BRATISLAVA. Kto bude Slovensko zastupovať na budúci týždeň na jednom z kľúčových summitov Európskej únie, nie je po vládnej kríze a najnovšom vstupe prezidenta Ivana Gašparoviča zrejmé.
V situácii, keď Slovensko až na druhý pokus schválilo euroval, je tu ďalší problém: koho poslať do Bruselu v situácii, keď vláda stratila dôveru a premiérka už nemá mandát od poslancov. Na summite pritom pôjde o rokovania určujúce pre budúcnosť eurozóny.
Riešenie hľadajú naši diplomati. Do úvahy stále prichádza dosluhujúca Iveta Radičová, ale aj prezident. Práve jeho názor a rozhodnutie budú určujúce. Hovorca Radičovej Rado Baťo v piatok mohol povedať len to, že Slovensko bude zastupovať ten, kto povedie vládu.
Trubač: Zaskočí prezident
Prezidentov hovorca Marek Trubač niekoľko hodín potom, čo politickú scénu Ivan Gašparovič zaskočil tým, že chce vymenovať novú vládu a nenechá do marca dovládnuť Radičovú, už naznačoval, že pred summitom sú aj iné možnosti.
„Ak vládu neodvolá, premiérka stále môže ísť do Bruselu na summit. Ak by bol vážny problém, po diskusii
s premiérom by mohol ísť aj prezident,“ povedal hovorca.
Gašparovič ešte na takomto formáte summitu nebol. Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady sa zídu premiéri vlád členských štátov únie. Prezidenti sú len zo štátov, kde majú širšie právomoci - to je prípad Francúzska, Fínska a Rumunska.
Maximom, ktoré môžeme od akejkoľvek verzie vlády čakať v ekonomickej oblasti, je minimalizovanie škôdpíše Konštantín Čikovský.
Čítajte komentár (piano) >>
Iba do počtu
„Kým nie je vymenovaná nová vláda, funguje tá dosluhujúca. Kľúčová vec je, že mandát zástupcu bol schválený Národnou radou. Na budúcu nedeľu tam budeme iba do počtu,“ hovorí Jozef Bátora, riaditeľ Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV na Univerzite Komenského.
Alexander Duleba zo Spoločnosti pre zahraničnú politiku si myslí, že prezident v takejto situácii na summit môže ísť. „Keď nemáme vládu, tak tam nepôjde nikto? Vláda však funguje až do odvolania prezidentom. Predstaviteľom výkonnej moci je aj prezident. On je na ťahu.“
V podobnej situácii bez mandátu bol na zasadnutí lídrov Európskej rady minulý rok po voľbách v júni vtedajší dosluhujúci premiér Robert Fico.
Hrušovský: Vláda môže dovládnuť
Nepriťažujme krajine po dráme ešte hádkami o dočasnú vládu, vyzýva nový predseda Národnej rady a podpredseda KDH PAVOL HRUŠOVSKÝ.
Je možné, že do marca dovládne vláda Ivety Radičovej bez SaS?
„Vláda dovládnuť bez SaS môže, lebo je nezávislá od parlamentu. Či jej prejdú všetky, alebo niektoré zákony v parlamente, je iná vec.“
Ako sa to dá zabezpečiť? Poznáte názor pána prezidenta, ktorý chce vládu odvolať.
„Zatiaľ by som nešiel do ústavných polemík, pretože si pán prezident na pondelok pozval predsedov strán a verím tomu, že všetkým záleží na tom, aby sme dôstojným spôsobom dokázali ukončiť toto funkčné obdobie a nekomplikovali situáciu ešte viac.“
V SaS si však myslia, že keby mali hlasovať opäť o dôvere vláde, museli by ste prísť za nimi a nechať tam ich štyroch ministrov. Viete si to predstaviť?
„V tejto chvíli považujem túto prognózu za hypotetickú. Predsedovia strán sa musia dohodnúť, ako sa vyrovnať s tým, že by pán prezident mohol odvolať túto vládu a vymenovať novú. Tá by však mohla dovládnuť len v prípade, že získa dôveru v parlamente. Nechcem robiť konštrukcie, že kto tú dôveru môže a kto nechce dať. Teraz záleží na tom, aby krajina nepocítila negatívne situáciu, ktorá vznikla po pomerne dramatických, ale jediných možných rozhodnutiach.“
Ste za to ochotný pripustiť aj to, že SaS bude súčasťou dočasnej vlády?
„Neprináleží mi sa k tomu vyjadrovať. Je totiž čerstvo po vážnych rozhodnutiach, ktoré spôsobili pád vlády
a jedna zo strán bola za tento vývoj zodpovedná. V politike je možné všeličo, ale musíme mať isté hranice principiálnych postojov.
(knm)
Úradnícka vláda nemá obmedzenia
Vláda zložená z odborníkov mimo politiky na Slovensku ešte nebola.
BRATISLAVA. Pojem úradnícka vláda pochádza ešte z čias prvej republiky, slovenská ústava ho nepozná, hovorí expert na ústavné právo Eduard Barány. „Išlo o vládu ustanovenú na určitý čas, ktorá nemusela mať dôveru parlamentu.“
Fakty
Dočasná vláda
Gašparovič pripustil, že zostaví sám úradnícku vládu,
taká vláda bola naposledy za prvej republiky v roku 1938 pod vedením Jána Syrového,
v Česku mali úradnícku vládu v roku 2009. Musel ju však tiež schváliť parlament,
vládu viedol Ján Fischer a za rok si získala vekú popularitu.
Posledná úradnícka vláda v pravom zmysle slova bola v Československu v roku 1938. Viedol ju Jan Syrový.
Ak by sa prezident Ivan Gašparovič teraz rozhodol vymenovať dočasnú vládu, opakovala by sa situácia z roku 1994.
Po jednom z rozvratov v HZDS a páde Mečiarovho kabinetu viedol vládu ako premiér Jozef Moravčík od marca do decembra.
Zo súčasných ministrov bol členom jeho vlády Mikuláš Dzurinda. Ministrom práce bol súčasný poslanec KDH Július Brocka.
Kompetencie takej vlády nie sú ničím obmedzené, hovorí Moravčík. Jej hlavnou úlohou bolo zabezpečiť chod štátu a pripraviť predčasné voľby. „Mala prvky úradníckej vlády, ale bola zložená z politikov. Po dohode vo vláde neboli predsedovia strán.“
Najpopulárnejšieho premiéra Jana Fischera si Česi nezvolili, viedol úradnícku vládu.
FOTO – ARCHÍV SITA/AP
O úradníckej vláde sa hovorilo v roku 2006 po odchode KDH z pravicovej koalície. Po kríze v roku 2009 obvinila SNS stranu Smer, že sa v ČSSD zaujímala o fungovanie úradníckej vlády, aby sa tak mohla zbaviť zodpovednosti za nahromadené problémy.
V Česku fungovala úradnícka vláda pod vedením Jana Fischera rok. Pôvodne mala vládnuť len pár mesiacov.
Matúš Burčík
