ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Jozef Chavko: Chovatelia vykrádajú hniezda dravcov

Chovatelia dravých vtákov nemajú radi ochranárov, lebo sa im nepáčia kontroly, tvrdí v otvorenom rozhovore ochranár dravcov vo voľnej prírode.

Narodil sa v roku 1954 v Trenčíne. Ukončil strednú priemyselnú školu stavebnú. Pracoval v Slovenských plynárenských závodoch, v Domácich potrebách (investičný technik) a v Štátnej ochrane prírody. Od roku 2006 je šéfom neziskovej organizácie Ochrana d(Zdroj: Karol Sudor)

Chovatelia dravých vtákov nemajú radi ochranárov, lebo sa im nepáčia kontroly ich chovov, tvrdí v otvorenom rozhovore pre SME.sk ochranár dravcov vo voľnej prírode.

Chovatelia dravcov, teda sokoliari, obviňujú ochranárov, medzi nimi aj vás, že mrháte peniazmi tam, kde to nie je potrebné.

Podotýkam, že ako sokoliar som začínal aj ja. Podrobne teda poznám prácu chovateľov, a práve niektorí z nich mi sokoliarstvo znechutili. Na dravce sa pozerajú len cez okuliare biznisu, teda peňazí. Ochrana dravcov vo voľnej prírode ich vôbec nezaujíma. Počíta sa len to, čo je priviazané na posede alebo vo voliére.

Ide o legitímny biznis. Čo je zlé na tom, že niekto chová vtáky, robí letové ukážky, poskytuje informácie, že ich rozmnožuje a potom predáva? To by sme museli kritizovať aj chovateľov a predajcov iných zvierat.

Samozrejme, lenže vôbec nemám dojem, že všetko, čo niektorí chovatelia robia, je legitímne. Pozrite sa na to, koľko dravcov má Anton Moravčík na Červenom Kameni, ktorý ochranárov napadol vo vašom rozhovore. Veď to je zoologická záhrada. Ide o komerčnú činnosť, pričom niektoré veci by sa podľa mňa v zmysle predpisov vôbec nemali vykonávať.

Tvrdíte, že Moravčík podniká aj nezákonne?

To nech povedia príslušné orgány, ja sa k tomu nejdem vyjadrovať. Isté podozrenia tu však sú.

Ak obviňujete, mali by ste to zdôvodniť.

Ak niekto chová také množstvo dravcov, mal by to mať legalizované cez zákony. Toto je však zoologická záhrada. Ja tomu hovorím skôr cirkus, keďže za ukážky „výcviku“ dravcov sa vyberá vstupné.

Zákon to dovoľuje.

Áno, ale je to v rozpore s filozofiou ochrany prírody. Málokto vie, že ten orol, lietajúci nad hlavami užasnutých divákov, to spraví len preto, lebo je zámerne vyhladovaný, pričom za odmenu dostane mäso. Princíp je teda rovnaký ako v cirkuse. Pritom sa však deklaruje, že k chovateľovi prilieta z lásky.

Teraz spochybňujete len etiku tohto biznisu. Vraveli ste však, že tam niečo robia aj nezákonne. Čo konkrétne?

Pán Moravčík odmieta akúkoľvek kontrolu. Nepustí tam žiadne kontrolné orgány, hoci tie vtáky komerčne využíva. Ak má niekto čisté svedomie, nemal by mať s kontrolou chovu problém.

Existujú predsa mechanizmy, ako ho ku kontrole donútiť. Podľa neho kontroly chovateľov vyslovene šikanujú, zabavujú im dravce, dokonca niekde už zasahovali aj kukláči.

Na tom, aby tie kontroly umožnil, už pracujú príslušné orgány, môžete si to overiť na Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Vyjadriť sa musí ona.

Chovatelia sa bránia kontrolám

Hovoril som s viacerými chovateľmi aj ochranármi, medzi oboma skupinami je obrovská averzia. Z čoho vznikla? Logika hovorí, že by ste mali spolupracovať. Na západe je to bežné.

S pánom Moravčíkom ako zástupcom slovenských sokoliarov, ale aj s inými chovateľmi, sme sa pokúšali komunikovať už viackrát. Odpoveďou boli vždy len útoky a osočovania, koniec koncov aj v rozhovore, ktorý ste robili vy.

Moravčík zaútočil na ochranárov, to je fakt, lenže tento spor sa ťahá už dlhé roky. Prečo sú na vás chovatelia takí alergickí?

Najväčšou trecou plochou je kontrola chovov a všetko, čo s tým súvisí. Napríklad niektorým sokoliarom veľmi prekáža metóda DNA, ktorá môže jednoznačne potvrdiť, alebo vyvrátiť pôvod chovaného dravca. Nerozumiem ich postoju, lebo by ich očistila z každého podozrenia a nik by ich viac nemohol obviniť z toho, že dravca ukradli z prírody. Venovali sme tomu množstvo energie.

Veď tá metóda už v zákone je.

