Vláda Ivety Radičovej dokázala aj napriek rozhádanosti naštartovať dôležité zmeny.
BRATISLAVA. Keď sa redakcia denníka SME na konci roku 2010 pýtala osobností na Čin roka, stala sa ním jednoznačne povinnosť zverejňovať zmluvy, v ktorých ide o verejné peniaze na internete.
Keď sa v júli pýtala na rok vlády, prevládali slová transparentnosť a hašterenie.
Po roku a štvrť, v deň, keď sa rozhodovalo o bytí vlády, prevažovali podobné dojmy. Väčšina oslovených stále považuje za najväčší prínos kabinetu Ivety Radičovej (SDKÚ) snahu o zvýšenie transparentnosti vo verejnom živote. Jej symbolom sa stali práve zmluvy na webe.
Vďaka tomuto opatreniu mohli médiá už v prvých týždňoch po prijatí novely upozorniť na plesanie úradníkov v päťhviezdičkovom hoteli za štátne, predražené ceny nafty v dopravných podnikoch, či na podozrivé zľavy Slovenskej pošty.
Premárnené šanceZverejnenie zmlúv spustilo aj jednu z prvých káuz súčasnej vlády. Týždenník Trend odhalil, že za bývalej vlády dostala na ministerstve financií sporné zákazky za vyše 1,5 milióna eur aj firma Hayek Consulting, v ktorej pôsobili štátni tajomníci Martin Chren za SaS a Ivan Švejna za Most–Híd.
Aj pri hľadaní najväčšieho nedostatku vládnej zostavy sa analytici zhodli poľahky – napokon jej osud sa lámal práve na tom. Rozhádanosť a neústupčivosť týždne charakterizovali aj nekonečné koaličné rokovania o eurovale.
„Kompromisy sa hľadali ťažko a ukázalo sa, že ani to, že všetci sú z pravej strany politického spektra, nestačí na to, aby dokázali spolu vládnuť,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Táto neschopnosť znamená podľa riaditeľky združenia Občan a demokracia Šarloty Pufflerovej aj premárnenú šancu na zásadnejšiu zmenu spravovania vecí verejných.
„Vláda začala brať vážne problematiku ľudských práv a do rozhodovania sa snažila vtiahnuť občiansku spoločnosť, čo je výrazná zmena kurzu.“
Obnažená justíciaEšte horší vplyv by mohla mať zmena vlády na reformné úsilie v justícii, polícii a prokuratúre, obáva sa riaditeľka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk.
„Počas pôsobenia Štefana Harabina na čele ministerstva spravodlivosti a neskôr na Najvyššom súde sa ľudia, ktorí sa zasadzovali za reformy v justícii, stali predmetom tvrdej šikany,“ pripomína.
„Návrat ľudí, ktorí budú šikanu posväcovať a tolerovať, môže mať negatívny dosah,“ varuje.
Slosiarik vidí aj ďalší výrazný prínos vlády. „Nastupovali v ťažkých ekonomických časoch, keď je veľmi ťažké hovoriť o ďalšom šetrení. Napriek riziku straty preferencií s takýmito opatreniami prichádzali,“ mieni.
Takýmto opatrením bolo podľa neho napríklad presadenie verejných obstarávaní cez elektronické aukcie.
Súhlasí s ním aj ekonóm a riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.
„Začali znižovať deficit verejných financií a je šanca, že sa v tomto roku zníži pod päť percent HDP.“ S pádom vlády však podľa neho Slovensku hrozí aj zabrzdenie reformného procesu v ekonomickej oblasti.
„Nepodarí sa prijať ďalšie opatrenia potrebné na ozdravenie verejných financií, zlepšenie podnikateľského prostredia či zefektívnenie daňového a odvodového systému,“ vraví.
Dosť bolo kriku cez DunajPozitívne hodnotená je aj zahraničná politika vlády, hoci práve európska téma koalíciu napokon nezmieriteľne rozdelila.
„Zásluhou tejto vlády sa v duchu hesla Dosť bolo kriku cez Dunaj zlepšili napäté vzťahy s Maďarskom, ale aj s Ukrajinou,“ myslí si analytik Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
„Až na nezvládnutú tému eurovalu bola zahraničná politika určite zodpovednejšia a čitateľnejšia ako v predchádzajúcom období,“ dodáva.
Rok a štvrť vlády Ivety Radičovej ukázal podľa Zuzany Wienk aj generačnú zrážku v rámci reformných strán.
„Bol to pokus o zásadnú zmenu spoločnosti, ktorý mal svoje limity v tom, že nová politická generácia, ktorá prišla s ideálmi a nebola zaťažená rôznymi korupčnými väzbami, narazila na starých harcovníkov, ktorí tie väzby nedokázali prekonať,“ uzatvára Wienk.
Koalícia a jej kauzyHayekovciDvaja štátni tajomníci za MostHíd a SaS odišli z funkcií po zverejnení informácií o zákazke, ktorú minulá vláda pridelila Nadácii F. A. Hayeka, kde pôsobili. Kontroly zistili rôzne pochybenia štátu. Najmä nominanta SaS Martina Chrena sa strana zastávala.
