Päť dní sa v podstate neobjavila na verejnosti. Premiérka IVETA RADIČOVÁ nemá stále isté, či po páde jej vlády dovládne do predčasných volieb. Hovorí otvorene o neústupčivosti Sulíka, svoju budúcnosť v SDKÚ zatiaľ preberať nechce.
Ako vás máme oslovovať? Pani premiérka? Bývalá premiérka?
„De iure som stále premiérka. Keď mal môj Stano konflikt na vojne, pretože veliteľ šikanoval nováčikov, nevydržal to a povedal: Keď si vy zakryjete výložky, tak ste viete čo. Keď to urobím ja, som doktor Radič. Takže, keď to urobím ja, som profesorka Radičová. Vyberte si.“
Čo ste robili od minulého piatka? V podstate vás nebolo vidieť.
„Agenda vlády pokračuje, dokonca viac než intenzívne. Blíži sa jeden z rozhodujúcich summitov Európskej únie, teraz mám telefonovať s predsedom komisie Barrosom. Telefonáty sú denne, takisto depeše. Teraz sa rozhoduje o spôsobe regulovaného bankrotu.“
Čakali sme, že budete po páde viac v médiách brániť svoj postoj.
„Myslíte v slovenských médiách?“
Áno.
„Keďže sa Der Standard, Financial Times, New York Times či iné svetové médiá venujú situácii na Slovensku veľmi intenzívne, venovala som im svoju pozornosť a ešte mám na čakačke ďalších osem zahraničných denníkov. Považovala som za veľmi dôležité, aby sa dôveryhodnosť a obraz Slovenska zlepšili.“
Vyzeralo to však tak, že ste si potrebovali vydýchnuť po tom, čo sa stalo minulý týždeň.
„Nemala som na výdych ani minútu. Stačí si pozrieť monitoring zahraničných médií. Tie štyri dni pred hlasovaním a v ten deň vychádzali o Slovensku desivé titulky. Bolo mojou povinnosťou sústrediť všetku energiu a schopnosti na zlepšenie obrazu Slovenska a zvýšenie našej dôveryhodnosti.“
Chystáte sa do Bruselu na summit?
„Hovorila som s naším veľvyslancom, volala som s van Rompuyom a budem telefonovať s Barrosom. Považujú moju prítomnosť za samozrejmosť. Ako by sa zdôvodnila moja neprítomnosť, neviem si dosť dobre predstaviť.“
Ako potom vnímate iniciatívu, ktorá vychádza od prezidenta?
„Na rokovaniach eurozóny sú prítomní premiéri, posty sú nezástupné a bez sprievodu. Rokovací jazyk je angličtina a je možnosť použiť francúzštinu, nemčinu či španielčinu, ktoré sa prekladajú do angličtiny. Je to vždy na úrovni premiérov s výnimkou Francúzska, kde má prezident iné kompetencie. Pokiaľ vo štvrtok pán prezident odvolá vládu, nastane otázka, kto pôjde na summit.“
Chcete tým naznačiť, že by im tam pán prezident nerozumel?
„Povedala som, čo som povedala. Nič viac k tomu nedodávam.“
Ste pripravená do marca viesť vládu?
„Otázka znie, čo nás čaká v najbližších týždňoch či mesiacoch. Vláda musí plniť tri priority: rokovania v Bruseli, kde sa to láme. Chceme chaos, chaotický bankrot a pád bánk a nastúpenú recesiu? Alebo regulovaný bankrot a isté možné opatrenia na utlmenie recesie? Vláda musí mať kompetenciu na rokovania v Bruseli. Po druhé: pre budúcnosť Slovenska treba štátny rozpočet s úspornými opatreniami a rozpočtové provizórium by znamenalo vyšší deficit. A po tretie: treba pripraviť prípadné protikrízové opatrenia. Nech sa prezident s predsedami strán dohodne akokoľvek, vláda musí mať minimálne tieto kompetencie až do 10. marca, nech už v nej bude sedieť ktokoľvek. Poverenie niekoho iného a uchádzanie sa o dôveru v parlamente nie je stabilizujúcim prvkom.“
Baví vás byť premiérkou bez dôvery parlamentu?
„To nie je o zábave.“
A máte chuť to robiť?
„Ani o chuti. Je to o reálnych možnostiach v rámci rozloženia síl. Som politická realistka.“
Realita je taká, že ak by ste mali pokračovať, minimálne na jednu z tých troch priorít nemáte mandát všetkých strán bývalej koalície.
„Na ktorú?“
Na tú európsku. Tam nemáte mandát koalície.
„Tá však neexistuje.“
Tak sa spýtam opäť: máte energiu ísť do toho, aby ste ten mandát opäť získali?
„Pokiaľ predstúpi niekto, kto taký mandát bude mať, privítam to v záujme Slovenska.“
Chcete byť po marci opäť premiérkou?
„Vláda zložená zo štyroch strán nedostala dôveru. Ústava jasne formuluje, že vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere. Koalícia sa ocitla v principiálnom spore. Do poslednej sekundy som sa z pozície premiérky snažila o dohodu. Nebol to jednorazový spor. Už teraz cez víkend by tu bol ďalší spor a o pár týždňov ďalší. Bol by permanentný. Spor bol taký principiálny, že padla vláda. Záver je, že mieru svojej zodpovednosti si plne uvedomujem. Do poslednej sekundy som sa snažila o dohodu. Rozhodnutie o spojení hlasovaní padlo až v deň hlasovania a posledné ponuky na kompromis boli odmietnuté. Ak by som prišla k záveru, že sa dá urobiť viac, pripíšem si to za vinu. Ale zatiaľ som presvedčená, že sa viac urobiť nedalo. Hovorím o tom veľa, lebo ma to trápi. A v takejto situácii mi neklaďte otázky o budúcnosti.“
Pýtať sa ich musíme.