Ale im sa to nepáči, lebo sme prispeli k tomu, aby sa presadila. To je dôvodom ich kritiky. Kontroly DNA sú totiž také objektívne, že by sa skončili všetky dohady o tom, či svoje vtáky naozaj odchovali v zajatí, alebo ich ukradli z prírody.

Chytíme zlodeja a zrazu už nie je sokoliar?

Tvrdíte, že slovenskí chovatelia dravcov kradnú dravce z prírody? Moravčík argumentoval, že za desiatky rokov bol taký prípad len jeden.

Sú tam vážne podozrenia. Moravčík v tomto vyslovene klame, také štatistiky neexistujú. Navyše teraz je už situácia lepšia, po mnohých akciách stráženia hniezd vykrádači zistili, že na Slovensku je to veľké riziko.

Máte dôkazy o vykrádaní hniezd?

Z prírody nám jednoznačne miznú dravce, a sú tam jasné stopy, že je to práca človeka. Vôbec nejde o zanedbateľné čísla, ale o stovky mláďat. Sám som so študentmi strážil mnohé hniezda, neraz sme tých zlodejov vyslovene naháňali. Ono zase nie je ľahké takého vykrádača priamo chytiť. A ak sme ho aj chytili, sokoliari zrazu tvrdili, že to nie je sokoliar, lebo ho zo svojich radov vylúčili.

Tie stovky mláďat myslíte ročne či za desaťročia?

Za viac ako 50 rokov z prírody zmizlo odhadom asi 500 mláďat či vajec. To sú alarmujúce čísla. Populácia rároha hniezdi na Slovensku len na niektorých územiach východného a západného Slovenska. V 80. až 90. rokoch, s výnimkou jedného až dvoch párov, na východnom Slovensku v dôsledku vykrádania hniezd úplne zanikla, na západnom Slovensku sme zase 24 hodín a za každého počasia od marca do júna strážili posledných päť či šesť hniezd. Oplatilo sa, prežili kritické obdobie a teraz sa populácia spamätala a hniezdi.

Pri vykrádaní hniezd ste prichytili priamo chovateľov?

Samozrejme. Napríklad pána B., ktorý bol dlhoročný sokoliar a zároveň legenda vykrádania. Viete, ako to robil? O polnoci za dažďa a na osemdesiatmetrovej skale. Skúste ho v takýchto podmienkach prichytiť pri čine. Podarilo sa mu však preukázať úmysel.

Čiže na polícii nájdem vaše trestné oznámenia? Za každého zlodeja jedno? Vravíte, že sa kradlo masívne, takže by ich tam mali byť desiatky až stovky.

Nejaké tam sú, hoci nejde o desiatky. Choďte pri každom jednom prípade na políciu a nahláste, že ste našli dôkazy, že sú na strome stúpačky a hniezdo bolo vykradnuté. Čo s tým spravia? Policajt nevylezie na strom vysoký 25 až 30 metrov, nezlezie niekoľko desiatok metrov vysokú skalu, aby zaistil dôkazy. Navyše hniezda sú často v náročnom teréne, kam sa nedá dostať autom. Najčastejšie zadržiavané sú však pašované živočíchy na hraničných prechodoch. Myslím, že sa ich tam našlo dosť, nielen dravcov, ale aj exotov, plazov a iných vzácnych druhov živočíchov.

1.jpg

Zdrogované vtáky pašujú v PET fľašiach

Sokoliari argumentujú, že krádeže sa im nevyplatia, lebo čierny trh nefunguje. Predať dravca bez papierov sa dá totiž len za zlomok ceny.

Ale funguje, a veľmi dobre. Obrovský dopyt je najmä v arabských krajinách. Navyše sa to legalizuje práve cez chovy, v zahraničí sa to preukázalo. Práve preto existuje taký odpor k preukazovaniu pôvodu prostredníctvom testov DNA, preto chovatelia odmietajú kontroly chovov s výhovorkami na prehnanú byrokraciu.

Bez papierov oficiálne neprekročíte hranice ani dvere do lietadla.

Smiešna otázka, keby som chcel, cez hranice by som dostal čokoľvek.

Hovorím o oficiálnom postupe, sám som Moravčíkovi vravel, že v tejto krajine sa dajú vybaviť onakvejšie veci ako papiere na vtáky.

Ak sa aj kontraband niekde na hraniciach zabaví, je to len prirodzená strata pre obchodníkov, s ktorou sa počíta. Veď sa spýtajte colníkov. Viete, za akých podmienok sa tie dravce pašujú? Medikamentmi zdrogované vtáky sú natlačené v PET fľašiach, kde musia vydržať celé hodiny, pričom je tam obrovská úmrtnosť. (Hovorkyňa Colného riaditeľstva to nepotvrdila, od roku 2005 do septembra 2011 nebol zachytený ani jeden prípad nelegálneho dovozu alebo vývozu dravých vtákov, pozn. autora)

Chovatelia tvrdia, že ochranári ich prenasledujú preto, lebo sami si skvele žijú z miliónových dotácií. Tie však dostanú len vtedy, ak si vymyslia umelý problém. Príklad – ak kompetentných nepresvedčia o tom, že hrozí vyhynutie nejakého dravca, nemajú šancu dostať peniaze na jeho záchranu. Podľa sokoliarov však dravce ohrozené nie sú, a keby aj boli, nie je problém odchovať ich v zajatí a vypustiť do prírody. To by ohrozovalo biznis ochranárov.

