Súčasťou mobilizačnej nestraníckej kampane Rock volieb ‘02 je autobus (na snímke) so zabudovanou internetovou kaviarňou, ktorý pocestuje na miesta, kam chodí veľa mladých ľudí, teda na hudobné festivaly, koncerty a do rekreačných oblastí. Aktivisti sa snažia osloviť najmä prvovoličov a druhovoličov vo veku 18 až 25 rokov, ktorí sa podľa prieskumov verejnej mienky na voľbách zúčastňujú najmenej.
FOTO TASR – VLADIMÍR BENKO
BRATISLAVA – Politici prestali dôverovať volebným koalíciám. Medzi 28 politickými subjektami (Slovenská ľudová strana včera odstúpila) nie je ani jedna koalícia.
Výnimku tvoria len ľavicoví demokrati Pavla Koncoša. Vytvorili akúsi skrytú koalíciu, keď na kandidačnú listinu prichýlili Hamžíkovu SOP a sociálnych demokratov Petra Barátha tak, že za menami kandidátov týchto strán sú aj skratky SOP a SDSS.
Ak by vytvorili oficiálnu predvolebnú koalíciu, potrebovali by na vstup do parlamentu najmenej 7 percent hlasov. V tejto forme skrytej koalície stačí dosiahnuť 5 percent, ako keby išlo o samostatnú stranu.
Právnici sa rozchádzajú v názore, či tento postup umožňuje volebný zákon. Ak Ústredná volebná komisia kandidátku nezaregistruje, konečné rozhodnutie povie Najvyšší súd.
Právnik Ernest Valko už prednedávnom upozornil, že napríklad Pavol Hamžík by musel vystúpiť z SOP, aby mohol byť na kandidátke SDĽ. Jasne o tom hovorila Mečiarova novela volebného zákona. Súčasná vládna koalícia ju neopravila dôsledne a v zákone sú ustanovenia, ktoré sa dajú interpretovať aj tak, že zákaz platí. Pavol Hamžík je presvedčený, že uvedenie príslušnosti SOP na kandidátke SDĽ „je plne v súlade so zákonom“.
Rovnaký problém ako SDĽ riešila aj koalícia DS-DU. Nakoniec si Ján Budaj, ktorý kandiduje na listine DS, pozastavil členstvo v DU a kandiduje ako nezávislý, čo je bežné.
Politici nedôveru k volebným koalíciám zdôvodňujú predovšetkým tým, že neprinášajú želateľný efekt. Politologička Darina Malová hovorí, že strany sa poučili z rozpadu volebných koalícií. Ďalšiu príčinu vidí v zložitejšej kontrole poslancov v spoločných koaličných kluboch. „V politike sa ukazuje aj kyvadlový efekt. Čo sa v jednom volebnom cykle neuplatní a ukáže slabiny, to odmietnu,“ poznamenala.
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner hovorí, že nechuť vytvárať volebné koalície pramení z obáv, či by sa vôbec strany ako SDĽ-SOP-SDSS dostali v oficiálnej koalícii do parlamentu. Postup, ktorý zvolili, považuje za nekorektný a za „zahmlievanie“.
Diskusie sa viedli tiež o vytvorení volebnej koalície demokratickej pravice. Koalícia SDKÚ-KDH-SMK-ANO-DS mala konkurovať hlavne Mečiarovmu HZDS i Ficovmu Smeru. KDH sa však rozhodlo pre samostatnú cestu. Potom stratila záujem o koalíciu aj Ruskova ANO.
Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková je stále presvedčená, že koalícia pravice by mala veľkú šancu vyhrať voľby. Pripustila, že kresťanskí demokrati si odniesli z SDK nedôveru, ale volebná koalícia „by nikomu neublížila, ani identite KDH“.
IGOR STUPŇAN
