BRATISLAVA. Slovensko ponúka bohaté možnosti na horskú turistiku, značkovanie turistických chodníkov má vyše 130-ročnú tradíciu. Aj takto láka cudzincov Slovenská agentúra pre cestovný ruch.
Skúsenosti turistov sú však rozpačité. "Veľa zničených turistických značiek nás dnes spomalilo... niekto ich precízne zamaskoval... varovali sme párik nemeckých turistov oproti..."
Aj takéto dojmy zo Slovenska opisujú na blogu turisti Jason a Deb z New Yorku, ktorí sa vydali z Viedne do Prešova.
Viesť ich mala slovenská časť európskej turistickej magistrály E8 z Írska do Turecka, ktorú na našom území voláme Cesta hrdinov SNP alebo prosto „červená“.
Hoci Američania Slovenskom prešli už pred dvoma rokmi, sťažnosti na úmyselne zničené značenie v Strážovských vrchoch pribúdajú.
Neostrieľaný turista pri výstupe na Vápeč, vrchol s jednou z najkrajších vyhliadok u nás, zablúdi takmer isto. Značky na stromoch sú zastriekané sprejom vo farbe kmeňa, smerovníky a označené kamene zmizli.
Každý má právo vstupovať do lesov a malo by to tak aj zostať, píše Roman Pataj
Čítajte komentár (piano) >>
Dve verzie Turistika
Cesta hrdinov SNP
Je najdôležitejšia a najdlhšia turistická magistrála u nás. Vedie z Duklianskeho priesmyku až na hrad Devín. Na našom území má 750 km, jej prechod trvá 25 až 28 dní. Najvyšším bodom je Ďumbier (2043 m) v N. Tatrách. Je súčasťou európskej magistrály E8 z írskeho Corku do tureckého Istanbulu. Značená je červenou farbou.
„Majiteľ lesov nechce, aby sa mu po poľovnom revíri motali turisti,“ zhodujú sa viacerí obyvatelia priľahlého Košeckého Podhradia. Jeden tvrdí, že bol svedkom zatierania, hovoriť otvorene sa boja.
Bratislavský podnikateľ Pavol Pavlík vlastní okolité lesy, zamestnáva ľudí na píle, v stajniach, poľovných chatách či pri prestavbe reštaurácie. V zasklených posedoch na kovových konštrukciách sa striedajú vplyvní ľudia.
„Cieľavedome sa nám vyhýba,“ hovorí Eva Škutová z Klubu slovenských turistov. Značenie na asi desaťkilometrovom úseku posledné tri roky obnovili trikrát, vydržalo vždy len krátko.
Podnikateľ tvrdí, že s prestriekavaním nemá nič spoločné. Jeho zamestnanec tam vraj prichytil ľudí, ktorí tvrdili, že sú z ochrany prírody a likvidujú chodník vedúci do ochranného pásma 5. stupňa.
„Je to nezmysel, nemáme problémy s oficiálnymi trasami. Je dôležité, aby ľudia boli vychovávaní k vzťahu k prírode a tomu turistika slúži,“ hovorí riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy Karol Pepich.
„Je paradox, že obhajujete záujmy ľudí, ktorí neoprávnene bez súhlasu majiteľa poškodzujú jeho majetok, maľujú naň, a samotného majiteľa podozrievate a pranierujete, že svoj majetok premaľováva. Majiteľ si môže premaľovať kmene svojich stromov trebárs aj na modro. A čo?“ napísal Pavlík v stanovisku.
Ohradil sa aj proti tvrdeniu, že s klubom turistov nekomunikuje. Priložil komunikáciu s ním, v ktorej jeho zamestnanec odsúva termín stretnutia pre dovolenky a potom pre ruju jeleňov.
Ide o život Dnes sú značky opäť zasprejované, v niektorých kmeňoch je vyrezaná kôra. Ak stromy dôkladne pozorujete a viete, na čo sa sústrediť, trafiť sa dá.