To môžu hovoriť len ľudia, ktorí o prírode veľa nevedia. Či sú nejaké dravce ohrozené, neurčujú ochranári, ale vedci na základe výskumov. Každý dravec má svoje kritérium stavu ohrozenia, a z neho trebárs vieme, že napríklad sokol rároh je kriticky ohrozený v celej Európe. Stalo sa tak aj z dôvodu vykrádania jeho hniezd. Sú o tom publikované články.

Od ochranárov, ktorí často nemajú príslušné vzdelanie, či od vedcov?

Aj od vedcov.

Nájdem ich aj v karentovaných časopisoch?

Samozrejme, aj tam. Tvrdia to totiž renomovaní ornitológovia.

U nás na Slovensku?

Napríklad v Rusku. Publikované sú aj u nás v ornitologickej literatúre.

V každej krajine to môže byť inak. Slovenskí chovatelia tvrdia, že je to nezmysel.

Nemali by sme to zužovať len na karentované časopisy. Takých vedeckých prác je veľa, všetko sa do karentovaných časopisov nedostane. Prečo by to malo byť podmienkou?

Faktom je, že slovenské občianske združenia sú často prešpikované amatérmi, ktorí dokážu emotívne argumentovať, pričom berú peniaze na nezmysly, mohol by som uviesť množstvo príkladov. Nemierim na vás, hovorím to všeobecne.

Tak poďme naháňať čarodejnice. Tak ako sa medzi sokoliarmi nájdu slušní aj menej slušní ľudia, obe skupiny nájdete aj v radoch ochranárov, kde sú názorovo rôzne orientovaní ľudia, s ktorými nemusí každý súhlasiť.

Ja sám som publikoval rozsiahlu prácu o sokolovi rárohovi z výsledkov monitoringu za obdobie rokov 1976 až 2010, čo je naozaj dosť dlhé obdobie na to, aby som mal o téme relevantné informácie.

Študovali ste stavbársku strednú školu, čo nie je moja výčitka, zaujímajú ma však vedecké zdroje. Podporujú vaše argumenty?

Vedecká obec, napríklad Slovenská akadémia vied, ale aj iní odborníci, výsledky akceptuje. Koniec koncov, v článku sa odvolávam a citujem aj z iných vedeckých prác. Myslím si, že na Slovensku je to jediný detailný a dlhodobý monitoring ekobiologických parametrov sokola rároha v histórii.

Vtáky chovateľov sú degradované, v prírode neprežijú

V čom je nesprávny argument chovateľov, že ak je populácia nejakého dravca ohrozená, môžu sa do prírody vypustiť jedince z umelého odchovu, čo by bolo lacnejšie, než predražené projekty na záchranu?

Táto metóda je vyslovene nevhodná. Sokoliari totiž nemajú žiadnu evidenciu chovu, čiže nevieme, o aké vtáky ide, často ide o krížené hybridy, ktoré síce voľným okom nerozoznáte, ale do voľnej prírody ísť nemôžu. To sa týka mláďat. Dospelé jedince sú zase často z hľadiska miery plachosti, psychiky a vitality také degradované, že by vonku neprežili.

Navyše nie je pravda, že sa to nikdy neskúšalo. Do hniezd v prírode sme priložili niekoľko desiatok mláďat, ich prežitie sa však blížilo k nule. Umelý chov tie vtáky totiž natoľko degraduje, že v prírode prakticky nemajú šancu. Ak by sme to robili naďalej, stálo by to stonásobne viac, než tie kritizované projekty ochranárov.

Poďme k jednému z tých projektov. Podľa Moravčíka práve vaše združenie za obrovské peniaze presadilo projekt drevených búdok na elektrických stĺpoch pre sokola rároha. Tvrdí, že jednak sokolom naznačujete, že jeho domovinou sú nebezpečné stĺpy, hoci v Malých Karpatoch majú dosť prirodzených miest na hniezdenie, a že mnohé z nich zdochli na aspergilózu, keďže do drevenej búdky nesvieti slnko, neprší ani nefúka vietor, čím sa stáva dokonalým miestom pre plesne.

V živote som o aspergilóze nepočul väčšiu hlúposť, a práve z úst človeka, ktorý sa pasuje za odborníka na dravce. Od roku 1975 som vyliezol na takmer každé hniezdo sokola rároha, s aspergilou som sa však ani raz nestretol. Hniezda v korunách stromov či búdky na stožiaroch sú neustále dobre ventilované vetrami, ako aj ožarované slnečnými lúčmi, huby a plesne tam nemajú šancu. Mláďatá v búdkach sledujeme až do ich vyletenia, pričom v priebehu krúžkovania sa vykonáva fotodokumentácia. Celé je to len účelová hra pána Moravčíka, ktorý by chcel spochybniť projekt a nemá iné, než smiešne argumenty. Aspergilóza je podstatne väčším problémom práve v chovoch.

