Agentúrne texty sme o 20:55 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Situácia pred predčasnými voľbami sa komplikuje. Zatiaľ, čo si v stranách koalície aj opozície mysleli, že vláda Ivety Radičovej z SDKÚ plynule dovládne bez ministrov za SaS, Ivan Gašparovič si myslí opak.
Prezident, ktorý bol počas pádu vlády a schvaľovania eurovalu na služobnej ceste v Tichomorí, sa v piatok stretol s Radičovou a neskôr s novým predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským z KDH. Povedal im, že vládu odvolá a vymenuje novú.
„Národná rada odvolala celú vládu. Na prezidentovi je teraz, aby odvolal starú vládu a vymenoval novú,“ vysvetľoval svoje čítanie ústavy Gašparovič. Tvrdil, že ak by Radičová abdikovala sama, poveril by ju podľa ústavy, aby úradovala do marcových volieb. Keďže padla pre parlament, musí poveriť nového premiéra, ktorý má zohnať 76 poslaneckých hlasov potrebných na schválenie vládneho programu dočasného kabinetu.
Hľadá úradníkovV pondelok chce prezident rokovať s predsedami parlamentných strán, či vie niektorý z nich zabezpečiť 76 hlasov pre novú vládu.
„Prichádza do úvahy, aby som sám zostavil úradnícku vládu,“ tvrdil. Prezidentov hovorca Marek Trubač povedal, že ešte žiadnu konkrétnu osobu neoslovil.
Premiérka v piatok od Gašparoviča odišla bez slov. Zdržala sa len pol hodiny. „Prečítal som jej ústavné články, tak nebolo o čom debatovať,“ hovoril prezident. Radičová večer len doplnila, že si počká, ako sa prezident v rámci ústavných možností rozhodne konať.
Iveta Radičová odchádzala od prezidenta bez slova. FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Zaskočil aj FicaGašparovič tiež povedal, že sa skôr než s premiérkou stretol s predsedom Smeru Robertom Ficom. Toho prezidentov názor nenadchol. „Najčistejšie riešenie z hľadiska politiky by bolo, keby bola vláda formálne odvolaná, ale zostali by formálne na stoličkách až do predčasných volieb,“ hovoril Fico. „Variant úradníckej vlády je nemožný.“
Až do volieb bude Smer opozičnou stranou, ktorá nechce vstúpiť do vlády ani sa podieľať na jej vytváraní. „Situácia si vyžaduje sadnúť si, diskutovať, hľadať riešenie a nevynášať predčasné rozhodnutia. Preto nechcem zaujímať definitívne stanovisko k názoru pána prezidenta,“ hovoril po odchode od Gašparoviča Hrušovský.
- Nevedno, či sa prezident v lietadle vyspal ešte o čosi horšie ako zvyčajne, píše Roman Pataj.
- Triasť sa hrôzou už teraz alebo až v pondelok ráno, pýta sa Peter Schutz.
SaS vyčkáva„Nie sme tí, čo by sa do tohto miešali. Berieme to tak, že je to kompetencia prezidenta a má plné právo rozhodnúť,“ hovorí podpredseda SaS a minister hospodárstva Juraj Miškov. Či by dali hlasy pod opätovné odsúhlasenie Radičovej vlády, nepovedal.
Miškov neprezradil ani to, ako by sa strana SaS postavila k prípadnej úradníckej vláde.
Ostanú vo vláde?Ak by prezident aj Fico trvali na svojom, zvyšok koalície by nakoniec musel prísť za SaS, aby sa dohodli na schválení dočasnej vlády.
Strana Richarda Sulíka by podľa informácií SME novú Radičovej vládu zrejme podporila. Ale iba v prípade, že by SaS zostali štyri ministerstvá, ktoré im Radičová chcela už dnes vziať. Gašparovič jej to neumožnil.
Čo sa môže stať s vládouPrezident Ivan Gašparovič rozhoduje o odvolaní vlády Ivety Radičovej. Čo môže nasledovať?
Iveta Radičová ostane na čele vlády. Kabinet dovládne do predčasných volieb. Prezident Ivan Gašparovič síce včera túto možnosť vylúčil, ale po tom, čo Smer odmietol vznik akejkoľvek novej vlády, si to môže rozmyslieť.
Prezident formálne odvolá vládu a zároveň ju dočasne poverí vládnutím až do marca. Prvé dve možnosti sú najviac pravdepodobné, zotrvanie vlády do volieb si praje aj Smer. V oboch prípadoch je otázne, či vo vláde ostanú aj ministri SaS.
