrejme nečíta noviny, nepočúva rozhlas, nesleduje televíziu, nemá priateľov, známych, ba ani rodinu, a tak ani nevie, že ho predvoláva finančná polícia.
Keby sa v demokratickej krajine ktorýkoľvek politik vyhýbal odpovediam a zodpovednosti tak ako Mečiar, bol by pre verejný život diskvalifikovaný. V normálnych pomeroch totiž normálnym politikom najviac záleží na tom, aby nielen polícii, ale predovšetkým verejnosti vysvetlili všetko, čo je v súvislosti s nimi podozrivo nejasné. Z toho, ako sa pán Mečiar vyhýba odpovediam, je zrejmé, že nie je normálnym politikom. Z faktu, že sa im vyhýbať môže, je zasa jasné, že ani miestne pomery nie sú celkom v norme.
PROFIL
Podľa prieskumu verejnej mienky z marca 1991 Vladimírovi Mečiarovi vtedy dôverovalo viac než 80 percent občanov Slovenska. Pôvodne vysokú podporu postupne strácal, ale na rozdiel od iných politikov ju nikdy nestratil úplne.
Slovenská spoločnosť vo vzťahu k nemu bola a je silno polarizovaná, pričom počet ľudí, ktorí odmietajú to, čo v politike stelesňuje, ešte stále výrazne prevyšuje súčet jeho presvedčených stúpencov.
Vladimír Mečiar už dávno stratil ambíciu presvedčiť inak zmýšľajúcich o svojej akceptovateľnosti. Tak, ako im nedal šancu, aby na neho mohli zmeniť názor, kým bol premiérom, neposkytol im ju ani ako expremiér. Všetko, čo nie je ochotný a ani schopný verejne a racionálne obhájiť, ako napríklad 41 miliónov korún vyplatených v hotovosti podnikateľovi Ďurišovi, preto vydáva za výmysel a prejav „antimečiarizmu“.
Od čias, keď bol zverejnený jeho prejav v Zlatej Idke, v ktorom priznával a ohlasoval praktiky, ktoré sú pre demokratického politika neprípustné, predseda HZDS pracuje s poznaním, že v očiach tej časti verejnosti, ktorá ho podporuje, mu žiaden škandál vážnejšie neuškodí a nemá pre neho fatálne následky. Okolnosť, že jeho priaznivci a stúpenci mu tolerujú aj flagrantné porušenie pravidiel, ktoré sa všade považujú za záväzné, využíval, kým bol šéfom výkonnej moci, a využíva ju aj ako predstaviteľ najsilnejšej opozičnej strany. Hoci si Vladimír Mečiar polarizáciu spoločnosti vo vzťahu k sebe neželal, po jej vzniku ju systematicky zneužíva vo svoj prospech.
Krajina, ktorú vedie politik tohto typu, stráca akékoľvek integračné šance, lebo vzťah politikov, ktorí reprezentujú medzinárodnú verejnosť, nie je voči nemu polarizovaný, ale jednoznačne odmietavý.
Predseda HZDS dvakrát v O päť minút dvanásť
NEPOVIE, LEBO NIE JE VEREJNÝM ČINITEĽOM
M. Dzurinda: „Pán Mečiar nedokáže povedať voličom, hoci je verejný činiteľ, odkiaľ zobral také veľké peniaze na luxusný dom v Trenčianskych Tepliciach. Kým nedokážete verejnosti povedať, odkiaľ ste tie peniaze zobrali a ako ich splácate, jednoducho nebudete dôveryhodný partner.“
V. Mečiar: „Chýbajú tie peniaze na Úrade vlády?“
M. Dzurinda: „Možnože chýbajú.“
V. Mečiar: „Tak si ich tam nájdite a potom robte kroky… Lebo je to sprostá demagógia, čo vy hovoríte. Verejný činiteľ je ten, kto disponuje oprávneniami zo zákona a v rámci nich koná ako osoba oprávnená. Ja dnes ako predseda HZDS žiadne oprávnenia zo zákona nemám.“
Relácia STV O päť minút dvanásť 26. marca 2000
NEPOVIE, LEBO SVOJIMI ÚČTAMI NEDISPONUJE
M. Dyttert: „Prečo nemôžete verejnosti povedať, koľko ste dali na prestavbu?“
V. Mečiar: „Ale veď ja budem odpovedať polícii a potom bude polícia zverejňovať. Nemôžete vydržať?“
M. Dyttert: „Denník SME zverejnil faktúry, že je to 41 250 000.“
V. Mečiar: „Je to možné, nie je to možné, ja neviem.“
M. Dyttert: „Vy neviete o vlastných účtoch?“
V. Mečiar: „Ja neviem, ja dneska nedisponujem nimi a nerobil som kontrolu týchto účtov, pre mňa je to vec, ku ktorej sa vyjadrovať nebudem.“
Relácia STV O päť minút dvanásť 19. mája 2002
GLOSA
ZA TRI ROKY MAJETKOVÝ PRÍRASTOK 187 MILIÓNOV
Výrok vtedajšieho poslanca SNS Víťazoslava Morica o Mečiarovi ako najbohatšom Slovákovi mal pred dvoma rokmi taký ohlas, že sa samotný autor od neho dištancoval. Vraj pod bohatstvom nemyslel materiálne statky, ale iné hodnoty, ktorými predseda HZDS oplýva.
Na rozdiel od Morica opozičný politik Robert Fico svoje tvrdenia nezmierňuje, ale pritvrdzuje. Ak v marci 2001 hovoril o tom, že predseda HZDS jeho úctu a rešpekt stratil, lebo sa ukázalo, že je milionárom, v novembri 2001 sa Ficov odhad majetkových pomerov predsedu HZDS ešte rádovo zvýšil: „Keď som zistil, že je miliardár, ktorý nevie preukázať pôvod svojho majetku, tak tu sa skončila akákoľvek predstava o možnosti spolupracovať s týmto človekom.“ Vladimír Mečiar, ktorý obvykle reaguje na veľmi negatívne zmienky politikov o svojej osobe, tentoraz ponechal Ficov výrok bez akéhokoľvek komentára.
Médiá, ktoré už dlhé roky zaznamenávajú každý majetkový prírastok predsedu HZDS po jeho treťom odchode z funkcie premiéra, sa už pokúsili spočítať všetko, čo vlastní Mečiar a jeho deti. Podľa jedného z kvalifikovaných odhadov, ktorý vychádza z dostupných a vierohodných údajov, v tejto rodine „vzrástla hodnota známych nehnuteľností a obchodných podielov minimálne o 187 miliónov korún“. Okrem areálu Elektry sú totiž aj vlastníkmi hotelov Baračka a Dynamic, obchodných podielov v spoločnosti MMM a Palace i v spoločnostiach Ateliér a Realitný fond. Ficovo tvrdenie, že v prípade expremiéra ide o miliardára, nemusí byť veľmi prehnané.
Vladimír Mečiar vo funkcii predsedu vlády vykonal činy, ktoré ho navždy diskvalifikovali ako prijateľného partnera pre politikov Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Vo „funkcii“ expremiéra disponuje majetkom takého rozsahu, že jeho pôvod už ani nevysvetľuje, iba sa vysvetleniu vyhýba. Skutočnosť, že mu to finančná polícia a ďalšie úrady roky tolerovali, zostane navždy priťažujúcou okolnosťou pre dnešnú vládnu garnitúru.
