BRATISLAVA. Úradníka, ktorý ovláda menšinový napríklad maďarský jazyk by mali ľudia spoznať podľa jeho menovky. Znalosť jazyka má byť na nej napísaná.
Je to len jedna zo zmien, ktoré zavádza nariadenie vlády o používaní jazyka národnostných menšín.
Vykonávací predpis k jazykovému zákonu sa práve pripomienkuje. Jazyk menšiny sa podľa novely, ktorú parlament schválil v júni, môže používať na úradoch v obciach, kde tvorí aspoň 15 percent.
Jazyk na menovke
„Ak odborný zamestnanec orgánu verejnej správy v obci, kde sa používa jazyk menšiny v úradnom styku, ovláda aj jazyk menšiny, táto skutočnosť sa uvedie aj na jeho menovke umiestnenej pri dverách jeho kancelárie,“ píše sa v návrhu nariadenia vlády.
Informácia, že sa dá na úrade dohovoriť aj menšinovým jazykom, má byť zverejnená na viditeľnom mieste.
Dvojjazyčné dokumenty majú byť najskôr v slovenskom a potom v menšinovom jazyku. Oboje však rovnako veľkým písmom.
Jozef Švolík z úradu vicepremiéra pre menšiny hovorí, že návrh sa bude pripomienkovať 15 dní. Zrejme ho nestihne prerokovať do 1. novembra, odkedy by mal predpis platiť. Jeho účinnosť sa tak asi posunie.
Pri súčasnom neistom osude vlády, ktorej parlament nevyslovil dôveru, nie je isté ani to, či sa nariadenie na jej rokovanie dostane.
Smer chce jazykový zákon zmeniť. Ak by sa teda dostal k moci, pravdepodobne by zrušil aj toto nariadenie.
Dvojjazyčná značka
Popri oficiálnom rozširovaní maďarčiny do úradného styku pribúdajú aj aktivistické akcie.
Členovia občianskeho hnutia Dvojjazyčné južné Slovensko v sobotu neďaleko Dunajskej Stredy umiestnili dvojjazyčnú dopravnú značku s maďarskými ekvivalentmi názvov obcí.
„Dvojjazyčné nápisy chýbajú na celom južnom Slovensku, vôbec neexistuje racionálny dôvod, aby tam neboli,“ vysvetlil aktivista. Meno si neprial zverejniť.
Povolenie hnutie nemalo, značku včera odstránila Slovenská správa ciest.
Na juhu Slovenska bežne najmä podnikatelia vyvesia aj nápisy iba v maďarčine.
V Komárne či Galante tak napríklad pozývali na vystúpenie cirkusu.
Beata
Balogová