Radičová alebo iný člen pravice dostane poverenie na zostavenie novej vlády. SDKÚ, KDH a Most-Híd by potom museli získať hlasy SaS alebo Smeru, aby dokázali schváliť programové vyhlásenie dočasnej vlády. Smer takúto možnosť odmieta. SDKÚ zas nechce ďalšiu spoluprácu s Richardom Sulíkom.
Mandát zostaviť vládu dostane Robert Fico. Smer odmieta do marca vstup do vlády. Menšinovú vládu Smeru by musela podporiť niektorá z pravicových strán. Strana sa tiež nechce podieľať na akejkoľvek dočasnej koalícii s pravicovými stranami a rekonštrukcii kabinetu.
Vznik úradníckej vlády, o ktorej zložení by rozhodol prezident. Takýto kabinet by musel vzniknúť po dohode s politickými stranami. Aj v tomto prípade musí vláda požiadať o vyslovenie dôvery. Smer úradnícku vládu odmieta. Pravica sa zatiaľ nevyjadrila.
(vev)
Ak vláda stratí dôveru, hlava štátu ju musí odvolaťKeď Národná rada vysloví vláde nedôveru, hlava štátu musí konať, hovorí zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied a poradca premiérky JOZEF VOZÁR.
Musí prezident odvolať vládu Ivety Radičovej?
„Ak Národná rada vysloví vláde nedôveru, prezident má ústavnú povinnosť odvolať vládu. Naša ústava však nestanovuje prezidentovi lehotu na takéto odvolanie.“
Môže riešiť situáciu tak, že by prijal demisiu vlády a poveril by ju riadením do vymenovania novej vlády, teda do predčasných volieb v marci?
„Je rozdiel medzi demisiou vlády a vyslovením nedôvery vláde. Demisiu vláda môže podať kedykoľvek a ukončiť predčasne svoje funkčné obdobie. V súčasnom prípade ide o vyslovenie nedôvery Národnou radou. V prípade demisie prezident vládu poverí vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. Takéto riešenie vyplýva priamo zo znenia ústavy.“
A čo hovorí ústava v prípade vyslovenia nedôvery vláde?
„V tomto prípade ďalší postup prezidenta vyslovene neupravuje. K riešeniu, ako má prezident postupovať, musíme dôjsť výkladom viacerých článkov ústavy. Z titulu funkcie musí konať tak, aby zabezpečil kontinuitu výkonu výkonnej moci. Ústavne konformným riešením je aj v tomto prípade poveriť súčasnú vládu, aby vykonávala funkciu až do vymenovania novej vlády.“
Môže byť Radičovej vláda poverená až do marca?
„Teoreticky áno.“
Ak by prezident odvolal celú vládu a poveril zostavením novej opäť Ivetu Radičovú, musela by tiež predkladať programové vyhlásenie a žiadať parlament o vyslovenie dôvery?
„Áno. Každá nová vláda musí predstúpiť do tridsiatich dní pred Národnú radu so svojím programom a požiadať o dôveru parlament.“
Čiže by to platilo aj pre úradnícku vládu?
„Naša ústava nepozná termín úradnícka vláda. Povinnosť získať dôveru má každá vláda, či bude zložená z nezávislých odborníkov, alebo z nominantov politických strán.“
V prípade, že sa prezident rozhodne pre úradnícku vládu, kto by ju zostavoval?
„Zostavoval by ju prezidentom vymenovaný predseda vlády, ktorý prezidentovi podal návrh na vymenovanie ďalších členov vlády.“
Mali sme už v histórii úradnícku vládu?
„Mali, ale to by sme museli ísť hlbšie do histórie. V prvorepublikovom období ich bolo niekoľko.“
Veronika Prušová
Prezidenta teraz Čentéš nezaujímaBRATISLAVA. Vymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora prezident Ivan Gašparovič opäť odkladá. Najnovšie to zdôvodňuje situáciou na politickej scéne. „Čentéš je pre mňa terciálna otázka
v tomto momente.“
Čentéš, ktorého parlament zvolil ešte v júni, na to nechcel reagovať. „Počkám na rozhodnutie pána prezidenta a potom zvážim ďalšie kroky,“ zopakoval známe stanovisko.
Ústavný súd začiatkom októbra rozhodol, že postup parlamentu pri voľbe Čentéša bol v poriadku. Na stole má ešte sťažnosť jeho protikandidáta Dobroslava Trnku.
(bum,zp)
