Prvý sa narodil v roku 1920 v poľských Wadowiciach, druhý o sedem rokov neskôr v nemeckom Marktl am Inn. Prvý pracoval v kameňolome a v chemickej továrni, vyštudoval polonistiku, filozofiu aj teológiu, rok po druhej svetovej vojne ho vysvätili za kňaza. Druhý študoval filozofiu a teológiu, za kňaza bol vysvätený v roku 1951. Prvý bol aktívny športovec, druhý je veľký mysliteľ. Prvý bol pápežom od roku 1978, druhý sa stal jeho nástupcom v roku 2005. Karol Wojtyla a Jozef Ratzinger.
Hlasy, že cirkev sa začne vzďaľovať ľuďom, prišli hneď po nástupe Benedikta XVI. Začať po masami milovanom predchodcovi je ťažké, a nielen preto, že kritici mu vytkli členstvo v Hitlerjugend z mladosti. Pre mnohých predstavoval spiatočnícke krídlo, ktoré bude veriacich skôr znechucovať, než motivovať. Celé je to ale komplikovanejšie.
Bohatý žobrák
S Wojtylom sa spája množstvo príťažlivých historiek, a len ťažko zistiť, ktoré z nich sú fabuláciami. „Dovoľte mi odísť do domu Otca,“ mali znieť jeho posledné slová na tomto svete. Na prednáške v kňazskom seminári v Banskej Bystrici, ktorá bola venovaná blahoslavenému Jánovi Pavlovi II., v máji tohto roka zaznelo aj to, že bol bohatým žobrákom. Bohatý mal byť na priateľov, myšlienky, aktivity a modlitbu. Nikdy však vraj nemal účet v banke, nevypísal šek, a na majetku mu nezáležalo, ak práve nešlo o lyžiarsky a turistický výstroj. „Dokonca aby ho prinútili používať nový holiaci strojček, starý zhrdzavený museli vyhodiť, lebo nový by niekomu podaroval,“ uvádza sa v prepise prednášky.
Bol prvým mediálnym pápežom, ľudia zrazu mohli nástupcu na Petrovom stolci vidieť aj počuť zblízka. Legendárnymi sa stali jeho pastoračné návštevy, ktorými povzbudzoval veriacich po celom svete. „Celé to prebiehalo na úrovni emocionálneho otvorenia sa širokým masám,“ vysvetľuje teológ Miroslav Kocúr. Aj vďaka tomu získaval sympatie u mnohých ateistov či agnostikov.
Ratzingerov hovorca?
Podľa Kocúra je však mediálny obraz Wojtylu trochu skreslený. „Skutočnou dušou jeho pontifikátu bol Ratzinger ako prefekt kongregácie pre náuku viery. Ján Pavol II. ho vytiahol z akademického sveta, v ktorom mal postavenie rešpektovaného univerzitného profesora.“ Ratzinger je označovaný za špičkového teológa a Kocúr dodáva, že mnoho pápežských dokumentov, ktoré publikoval Ján Pavol II., redigoval práve on. „Mali k sebe bližšie, než sa zdá. Ratzingerove teologické prednášky pod názvom Úvod do kresťanstva patria medzi diela, ktoré sa čítajú dodnes. Jeho zvolenie za pápeža bolo logické, nebol šedou eminenciou Vatikánu, ale think-tankom pontifikátu Karola Wojtylu.“
Wojtyla bol divadelník, tento talent využil aj ako pápež. „Podarilo sa mu oddeliť to, ako vystupoval na verejnosti, a ako smerom dovnútra cirkvi, kde bol dosť tvrdý. Zastával mnohé nekompromisné pozície, pričom podklady mu pripravoval práve Ratzinger. Ján Pavol II. skôr rozosielal jeho poštu, než by, obrazne povedané, tie listy písal sám. Kým Benedikt XVI. rozpráva, čo si myslí, jeho predchodca často vravel veci, ktoré neboli z jeho hlavy. Málokto vnímal, že Wojtyla vo vnútri cirkvi pôsobil represívne. Možno to vidieť aj na súčasných biskupoch, z ktorých snáď 90 percent vymenoval práve Ján Pavol II. Tí konzervatívnosť cirkvi aj jeho samotného vystihujú najviac,“ vraví Kocúr.