Podľa Moravčíka sa ochranári mediálne prezentujú, keď mladé vyletia z hniezda, ale nik neskúma, že dravce po čase hynú na choroby. Tvrdí, že aspergilu na ich pľúcach videl pri pitve.

Rád by som videl, či má pán Moravčík na toto tvrdenie dôkaz. Podľa mňa si to len účelovo vymyslel rovnako ako ostatné tvrdenia. To videl pitvu jedného jedinca? Alebo viacerých jedincov, ktoré preukázateľne pochádzali z búdky? Ako to, že ja, čo som ten projekt realizoval, nemám jedinú informáciu o pitve dravca z búdky na elektrickom stĺpe? Kde on čo mohol vidieť? V živote som o niečom takom nepočul. Naše búdky sú veľmi dobre vetrané, minimálne raz ročne ich tiež čistíme a dezinfikujeme.

Pozrite sa na Malé Karpaty. Jednoznačne tvrdím, že sokol rároh v nich úplne stratil prirodzené podmienky na hniezdenie. Ide predovšetkým o stepný druh, ktorému najviac vyhovujú nížiny, pričom do Karpát sa presunul aj preto, lebo ho z nížin vytlačila jednak hospodárska činnosť, jednak ďalšie okolnosti.

Aké?

V nížinách sa likvidujú vetrolamy, existuje tiež silný tlak poľovníkov, ktorí tam neznesú ani myšiaky, ani iné dravce. Sokoly ani sovy si totiž hniezda nestavajú, lebo to nevedia, čiže sú odkázané na hniezda iných dravcov, respektíve prirodzené dutiny, skalné plošiny a podobne. Ja osobne som v 80 a 90. rokoch v Malých Karpatoch staval na bukoch umelé hniezda aj búdky, lebo vďaka ťažbe už sokoly nemali kde hniezdiť. Sokoly rárohy ich využívali do chvíle, keď boli vyťažené aj posledné staré porasty, na ktoré boli viazané. V tom čase pritom na celom západnom Slovensku hniezdilo okolo 10 až 12 párov rárohov, v celej krajine snáď 15. To bol priamy dôsledok decimovania populácie vykrádaním hniezd, rozoraním lúk so sysľami a likvidáciou hniezdnych biotopov.

Som len laik, ale stromy či skalné plošiny a dutiny sa mi zdajú prirodzenejšie, než elektrické stožiare.

Áno, ale je to pomýlený názor, lebo vtáky tu vôbec nezabíjajú elektrické stožiare, ale 22 kilovoltové elektrické betónové stĺpy. Navyše my tie vedenia ošetrujeme ekochráničkami. Búdky sme dávali do výšky na stožiare vysokého napätia, kde sa dravcom nemôže nič stať. Navyše v zimnom období sa prevažná časť populácie sústreďuje v nížinách a väčšinou odpočíva práve na stožiaroch, odkiaľ má dobrý prehľad o potenciálnej koristi. Čo sa týka skalných biotopov, z nich boli sokoly rárohy vytlačené sokolmi sťahovavými na všetkých lokalitách na Slovensku.

Elektrické stĺpy nie sú prirodzeným domovom rárohov.

Kde potom majú hniezdiť? V Malých Karpatoch stratili podmienky. Dovolím si tvrdiť, že bez vytvorenia náhradných hniezdnych príležitostí, v tomto prípade búdok, by sokol rároh zo Slovenska vymizol. Na Slovensku je to prvý projekt, keď sa pred vyhynutím podarilo zachrániť konkrétny druh. Tento rok napríklad prvý raz na Slovensku nezahniezdila krakľa belasá, ktorá je v ohrození z podobných dôvodov ako rároh. Tie stĺpy nám navyše ukázali priamo rárohy, keď na nich prirodzene sedávali.

Ako konkrétne im pomohol projekt?

Realizuje sa v dvoch fázach. Je to medzinárodný projekt, v ktorom sme len partnerom, garantom je maďarská organizácia Hungarian Ornithological and Nature Conservation Society. Vďaka opatreniam sa podarilo stabilizovať populáciu sokola rároha, výrazne znížiť stav jeho ohrozenia a vytvoriť náhradné podmienky pre reprodukciu. Kým do roku 2000 na západnom Slovensku hniezdilo len do 12 párov, v roku 2011 ich už bolo 30. To je jednoznačný fakt. Okrem toho sa ošetrili kilometre nebezpečných konštrukcií 22 kV elektrických stĺpov, na ktorých často hynú dravce ako také. Realizoval sa tiež reštitučný program pre obnovu výskytu sysľa pasienkového, ktorý je pre sokoly rárohy dôležitým potravným zdrojom, ale i ďalšie aktivity. Populácii rároha tiež výrazne pomohlo, že sa vďaka nášmu projektu znížil takzvaný predačný tlak.

