Medzi dôvody už nezaraďujú len odmietanie spolupráce s NATO a korupciu, ale i porušovanie ľudských práv počas Mečiarovej vlády.
Tieto odkazy a stanoviská vzbudzujú na Slovensku aj rozpaky. Odpor a rozhorčenie vyvolávajú u postihnutých slovenských politikov. Vraj sme opäť pod diktátom kedysi Moskvy, dnes Západu. Cudzí činitelia obmedzujú naše demokratické práva, našu suverenitu a slobodné rozhodovanie. Zasahujú do našich vnútorných vecí. Pritom všetkom nemajú ani dôvody na takéto výroky: HZDS a jeho predseda sa už dávnejšie vyslovili za vstup Slovenska do NATO, podporujú vládne aktivity v tomto smere, všemožne sa zaklínajú, že ani po víťazných voľbách terajšiu zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky nezmenia.
Okrem slov však hovoria činy. Tie nemožno vymazať prúdom výrečnosti, dych vyrážajúcim popretím skutočnosti, nehanebným klamstvom s úsmevom na tvári. Počas svojej vlády V. Mečiar nielen pôsobil proti rozšírenie a aktivitám NATO, nielen štedro rozdával štátny majetok svojim blízkym, ale hrubým spôsobom zneužil demokratické inštitúcie. Ako zastupujúci prezident využil právo amnestie na jej udelenie pre teroristický zločin, spáchaný za účasti štátneho orgánu. Keďže v súvislosti s týmto zločinom zahynul človek, zamedzil vyšetrenie a potrestanie páchateľov brutálnej vraždy. Fakticky na Slovensku terorizmus zlegalizoval: podľa výkladu niektorých právnikov páchateľov únosu syna bývalého prezidenta kvôli amnestii nemožno stíhať a potrestať. V. Mečiar týmto skutkom len potvrdil, že počas svojej vlády viedol vojnu proti vlastnému ľudu.
I keď za tento postup nesie osobnú zodpovednosť Vladimír Mečiar, politická a mravná zodpovednosť vedenia HZDS za podporu V. Mečiara je nesporná. Bývalí členovia vlády, poslanci HZDS a funkcionári HZDS vynaložili množstvo energie a úsilia na podporu svojho predsedu a zabránenie nápravy jeho nemorálneho počínania. A vskutku, za sedem rokov od spáchania zločinov, k žiadnej náprave ani neprišlo. Vyšetrovacie orgány vychádzajú na posmech: súdy, zaštítené amnestiou, nevynášajú rozsudky o treste pre vinníkov, alebo nekonajú a nechávajú chladnúť kauzy ako horúci zemiak. Vládna koalícia za celé volebné obdobie nenašla v parlamente dostatok hlasov, aby zrušila ústavným zákonom Mečiarovo rozhodnutie o amnestii. Časť ústavných právnikov sa predháňa v zdôvodňovaní, prečo k žiadnej náprave nemôže prísť. Je pozoruhodné, že v rámci Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa vo svojej preambule opiera o cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a chráni život a slobodu občanov, je možné zabrániť potrestaniu páchateľov teroristického činu. Princíp ústavy, jej východiská, jej duchovné základy, definované ľudské práva, boli surovo pošliapané a znevážené.
Jedným z hlavných volebných hesiel súčasnosti sa stáva boj proti korupcii a nastolenie právneho štátu. Súhlas s prijatím zákona o preukazovaní pôvodu majetku je dokonca ohlasovanou podmienkou na zloženie koaličnej vlády. Iste chválitebný volebný program niektorých strán úplne obchádza návrat k právu pri ochrane ľudského života, nápravu Mečiarovej hanebnej amnestie. Akoby na Slovensku ešte stále majetok, hmotné statky, prevyšovali hodnotu života - tá zostáva na okraji záujmu spoločnosti. Podobne už pomaly triumfujúci politický subjekt pozná svoj smer: vyhlasuje neprijateľnosť osoby V. Mečiara pre budúcu vládnu spoluprácu, ale ochotne ráta s politikmi z HZDS, „ktorí môžu naplniť predstavu morálnej, profesionálnej a uznávanej vlády“. Nuž, ťažko ju môžu naplniť, pokiaľ sa nevyrovnajú s bremenom nemorálnosti, na ktorej sa podieľali.
Americkí a európski politici zdôrazňujú, že NATO je viac než vojenská aliancia. Je to spoločenstvo hodnôt. Preto sú pre nich neprijateľní politici, ktorí nepodporujú demokraciu, občianske slobody a právny štát. Neprijateľní by mali byť aj pre občanov Slovenskej republiky. Občania by nemuseli potrebovať ani rady zo zahraničia. Stačilo by rešpektovať Ústavu Slovenskej republiky. Ústava definuje hodnoty, ktoré sme sa zaviazali ochraňovať. Ústava, ktorej obsah sa nenapĺňa, je iba právnickým cvičením. Priestor, kde neplatia základné pravidlá, nie je demokratickým štátom, obcou slobodných a zodpovedných ľudí, ale iba územím, na ktorom divé svorky zápasia o korisť.
Autor: Vladimír Ondruš(Autor je bývalým podpredsedom vlády)
