BRATISLAVA. Postoj slovenského parlamentu, ktorý v utorok pri prvom hlasovaní odmietol rozšírený euroval aj za cenu pádu vlády Ivety Radičovej, má v Európskom parlamente (EP) svojich odporcov, aj zástancov.
V stredajšej rozprave o budúcnosti Európskej únie a eurozóny k slovenskému odmietnutiu stabilizačného nástroja vystúpilo viacero poslancov.
Niektorí vo svojich reakciách spochybnili efektívnosť jednohlasného rozhodovania v prípade záchranného mechanizmu, iní Slovensku gratulovali k principiálnemu postoju v "demokratickej revolúcii proti bláznovstvu eura.", informuje EP.
Väčšia integrácia
Poslanci EP sa však napokon vo štvrtok uzniesli, že Európa potrebuje v ekonomickej oblasti širšiu integráciu. Vo svojom uznesení pritom požadujú komplexný plán, ktorý by vyviedol Európsku úniu z krízy. Jeho súčasťou by mala byť rekapitalizácia európskych bánk, ďalšia harmonizácia daňových systémov, vydávanie eurobondov a posilnenie pravidiel hospodárskeho riadenia únie pre eurozónu
Europoslanci tak vyzvali Európsku komisiu, aby predložila európsky plán s jasným harmonogramom, ktorého cieľom by malo byť obnovenie dôvery na trhoch. Plán by sa mal realizovať prostredníctvom európskych inštitúcií a nie na medzivládnej úrovni, uvádza sa v uznesení.
Rekapitalizácia bánk by mala byť podľa parlamentu riadená na úrovni Európskej únie a nie na národnej úrovni. Europoslanci vyzvali na uskutočnenie reformy európskeho nariadenia o finančných trhoch s cieľom zvýšiť odolnosť ekonomiky únie voči budúcim krízam.
Spoločné opatrenia a zvýšenie stability
Členské štáty by tiež mali pristúpiť ku koordinácii a harmonizácii ich daňových systémov a zaviesť spoločné opatrenia na boj proti podvodom.
V snahe podporiť rast europoslanci žiadajú zavedenie takzvaných projektových bondov a nový mechanizmus, ktorý by umožnil Európskej komisii rýchlejšie a účinnejšie presadzovať trhové pravidlá Európskej únie v jednotlivých členských štátoch.
V súvislosti s krízou v eurozóne by Európska komisia mala vypracovať správu o možnosti zavedenia európskych dlhopisov na základe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti, a to do konca roka 2011.
Cieľom má byť posilniť fiškálnu disciplínu a zvýšiť stabilitu v eurozóne a na trhoch. Europoslanci tiež žiadajú posilnenie spoločného hospodárskeho riadenia pre krajiny eurozóny.
Uznesenie bude zaslané Európskej rade, ktorá sa zíde 23. októbra v Bruseli.
