BRATISLAVA. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z SDKÚ si reformu justície rozdelila do viacerých balíkov zákonov. Presadiť stihla len prvý a aj ten skončil na Ústavnom súde. Ako dopadne zvyšok, nikto nevie.
„Reforma bola len v začiatkoch a jej osud budú určovať nasledujúce politické rokovania,“ hovorí predseda Krajského súdu v Trnave Anton Jaček. Na ich zmenu stačí obyčajná parlamentná väčšina. Vo funkcii sa Jaček ohrozený necíti. Do výberového konania sa hlásil, lebo verí, že justícia potrebuje reformu.
„Ak by nové vedenie ministerstva spravodlivosti malo na zmeny v justícii diametrálne odlišný názor, bez problémov by som sa z vlastnej iniciatívy vrátil k sudcovskej práci,“ povedal.
Žitňanská verí, že ani po výmene vlády ďalšie čistky a šikana na súdoch nehrozia, keďže stavila na otvorenosť a transparentnosť. „Nie som pripravená niečo také pripustiť.“
Všetky výberové konania sú verejné, súdne rozhodnutia sa budú zverejňovať a zasadnutia Súdnej rady môžu byť pod drobnohľadom. Verejná kontrola je to, čo podľa nej zabráni možnému zneužitiu. Tieto novinky podľa nej nezmení ani jej nástupca.
„Ak sú už raz procesy pod kontrolou verejnosti, je to ťažké zvrátiť, pretože ktorákoľvek politická moc sa o to pokúsi, vzbudí veľkú nevôľu verejnosti,“ tvrdí Žitňanská.
Smer ministerkinu reformu od začiatku kritizuje. Obvinil ju z politizácie justície aj prokuratúry. Jej zákony napadol na Ústavnom súde.
Ako bude reforma pokračovať, nevie ani Žitňanská. Druhý balík zmien zostal na programe parlamentnej schôdze. Verí, že ich stihne presadiť ešte ako ministerka. „Ak ich nepresadím teraz, tak ich budem presadzovať z ktorejkoľvek pozície v budúcnosti.“
Kľúčová je otvorenosť justície
Ministerka spravodlivosti nevie, ako dopadne jej reforma.
Stihli ste zmeny v justícii nastaviť tak, aby boli ťažko zvrátiteľné aj po prípadnej zmene vlády?
„Reformné kroky sú rozfázované do viacerých balíkov. Ten druhý je momentálne v parlamente. Čo považujem za dôležité, a preto sme s nimi išli ako s prvými, boli zákony, ktoré mali priniesť otvorenosť do justície. Ak by sa niekto chcel pokúsiť zvrátiť tieto kroky, tak ako keby bral občanom isté práva, prístup k informáciám, a to by sa už musel dostať do konfrontácie s občanom. Moja skúsenosť z minulosti hovorí, že ak už sa raz istá masa informácií sprístupní a ak sú už raz nejaké procesy pod kontrolou verejnosti, je to ťažké zvrátiť, pretože ktorákoľvek politická moc sa o to pokúsi, tak vzbudí veľkú nevôľu verejnosti a politici, ako je známe reagujú na verejnú mienku. Preto napríklad infozákon ostal doposiaľ v nezmenenej podobe napriek mnohým pokusom ho okresať. Preto bola pre mňa absolútna priorita nastaviť otvorenosť a transparentnosť justície na maximálnu možnú mieru. Čo je na druhej strane aj nepríjemné, pretože ako keby sa na povrch vynárali veci, o ktorých sa dovtedy nevedelo alebo sa o nich nehovorilo a možno to vzbudzuje aj negatívny pocit vo vnútri justície, ale na druhej strane to umožňuje solídnu verejnú debatu ako s justíciou ďalej.“
Tento balík zmien ale skončil na Ústavnom súde. Neobávate sa, že po politických zmenách hrozí, že ho ústavní sudcovia stopnú?
„To sú špekulácie, do ktorých sa nebudem púšťať.“
Mnohé zmeny ste nastavili tak, že sa právomoci presunuli pod výkonnú moc. Počítajú s ministrom, ktorý vyznáva určité hodnoty. Čo sa stane, ak príde minister, ktorý nebude vyznávať také isté hodnoty ako vy?
„Nepredbiehajme. Po druhé, tá téza posilnenia kompetencií ministerstva spravodlivosti veľmi kríva. Tam, kde minister má kompetencie, čiže pri výbere ľudí z databáz na výberové komisie na výber predsedov súdov alebo sudcov, tak je minister pod takou verejnou kontrolou ako nikdy predtým nebol. Pokiaľ by minister chcel vstupovať do výberových konaní, je to veľmi ľahko odhaliteľné.“
Je to teda nastavené tak, že právomoci ministra nebudú zneužiteľné?
„Všetko je o ľuďoch. Zažili sme všeličo v minulosti, a preto som tam verejnú kontrolu dala, pretože tak sa dá upozorniť aj na neadekvátne vykonávanie kompetencií ministra.“
Nemusia sa teda novovymenovaní predsedovia obávať čistiek ako to bolo v minulosti?
„Mechanizmy verejnej kontroly nemôžu tomuto úplne zabrániť, ale určite vytvárajú priestor na to, aby sme sa všetci politici, verejnosť aj novinári mohli tomu postaviť. To je pre mňa kľúčové. Pretože každý sudca, ktorý riadne vykonáva svoju prácu, má právo na garancie, že nemôže byť za riadny výkon šikanovaný. Nie som pripravená pripustiť niečo také pripustiť.“
Stále hovoríte, že nepredbiehajme, tak ako vy vidíte súčasnú situáciu. Stihnete reformu dokončiť?
„Pochopiteľne, vláda stratila dôveru a z toho vyplývajú isté konzekvencie. Som presvedčená, že pravidelné hodnotenie sudcov, nový systém disciplinárnych senátov s náhodným prvkom, aby nebolo vopred známe, kto bude jeho členom, to sú dobré a dôležité zmeny. Ak ich nepresadím teraz, tak ich budem presadzovať z ktorejkoľvek pozície v budúcnosti. Lebo sú to dobré a potrebné zmeny.“
Môže táto politická neistota ovplyvniť vymenovanie pána Čentéša za generálneho prokurátora?
„To je otázka na pána prezidenta. Viem, koalícia sa neukázala v najlepšom svetle pri voľbe generálneho prokurátora, ale na druhej strane, od voľby pána Čentéša v júni je loptička na strane prezidenta. Je na ňom dokedy bude prokuratúra bez šéfa, čo samozrejme, nie je dobrý stav a neprispieva k dobrému stavu prokuratúry, tak ako stav bezvládia neprispieva žiadnej inštitúcii.“
Očakávate, že Smer si bude pri rokovaniach klásť podmienky, ktoré sa budú týkať aj justície?
„Nebudem špekulovať. Je to predčasné.“
Vy osobne si viete predstaviť spoluprácu so Smerom?
„Viackrát som povedala, že zodpovednosť za to, čo sa v minulosti dialo v justícii, je na celej predchádzajúcej vláde, teda aj na Smere.“
Viete si predstaviť spoluprácu so Smerom?
„Myslím si, že poznáte stanovisko SDKÚ aj rozhodnutie kongresu, ktoré takúto spoluprácu vylučuje. SDKÚ má v tomto jasno.“
Rozprávala sa SaS s vami o tom, že by ste sa mali stať premiérkou?
„Nie.“
Veronika Prušová