„Turistom hovoríme, aby nešli po červenej, ale po zatretej,“ smeje sa jeden z dedinčanov, zjavne zvyknutý na zmätené tváre. Radu tentoraz dostal aj párik zablúdivších Prievidžanov.
Keď sa zvečerí alebo v zlom počasí je šanca vidieť značky takmer nulová. Nepríjemné sú aj nenápadné odbočky, ktoré bez zreteľných značiek turista ľahko minie.
„Vlani rodina zo Zvolena tak poblúdila, že sa do bezpečia dostali za tmy iba vďaka potoku,“ vraví Škutová. „Turisti túlajúci sa krížom-krážom po poľovnom revíri, tu už ide o život,“ apeluje.
„Je prakticky nemožné dostať sa po značkách na vrchol Vápča. Keďže na trase Dukla - Devín človek so sebou nesie aj poriadny batoh, je neuveriteľne vyčerpávajúce chodiť po svahu hore-dole a hľadať zatretú značku,“ opisuje svoju skúsenosť aj slovenský turista Michal Klas.
Vstup zakázaný Odradiť turistov majú aj výstražné cedule zakazujúce vstup na súkromný pozemok. Je ich menej ako pred časom, miestni mnohé postŕhali.
Pavlík varuje, že na jeho pozemkoch sa ťaží a poľuje. „Nie je možné zabezpečiť bezpečnosť voľne sa pohybujúcich osôb bez toho, aby nám bol takýto pohyb na mojich súkromných pozemkoch, na ktorých vykonávame intenzívnu podnikateľskú činnosť, vopred hlásený.“
Jeho výklad zákonov popiera ministerstvo pôdohospodárstva.
„Vlastník nemôže svojvoľne obmedziť prístup verejnosti do lesa. Zakázať využívanie lesa verejnosťou, a to len na čas nevyhnutne potrebný, môže len orgán štátnej správy,“ napísal hovorca Juraj Kadáš.
Postihuje sa aj ničenie turistických značiek. „Za tento priestupok možno udeliť pokutu do 99 eur.“
List podnikateľa Pavla Pavlíka:
Reakcie turistov na úsek Cesty Hrdinov SNP v okolí Vápča Michal Klas: „V roku 2008 som absolvoval Cestu hrdinov SNP, jednu z najkrajších turistických akcií Slovenska, ktorá ponúknutým zážitkom ďaleko prekračuje hranice bežnej turistiky. Na trase sa však nachádza aj časť, ktorá ma výrazne vyviedla z rovnováhy, znechutila mi deň a pridala pár mínusových bodov k celej trase (okrem horského hotela Kráľova Studňa asi jediné). Značenie turistického chodníka z dedinky Kopec smerom na Vápeč môžem miernym spôsobom, nakoľko emócie už vychladli, označiť za otrasné. Je prakticky nemožné sa dostať „po značkách“ na vrchol Vápča. Keďže na trase Dukla - Devín človek so sebou nesie aj poriadny batoh, je to neuveriteľne vyčerpávajúce, chodiť po svahu hore-dole a hľadať značku, aby som sa nakoniec aj tak vrátil k poslednej, odkiaľ však nevedie cesta.“
Ivo Kováč: „Počas prechodu úsekom Kopec - Vápeč som si všimol úmyselne odstránené značenie a cedule vystríhajúce ľudí vstupovať na "súkromný pozemok", t.j. po značenej trase do lesa. Ani zbohatlík určite nemohol kúpiť celý Vápeč do súkromného vlastníctva, veď sa tu nachádza Národná prírodná rezervácia. Vlastník by mal predložiť návrh, kadiaľ by podľa neho mala viesť turistická trasa, aby sa turisti dostali z obce Kopec k rezervácii a vrcholu Vápeč. Čo sa týka odstraňovania a úmyselného ničenia turistického značenia, sadzobník pokút za priestupky z roku 2011 udáva: Úmyselné zničenie, poškodenie, znečistenie alebo neoprávnené odstránenie, zamenenie, pozmenenie, zakrytie alebo premiestnenie turistickej značky alebo iného orientačného označenia 30 eur. Bohatý človek sa na tom môže len dobre zasmiať.“