Máte dôkazy, že populácia stúpla vďaka projektu? Nemohlo sa tak stať napriek vám, respektíve prirodzene?

Pri dlhodobom a detailnom sledovaní máme presný obraz o jeho populácii. Z hľadiska ochrany, ale aj z dôvodov ohrozenia populácie, sme osobitne sledovali každý pár. Vďaka takémuto prehľadu nemáme pochybnosti o dôvodoch nárastu a zmien v rozšírení populácie.

Vybrané jedince sledujeme aj satelitnými vysielačkami, čiže pár označíme a družice lokalizujú ich pohyb. Presne vieme, čo sa deje s mláďatami a vniesť to do máp. Keď si sadnem k internetu, dokážem povedať, kde presne sa ktorý vták nachádza. Okrem toho sú tie dravce krúžkované, takže ak niektorý uhynie, vieme, či ide o nášho sokola.

Spomínali ste aj zníženie predačného tlaku. O čo ide?

Keď sokol sídlil na buku kdesi v Malých Karpatoch, často sa stávalo, že jastrab mu odlovil mláďatá, čo v súčasných búdkach nehrozí. Sokol tam má aj bližšie k potrave, keďže predtým za ňou musel z Karpát zaletieť do nížiny a odtiaľ ju transportovať späť, čím strácal množstvo energie. Toto, samozrejme, prispieva aj k vyššej úspešnosti počtu vyvedených mláďat.

2.jpg

Odkedy sa má verejnosti predkladať finančná správa?

Prečo utajujete finančné správy z týchto projektov? Stoja milióny eur.

Z každého projektu je spracovaná správa pre verejnosť, v ktorej sa uvádza, o čom je projekt, koľko stál, čo konkrétne sa podarilo. Pozrite si tento materiál. (Chavko ukazuje na brožúru o projekte, pozn. autora)

Ide o milióny. V správe však nie je nijako špecifikované, na čo konkrétne tie peniaze šli.

Odkedy sa má verejnosti predkladať finančná správa? Na to, aby sa peniaze nezneužili, predsa existujú finančné kontroly. Nemyslím si, že do správy pre verejnosť mám uviesť, napríklad koľko sa minulo na kancelárske potreby, koľko benzínu sa prejazdilo či vynaložilo na výrobu búdok. Za vyúčtovanie sa zodpovedáme príslušným kontrolným orgánom Európskej komisie.

Úradníci často nedokážu posúdiť oprávnenosť použitia financií. Ako môže kontrola vedieť, či potrebuje služobné auto za milión alebo za polovicu?

Ide o projekt Európskej komisie. Je ňou skontrolovaná úplne každá položka, navyše kontrolný mechanizmus na financovanie týchto projektov je neuveriteľne náročný.

Obaja vieme, že v obrovskom množstve projektov, európske nevynímajúc, sa peniaze zneužívali.

O žiadnom prípade v branži ochrany vtáctva neviem. Výnimkou sú podozrenia pri projektoch organizácie Ekobudúcnosť, na ktoré boli upozornené orgány činné v trestnom konaní, a bola o tom odvysielaná aj reportáž Kataríny Začkovej. Tie však boli financované z národných zdrojov.

Hovorím o projektoch z európskych peňazí všeobecne. Mnohé prípady riešili médiá aj polícia. Okrem toho peniaze na vaše projekty idú z peňazí daňovníkov. Nemá verejnosť právo vedieť, na čo konkrétne ste ich minuli? Bavíme sa o transparentnosti.

Žiadne nezmysly v projekte nemôžu prejsť, lebo ho schvaľuje a kontroluje niekto konkrétny. Robia to priamo odborníci Európskej komisie. Takéto prípady sú podrobne sledované. Koho by zaujímalo detailné čerpanie rozpísané na tisícky jednotlivých položiek? To sa proste nerobí. Ak má niekto podozrenie, nech to oznámi.

Sám ste pred chvíľou kritizovali chovateľov, že sa bránia kontrolám. Teraz mám pocit, že sa im bránite vy. Čo je transparentnejšie ako kontrola verejnosti, nie byrokratických a často skorumpovaných úradníkov?

Miera toho, čo zverejňujeme, je dostatočná. Nie je potrebné zverejňovať viac.

Vy by ste zverejnili svoju výplatu?

Projekt na záchranu dropa fúzatého, ktorý sa realizoval v rokoch 2005 až 2009, mal pôvodný rozpočet viac ako 2 milióny eur, skutočné náklady boli okolo jeden a štvrť milióna eur. Z vašich materiálov sa nedozviem, na čo ste ich minuli.

Nie je to pravda, uvádzame tam všetky aktivity, ktoré sme robili – od výkupu pozemkov, čo bola najväčšia položka, cez ošetrenie elektrických vedení, čo je druhá najväčšia položka v chránenom vtáčom území, až po záverečné činnosti.

