Schopnosť rozlíšiť štandardné od neštandardného je pritom podstatné pri politickom rozhodovaní voličov. Kým väčšina voličov nebude mať jasno v tom, ako by mala vyzerať politická scéna kompatibilná s liberálnymi demokraciami, v slovenskej politike bude aj naďalej panovať zmätok.
Agentúra Polis hlási, že podľa voličov je najštandardnejšou politickou stranou KDH (37,2 %), nasleduje SDKÚ (32,6 %) a v tesnom závese je HZDS (32 %). Pravdou je, že KDH bolo dlho jedinou politickou stranou s medzinárodnými kontaktmi, pričom už od prvej polovice 90. rokov sa jasne začlenilo do európskych organizácií ľudových a kresťanskodemokratických strán. Aj keď v súčasnosti existujú oprávnené pochybnosti o súlade oficiálnej línie KDH s programami európskych ľudových a konzervatívnych strán, je zrejmé, že kresťanskí demokrati aj v súčasnosti predstavujú jednu z mála vypočítateľných politických síl na Slovensku. Dzurindova SDKÚ síce nemá také medzinárodné zázemie ako KDH, ale aj o nej platí, že programovo a ideologicky zapadá do štandardného politického rámca. O KDH aj SDKÚ platí, že sú to pravicové strany. Znepokojenie nad stavom politického vedomia voličských más však vyvoláva fakt, že na jednej strane bezmála 40 percent považuje za štandardnú stranu KDH a na strane druhej 32 percent opýtaných za štandardný politický subjekt označuje HZDS. Len v priebehu desiatich rokov hnutie ústami svojho predsedu prinajmenšom trikrát zmenilo politickú orientáciu. V súčasnosti sa hlási k ľudovej, teda k pravicovo-centristickej orientácii, ale Vladimír Mečiar zároveň vyhlasuje, že HZDS chce vyplniť uvoľnený priestor, ktorý na politickej scéne ostal po zdecimovanej SDĽ.
Zmätok v hlavách voličov je zjavný. Inak to nemôže vyzerať ani na politickej scéne.