Zuzana Jančovičová: „Prešli sme s partiou v podstate celé Slovensko, ale s niečím takýmto sme sa nestretli. Drzosť, egoizmus a hlúposť, inak sa to nazvať nedá. Veľmi smutné je, že existujú takýto ľudia, čo ničia lesy, prácu značkárov a dobru náladu nás turistov, ktorí chceme len spoznať kus nášho nádherného Slovenska.“
Radovan Harach: „Po prudkom zostupe do osady Kopec som sa na vlastné oči presvedčil o tom, že ľudská blbosť je nekonečná. Keď som kráčal cez Kopec s mapou v ruke, okoloidúci chlapík sa len zasmial a opýtal sa ma, či aj ja hľadám značky....“
Sopečné balvany nájdete len omylom Turistov, ktorí niekedy obdivovali sopečné balvany na vrchole Benátu, šokuje obrovský kráter kameňolomu priamo pod megalitmi.
ZLATÉ MORAVCE. „Na vrchol Benátu sa dostanete z Obyckých lúk alebo od Žitavian po žltej značke,“ ukazuje pani Eva zo Zlatých Moraviec. „Ak tam vôbec trafíte.“
Záhadu stratenej žltej značky objasňuje skúsený turista, ktorý nechce byť menovaný. Značky vraj zmizli po tom, čo sa v lokalite začal ťažiť andezit, podozrieva majiteľa lomu.
Ivan Holečka má okolité lesy prenajaté od cirkvi a v lome ťažili kameň aj na výstavbu cesty R1. Podľa neho je štyri či päť označených trás na Benát priveľa.
„Prešiel som celý svet. Boli ste v Alpách?,“ pýta sa. „Jedna trasa z jednej doliny. Udržiavané chodníky tu budú. Ale dva a dosť.“
Zložitá cesta ku kráteru Na Benát nás sprevádzal turista Peter Páleník, ktorý okolie pochodil pred niekoľkými rokmi. Pod vrcholom známe miesta nespoznal.
„Toto tu vtedy nebolo,“ ukazuje na širokú štrkovú cestu lemovanú hlbokými rigolmi, ktorá pretína Obycké lúky. Po ceste prejdú vedľa seba dve osobné autá.
Šípky na tabuli ukazujú smer na Benát po žltej značke. V lese sa zrazu cesta rozdvojila. Mohli sme si vybrať. Na stromoch boli v obidvoch smeroch žlté značky. Po chvíli sa žltá značka stratila, objavila sa na ďalšom rázcestí.
Keby sme po nej pokračovali, dostali by sme sa priamo ku vstupu do obrovského kráteru kameňolomu, odkiaľ už žltá na Benát nepokračuje.
Na stromoch sme našli len tabuľku Súkromný pozemok, zákaz vstupu a štvorčeky zatreté sivou farbou, ktoré boli pravdepodobne značkami.
Mesačná krajina „Je to apokalypsa najkrajšieho územia. Ľudia sa tam už boja chodiť. Odhadujem, že kráter má asi 200 krát 200 metrov,“ hovorí o lome skúsený turista zo Zlatých Moraviec Ľudovít Chládek.
Firma má povolenie ťažiť do roku 2024. Pripravené majú už ďalšie kontrakty. Holečka hovorí, že miesto budú postupne rekultivovať. „Už máme zabezpečených vyše stotisíc ton zeminy.“
Príbeh o miznúcich značkách poznal. Najprv hovoril o bezpečnosti v okolí lomu a potom zopakoval, že chodníkov je priveľa.
Daniel Vražda