Súhlasí aj teológ a publicista Ľubomír Jaško. „Vo vzťahu dovnútra cirkvi medzi oboma nevidím zásadný rozdiel. Ostáva zachovaná tá istá línia, striktnosť morálky i vieroučných právd. Láskavá tvár Jána Pavla II. bola viac smerovaná k vonkajšiemu svetu, voči prípadným oponentom vo vnútri cirkvi sa choval nekompromisne a tvrdo.“ Podľa Jaška je Benedikt XVI. v mediálnom pôsobení menej obratný, keďže „je viac plachým intelektuálom ako hviezdou pre kamery. Doba však pokročila, takže ani on sa nevyhýba vystúpeniam pred obrovským publikom. Pozitívne je, že jeho pontifikát je predsa len skromnejší a viac prostý.“
Aj katolícky kňaz Marek Vadrna priznáva, že Ján Pavol II. sa viac prezentoval navonok. „Bol pastierom sveta, ktorého milovali davy, kým Benedikt XVI. je skromný profesor, ktorý sa naplno venuje katolíckej náuke. Ako pápež sa stará najmä o to, aby cirkev rástla do hĺbky, dôverne pozná pomery v rímskej kúrii.“
Podľa Vadrnu sú rozdiely aj v zameraní na tú ktorú teologickú oblasť. „Ján Pavol II. sa orientoval na morálne problémy, bol obrancom integrity a hodnoty ľudského života od jeho počiatku až po prirodzený skon, rozvinul katolícku náuku o ľudskom tele, o úcte k nemu, o sexualite. Prístupnosťou k tejto téme oslovoval mládež. V oblasti ekumenizmu mal široké srdce, neváhal sa stretať s predstaviteľmi iných náboženstiev. Benedikt XVI. sa venuje najmä vierouke a cirkevnej tradícii, rozvíja hĺbku kresťanskej náuky, a pravdivo poukazuje na to, že jej plnosť sa nachádza práve v katolíckej cirkvi.“
Kňaz hovorí, že Ratzinger síce nie je miláčikom davov, je však otvorený a ľudský, čo sa ukazuje aj v knihách rozhovorov s novinárom Petrom Seewaldom. „V ekumenickej oblasti sa sústreďuje najmä na jednotu s pravoslávnou cirkvou, ktorá nám je náukovo aj tradíciou najbližšie, protestantom sa nebojí otvorene povedať, že jednota s nimi je za súčasného stavu nemožná.“
Vadrna si myslí, že Ján Pavol II. sa menej orientoval na vnútorné pomery v cirkvi. „Za jeho pontifikátu katolíci získali dobrý obraz navonok, ale vzniklo aj veľa nepochopení. Napríklad pobozkal Korán a nechal si na čelo urobiť znak od indickej pohanskej kňažky. Urobil to, lebo si vážil hodnotu každého človeka, no mnohých to pomýlilo. Prispelo sa tým k synkretickému chápaniu náboženstiev, a keďže tie gestá sa málo vysvetľovali, viedlo to k viacerým problémom.“ U Benedikta XVI. vidí Vadrna jediné negatívum. „Že nebude pápežom aspoň 30 rokov.“
Veľké rozdiely medzi pápežmi nevidí katolícky kňaz Juraj Drobný, ktorý pracuje v TV Lux. „Boli priateľmi, Ján Pavol II. kardinála Ratzingera poveroval spracovaním mnohých teologických textov. Wojtyla bol literát, dramatik aj herec, a keď niečo napísal, bolo to cítiť, niektoré jeho encykliky sa mi čítajú ťažšie. Texty Benedikta XVI., u ktorého by každý čakal, že ako teológ bude písať ťažším jazykom, sa mi prekvapujúco čítajú veľmi dobre. A mladí majú radi aj jeho, v Španielsku za ním na letisko prišli dva milióny ľudí, čo je neuveriteľné.“
Prejav sily alebo utrpenie?
Miroslav Kocúr príliš nesúhlasí so zásluhami Wojtylu na páde komunistických režimov. „Toto spájanie je preceňované, napomohli mu skôr iné okolnosti. Rolu v skreslení zohralo aj to, že pochádzal z Poľska a morálne podporoval hnutie Solidarita.“ Marek Vadrna to odmieta. „Aktívne vstupoval do politiky a diania sveta. Bol morálnym výkričníkom a vážnou mierou prispel k deštrukcii komunistickej totality.“
Kritikov Vatikánu miatli posledné roky Jána Pavla II. Pýtali sa, či má zmysel ťažko chorého a životom aj vekom unaveného pápeža vláčiť po svete a nedopriať mu radšej oddych. Jeho príhovor na letisku počas poslednej pápežskej návštevy Slovenska v roku 2003 znel miestami nezrozumiteľne. Nie kvôli obsahu, ale zdravotnému stavu. Cirkev, naopak, vyzdvihovala jeho silu a nasadenie až do posledných chvíľ. Podľa Ľubomíra Jaška bude preto „zaujímavé sledovať, ako sa Benedikt XVI. vysporiada s pribúdajúcim vekom – či sa pokúsi prekvapiť, alebo budeme svedkami podobného príbehu ako u Jána Pavla II.“ Má už 84 rokov, teda vek, v ktorom zomrel jeho predchodca, pôsobí však vitálne.

Beata
Balogová