Z toho nik nezistí, či sú ceny pozemkov nadhodnotené alebo nie, či niekto nedal zarobiť rodine, kamarátom a podobne. Nik sa nedozvie, koľko stála tlač, energie, výpočtová technika, prenájmy priestorov, či máte luxusné kancelárie v centre alebo inde, koľko stoja telefóny, autá, platy, kancelárske potreby, školenia a podobne.

Ak má niekto podozrenie, alebo chce seriózne vidieť presné čísla a informácie, môže sa u nás zastaviť a ukážeme ich. Existujú však určité pravidlá, v ktorých sa presne nevyznám, a tak neviem, čo z toho je utajené a čo nie je.

Utajené nie je nič. Zato poznám neziskovky, ktoré len na réžiu dávajú viac ako polovicu rozpočtu. Verejnosť by zaujímali napríklad personálne náklady na ochranárov.

Nehnevajte sa, ale vy aby ste zverejnili svoju výplatu? Fungujeme na priemerných platoch za to, že reálne prispievame ochrane životného prostredia, čo nie je osobný prospech, ale prospech pre verejnosť.

Mňa platí výhradne súkromný sektor, kým ochranári sú platení primárne z daní občanov. Európska komisia nerozdáva svoje, ale naše peniaze.

Rozumiem, ale na čerpanie platov v takýchto projektoch sú limity, ten si nemôžete nadiktovať sám. Keď zverejním, koľko zarábam, chovatelia ako Moravčík to bez ohľadu na sumu aj tak rozmažú. Ak ma chce niekto obviniť, tak hovorím, že bývam v paneláku a Kiu som si kúpil za šrotovné, pričom naša organizácia funguje v pivničných priestoroch. Navyše nesúhlasím, že ide o rozdávanie peňazí, v rámci prideľovania prostriedkov na to existuje riadny schvaľovací proces.

Poznám ľudí v treťom sektore, ktorí zarábajú takmer tritisíc eur mesačne. Koniec koncov, keby to dobre neuživilo vás, asi by ste to nerobili.

Samozrejme, že ma to uživí, ale nejdeme do žiadnych horibilných súm. V žiadnom prípade nemám tritisíc eur mesačne.

V akých mantineloch sa teda pohybujete?

Myslím si, že hovoriť o plate je nepatričné. Vyššie som už spomenul že poberám priemerný plat.

Pýtam sa na mantinely, nie na konkrétny plat.

Hovoríme o priemernom plate, medzi 700 až 1500 eur mesačne. To je maximum. Ale toto môže zaujímať skôr malomeštiakov, ktorí si na tom budú naháňať svoje ego. Mne sa to bridí. (Pre časopis Život v roku 2006 Chavko uviedol: „Náklady organizácie na moju prácu sú 60-tisíc korún vrátane odvodov,“ pozn. autora)

4.jpg

Personálne prepojenia nie sú konfliktom záujmov

Chovateľom vyčítate, že dravce sú pre nich biznis. Ale vzhľadom na sumy, ktoré sa točia v ochranárskych projektoch, je to tiež solídny biznis.

Z projektov mám iba plat, nič viac. Nik nevidí, že sa 12 hodín denne pohybujem v prírode, pracujem v nebezpečných výškach. Aj teraz mám dochrámanú nohu.

Z čoho?

Bol som krúžkovať orly a zlomil sa podo mnou konár. Je to veľmi náročná práca, ani si to neviete predstaviť. Sokoliari napríklad tvrdia, že pomáhajú so záchranou zranených jedincov. Viete aká bola prax konkrétne u Moravčíka na Červenom Kameni ? Prijíma len vzácne druhy dravcov, ktoré mu tam potom ostanú. Keď však ide o bežné druhy, musíme ich riešiť my alebo Štátna ochrana prírody.

Poďme k personálnym prepojeniam medzi úradmi a ochranárskymi združeniami. Riaditeľ Štátnej ochrany prírody Ján Zuskin bol aj členom výboru vášho združenia.

Nezmysel, vo výbore nikdy nebol. Bol však členom našej organizácie, lebo sa zaujímal o dravce.

Čo šéf sekcie Štátnej ochrany prírody Michal Adamec?

To priznávam, ale nevidím na tom nič zlé. Je každého vec, aké má záujmy a do akej záujmovej organizácie vstúpi. Som rád, že ja nie som napríklad filatelistom.

Generálny riaditeľ Ministerstva životného prostredia pán Rybanič je aj vo výbore občianskeho združenia BirdLife.

Bol, ale už nie je.

Vedúci environmentálny vyšetrovateľ Policajného prezídia pán Kern má byť v tom združení tiež.

Je tam len radovým členom.

Bývalým zamestnancom Štátnej ochrany prírody ste aj vy či Michal Noga, ktorý u vás pracuje ako manažér. Vo výbore vášho združenia má byť aj ďalší zamestnanec Štátnej ochrany prírody Stanislav Harvančík. Tieto prepojenia naznačujú, že peniaze ochranárskym združeniam prideľujú ich bývalí kolegovia, pričom sú v nich priamo zainteresovaní. Navyše ak je niekto v Štátnej ochrane prírody aj v združení, kontroluje de facto sám seba. Nie je to klientelizmus?