Generálny prokurátorKoalícia sa dlho nevedela zhodnúť na nástupcovi Dobroslava Trnku. Napriek nevôli premiérky mal podporu časti SDKÚ a dvakrát aj blízko k znovuzvoleniu. V decembri 2010 po prvý raz pohrozila demisiou, ak bude Trnka zvolený. Koalícia dokonca zmenila v zákone tajnú voľbu za verejnú. Jozefa Čentéša však napokon zvolila tajným hlasovaním.
Daň na pivoProti vládnemu návrhu na vyššiu daň z piva hlasovali štyria poslanci KDH. „Vláda pre pivo nepadne,“ ubezpečila Radičová.
Odvodová reformaProtesty vyvolala pripravovaná reforma daní a odvodov, ktorá zavedie tzv. superhrubú mzdu. Proti návrhu ostro vystúpili členovia OKS aj poslanec KDH Anton Marcinčin.
ObčianstvoKoalícia plánovala upraviť zákon o občianstve, ktorý bol reakciou Smeru na maďarský zákon. Vládny návrh nemal podporu Igora Matoviča, ktorého aj preto vylúčili z klubu SaS, ani Radoslava Procházku z KDH.
Daňový úradPremiérka vyzvala šéfa Daňového riaditeľstva Miroslava Mikulčíka, aby odstúpil pre pochybný prenájom budovy od člena SDKÚ. Minister financií Ivan Mikloš sa ho zastával. Mikulčík sa nakoniec funkcie vzdal, keď premiérka opäť pohrozila demisiou.
(sita, r)
Čo nedokončiliReforma daní a odvodovZamestnancom mali zaviesť superhrubú mzdu, väčšine by príjem stúpol o pár eur. Živnostníkom s paušálnymi výdavkami by zostalo po reforme menej. Menej by zarobili aj dohodári. Reforma počíta aj s jednotným výberom odvodov, daní, ciel. Návrh je v parlamente.
DiaľniceDoteraz sa nezačala výstavba asi stovky kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je iba jeden úsek v dĺžke asi 9 km. Vláda sľubovala „do roku 2014 nadštandardné spojenie Bratislavy a Košíc“. Vláda zastavila viaceré PPP projekty, peniaze na diaľnice mali ísť aj z druhého dôchodkového piliera a eurofondov.
Mapy chudobyAmbiciózny plán na boj s chudobou sa asi ani nezačne. Štát sa chcel zamerať na konkrétne vylúčené komunity bez vzdelania, bez práce, ale aj bez kanalizácie či elektriny. Jeho súčasťou mala byť aj bezplatná antikoncepcia. Chudobní by zasa dávky nedostávali v hotovosti, ale na e-pay karty.
Zmena nemocnícDo konca roka sa mali štátne nemocnice zmeniť na akciové spoločnosti. Začali by fungovať podobnejšie firmám, v prípade, že by vytvárali dlhy, mohli by aj skrachovať. Na oddlženie nemocníc už parlament schválil 350 miliónov eur. Celkovo nemocnice dnes dlhujú okolo pol miliardy eur.
Zatváranie pohotovostíMinister zdravotníctva chcel, aby pohotovosti od apríla budúceho roka zatvárali po desiatej večer. Pohotovosti sú dnes v noci často prázdne, najmä ak sú v blízkosti nemocníc. Aby nebola ohrozená starostlivosť, malo vzniknúť 50 nových sanitiek dopravnej záchrannej služby.
Poplatky za rozhlas a televíziuChorú Slovenskú televíziu s rozhlasom poslanci už zlúčili, no zákon o koncesionárskych poplatkoch zatiaľ prešiel iba prvým čítaním v parlamente. Bez zmeny budú diváci aj po roku 2013 ročne platiť asi 50 eur. RTVS zároveň nebude dostávať stabilné príspevky z rozpočtu.
PrivatizáciaKoalícia sa zaviazala, že nepredá strategický majetok. Zároveň plánovala sprivatizovať nákladnú železničnú prepravu Cargo, teplárne vo viacerých mestách a aj zvyšné podiely štátu v Slovak Telekome či v SAD. Namiesto predaja bol v pláne aj prenájom Letiska M. R. Štefánika
v Bratislave.
Zonácia TatierNedotiahnutá zonácia Tatranského národného parku mala zastaviť jeho nivočenie cez rôzne výnimky. Po vlaňajšom obnovení ministerstva životného prostredia si na to minister József Nagy (Most-Híd) dokonca trúfal do pol roka. Termín už niekoľkokrát posúval, najnovší plán hovoril o konci tohto roka.
Súdy aj dôchodkyNedokončených plánov je viac. Vláda nedotiahla reformy súdnictva a prokuratúry či vysokých škôl. Zdravotné karty každého pacienta mali byť elektronické. Zjednotiť sa mali aj pravidlá volieb. Dôchodky zasa mali rásť podľa rastu cien tovarov, ktoré najviac kupujú dôchodcovia.
(of, dak, vfo, mp)