Neviem o žiadnej dotácii, ktorú by som niekedy dostal zo Štátnej ochrany prírody. Prostriedky máme výhradne z Európskej komisie. Tým chcem povedať, že Štátna ochrana prírody je úplne mimo tohto procesu.

Štátna ochrana prírody býva partnerom takých projektov.

To je pravda, ale my ju prizývame, lebo je to logické. Má odborníkov ktorí môžu byť užitoční pri špecifických aktivitách projektu.

A zvyšujú šancu, že vám projekt a peniaze schvália.

Áno. A čo je na tom? Zvyšuje to šancu na schválenie projektu, ale podstatné je, že Štátna ochrana prírody priamo participuje na problematike ochrany prírody. To mám osloviť zväz záhradkárov?

Eticky je to v poriadku?

Povedzte mi, ako by to malo byť, aby to bolo eticky správne.

Tak, že dotyčný nebude sedieť v úrade a mať vplyv, hoci aj nepriamy, na to, kto dostane peniaze, a zároveň pracovať pre združenie, ktoré ich dostáva. Logicky by vás tiež nemal kontrolovať úradník, ktorý je aj vaším členom. Tí ľudia sú v konflikte záujmov.

Ak sa niekto venuje ochrane dravcov, tak je logické, že to robí v zamestnaní, kde tú činnosť môže reálne vykonávať. Na tom nie je nič zlé.

Parafrázujem z listu, ktorý chovatelia zaslali Úradu špeciálnej prokuratúry: Proces získavania dotácií a následného osobného prospechu prebieha tak, že štátne orgány ochrany prírody, najmä Štátna ochrana prírody v spolupráci s „odborníkmi“ z občianskych združení vymyslia, respektíve vykonštruujú ekologický problém. Potom vymyslia projekt na riešenie. Tak získavajú peniaze od európskych spoločenstiev, zo štátneho rozpočtu či od iných podporovateľov, ktoré Štátna ochrana prírody prerozdeľuje na občianske združenia.

To je paranoidná demagógia. Štátna ochrana prírody žiadne peniaze neprerozdeľuje. To, čo ste citovali, už preverovali príslušné orgány. Moravčík podal možno 20 alebo 30 trestných oznámení, 90 percent z nich sa už ukázalo ako nepodložených. Ak chce niekto napádať personálne prepojenia, prečo nenapadne aj políciu, že v jej radoch je plno poľovníkov? To nie je klientelizmus?

Policajt nerozhoduje o prideľovaní peňazí poľovníkom, zamestnanec Štátnej ochrany prírody na to má vplyv. Ak sedí aj vo vašom združení, je v jeho záujme, aby združenie tie peniaze získalo.

Áno, ale ak vyšetruje poľovníka policajt poľovník, potom tiež možno hovoriť o konflikte záujmov. Ak je niekto profesionál a zároveň funguje aj v nejakom záujmovom združení, čo je na tom zlé? Navyše tí ľudia z úradov v našich združeniach nepoberajú žiadne peniaze.

To nie je pravda. Mám dôkazy, že nejaké peniaze dostávajú.

Áno, dostávajú, ale iba ak robia nejaký projekt vo voľnom, nie v pracovnom čase. Ide len o malé členské projekty, ktoré financujeme z našich darov a sú to symbolické čiastky. Opakujem, že od Štátnej ochrany prírody nedostávame žiadne financie.

Pred chvíľou ste priznali, že na schválenie peňazí má vplyv.

Teoreticky môže napomôcť, ale iba v tom zmysle, že projekt je dostatočne odborne obsadený kapacitami, ktoré sú dôležité pre naplnenie cieľov.

Aj prakticky. Európska komisia iste dá na argumenty Štátnej ochrany prírody, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva životného prostredia.

Ale peniaze neprerozdeľuje priamo, to v žiadnom prípade.

Nikdy ste od nej nevzali jediný cent? Už ste povedali, že nie.

Počkajte... robia sa aj projekty, za ktoré máme malé, teda zanedbateľné peniaze. Napríklad ak chce spraviť monitoring vo vtáčích územiach, tak ma niekedy oslovia, keďže na túto tému som expert. Hovoríme rádovo možno o 100 eurách ročne. Ja im poskytnem dôležité dáta, oni mne malú odmenu. To však nie sú granty, o ktorých vravia chovatelia dravcov.

3.jpg

Šéf sokoliarov už prehral množstvo súdov

Chovatelia napadli aj súčinnosť medzi pánom Kernom z policajného prezídia a vami. Vraj ste zámerne marili a likvidovali dôkazy. Ide o prípad pána B., keď vám mal Kern odovzdať mláďatá sokolov, a vy ste ich vypustili do prírody bez toho, aby ste overili, či nejde o krížence, ako tvrdil obvinený, alebo čistokrvné jedine, ako to tvrdil Kern a vy. Mali ste tak spraviť preto, aby sa im neodobrala vzorka DNA, ktorá mohla preukázať nevinu pána B. Dosť vážne obvinenie.

To je úplne smiešne. Ak by to malo opodstatnenie, dnes by som sedel.

Tu nesedia onakvejší gauneri, takže to nie je argument. Premisa, že každý, kto spáchal trestný čin, bol aj odsúdený, neplatí.

Jednoznačne sa preukázalo, že pán B. tie mláďatá ukradol z hniezda. Veď za to aj sedel. Bolo pritom veľmi dôležité, aby sa mláďatá čo najskôr vrátili do hniezda. Všetko sme navyše robili v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody. Čím neskôr by sme tak urobili, tým by to bolo pre mladé sokoly horšie. Ak by sme ich do hniezda nevrátili včas, matka by ich už neprijala.

Na začiatku ste hovorili, aká dôležitá je analýza DNA pri určovaní pôvodu dravcov. Keď ste však mali možnosť ju urobiť, čím by sa potvrdilo, či pán B. kradol, znemožnili ste ju.

Vzorka DNA nebola potrebná, lebo sa jasne preukázalo, že mladé ukradol z hniezda.

Vypustením do prírody sa ale zlikvidoval potenciálny dôkaz. Nezastávam sa pána B., možno tie dravce ukradol, len si nie som istý, či to bolo správne.

Pán B. sa chcel vyviniť, tak si vymyslel historku, že mláďatá kúpil v Nitre pred Tescom od neznámeho človeka. Že podľa neho ani nešlo o čistokrvné vtáky, povedal až na konci vyšetrovania. Zneužil situáciu, že sme ich museli rýchlo vrátiť do hniezda vo voľnej prírode a otočil to proti nám. Z jeho strany ide o prirodzenú účelovú snahu vyviniť sa. Ten človek pritom sedel za viac vecí, okrem iného aj za nelegálne držanú zbraň.

Sokoliari sa tiež sťažujú, že ochranári ich terorizujú nezmyselným trestnými oznámeniami. Podľa nich bolo šikanózne obvinených množstvo chovateľov, pričom žiaden z nich nebol právoplatne odsúdený. Vraj im bolo zhabaných veľa živočíchov obrovskej hodnoty, z ktorých už mnohé uhynuli, čím im vznikla škoda.

Podľa mňa to je inak, ale nechcem sa k tomu vyjadrovať. Pán Moravčík už prehral množstvo súdov aj na túto tému. Ak sme podľa neho takí zločinci, prečo ešte nesedíme, prečo nás nikto nevyšetruje?

Prečo im boli zhabané vtáky, keď nikoho neodsúdili?

Pravdepodobne preto, lebo nevedeli preukázať ich pôvod, ale to sa ma netýka, nie som kompetentný na to odpovedať.

Faktom je, že na papiere CITES sa čaká dlhšie, než v iných krajinách. Moravčík ešte v lete tohto roka nemal papiere na minuloročné dravce. Mladé tak nemôže predať, a keď doklady získa, už sú nepredajné.

Pokiaľ viem, je tam 30-dňová lehota na vybavenie. Ako ich chce získať, keď tam nepustí kontrolu? Odporúčam obrátiť sa na príslušné orgány.

On tvrdí, že krúžok na dravca a potvrdenie o ňom už predtým dostane od kompetentného pracovníka. Potom však mesiace čaká na papier CITES.

Nepoznám okolnosti tohto prípadu, len môžem podotknúť, že krúžkovanie nestačí. Možno to súviselo s potrebou predloženia testov DNA, tým sa však bráni. Ak vtáka okrúžkujete a on uhynie, jednoducho ten krúžok dáte inému jedincovi. Ako to kto overí? Krúžkovanie vôbec nie je nezameniteľné označenie. Moravčíkovi prekáža, že štát si neplní povinnosti, ale na to, že on si ich neplní voči štátu, akosi zabúda.

Rozhovor bol autorizovaný, Jozef Chavko doplnil niektoré formulácie bez zmeny zmyslu pôvodných odpovedí.

Medzititulky: redakcia

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  2. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  5. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  9. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  1. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  2. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  3. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  4. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  5. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  6. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  8. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  9. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  10. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 866
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 683
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 124
  4. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 331
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 056
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 042
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 566
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 558
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 077
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 659

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Miliónové dotácie od Plavčana dostali aj pochybné firmy

Niektoré firmy, ktoré podporilo ministerstvo školstva, aby sa venovali vývoju a inováciám, nemajú s výskumom žiadne skúsenosti.

KOMENTÁRE

Minister Plavčan už dávno nemal existovať

Na znôšku legislatívnych náhod sa už nemôže pozerať ani koalícia.

ŠPORT

Tour bola bez Sagana nudná, no ponúkla aj nový objav

Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov z tohtoročnej Tour de France.

KOMENTÁRE

Nemému Dankovi ani vlastná hovorkyňa nerozumie

Problém je v samotnej SNS a v jej softvéri.