„Chápem, ale vy pochopte môj postoj. Zatiaľ sa mi to všetko premieta ako film.“
Marcové voľby nakreslia inú politickú mapu. Máte záujem byť premiérkou aj po nich?
„Voľby nanovo nakreslia silu rovnakých politických strán s tými istými postojmi. SaS spolu s SNS majú rovnaký postoj k európskym témam. Spojenec bývalých troch vládnych strán v európskych témach je paradoxne Smer. Obávam sa, že neexistuje hranica medzi svetmi slovenskej a európskej politiky. Výsledkom môže byť ľavopravý konglomerát, alebo čistá vláda Smeru. Toto chce asi iný typ premiéra.“
Máte aj bližšie horizonty na rozhodovanie. Budete sa uchádzať o post volebnej líderky SDKÚ?
„Na túto tému sa budeme najprv rozprávať na prezídiu SDKÚ.“
Chcete vôbec kandidovať do parlamentu?
„Odpoviem tak isto. Teraz budem taký pokazený gramofón. Najprv sa budeme rozprávať na prezídiu.“
To však nie je vecou SDKÚ. Ide v prvom rade o vaše rozhodnutie.
„S tým nesúhlasím. Osobné rozhodnutie je to vtedy, keď nenesiete zodpovednosť za inštitúciu, ktorou politická strana je. Osobným rozhodnutím môže byť, že si dnes kúpim tekvicu a vyrežem si strašiaka, lebo sa blížia Dušičky. Rozhodnutie o pozíciách k SDKÚ nie je osobné, hoci je tam veľká miera osobného rozhodnutia.“
Takže ste o tom ešte nehovorili ani s predsedom SDKÚ?
„Ešte nie. Dohodli sme sa, že v tieto dni budeme mať osobný rozhovor na túto tému a v sobotu sa o tom budeme baviť na úrovni štruktúr SDKÚ.“
Môže byť volebným lídrom SDKU Mikuláš Dzurinda?
„Pokiaľ sa líderstva nevzdá predseda strany sám, je podľa stanov automaticky kandidátom na lídra on.“
Mal by podľa vás byť lídrom?
„Je to o rozhodnutí politickej štruktúry. Pred poslednými voľbami sa pán Dzurinda rozhodol nekandidovať vôbec. Pamätáme si dôvody tohto rozhodnutia. V SDKÚ ich rešpektovali. Predostriem svoje rozhodnutie v strane, v ktorej ma v živote nikdy nikto do ničoho nenútil.“
Takže ešte nie ste rozhodnutá?
„To viete, že už som rozhodnutá.“
Po prezidentských voľbách v roku 2009 ste povedali, že si to zopakujete. Platí to stále?
„Ale druhá časť tej vety bola - že závisí od toho, ako sa mi podarí zvládnuť politický post a akú budem mať podporu u občanov. Zatiaľ som ten post nezvládla. Padla mi vláda.“
Je pri vašom rozhodovaní kľúčové, že ste premiérsky post nezvládli?
„Premiér, ktorý si zatlieska po tom, ako mu padne vláda, je na liečbu. Samozrejme, že to nie je žiadne víťazstvo, ale prehra. Analyzovať váhu viny považujem v tejto chvíli za dôležité pre predvolebnú kampaň, ale nie za dôležité z hľadiska faktu, ktorý sa udial. Je to dôležité z hľadiska dôveryhodnosti Slovenska. Pre svet aj Európu som nesklamala ani nezlyhala. Práve naopak. V zahraničí to hodnotia ako štátnicky postoj. Urobila som maximum, čo som mohla. Na Slovensku zatiaľ toto hodnotenie nemám a bolo by smiešne, keby som ho robila ja.“
Je tu aj taká interpretácia, že sme len urobili to, čo nám Brusel nadiktoval a len sme poslúchli.
„To je ako z čítanky SNS alebo le penovcov. V čase krízy sa máme otočiť chrbtom, povedať, že mňa sa to netýka, že my nič, my muzikanti a že prídeme, až keď bude dobre? To je čo za postoj?“
Sulíkovci aj Igor Matovič šíria, že vás k spojeniu hlasovaní s vyslovením dôvery dotlačil Dzurinda. Akú úlohu zohral?
„Bolo na rozhodnutí koaličných partnerov zaujať stanovisko k mojim trom ponukám, ako to budeme riešiť. Tie ponuky boli moje a každá viedla k pádu vlády. Nie preto, že by som si to priala, ale že nebolo možné dosiahnuť dohodu. Spojenie s dôverou je čisté riešenie z hľadiska normálnej potreby väčšiny v parlamente vo vzťahu k rozhodnutiam vlády. A ako môže fungovať vláda, ak nemá väčšinu v Národnej rade? Takto sa fungovať nedá. Nikto ma do ničoho netlačil. Návrh spojenia s dôverou sa zrodil dlho predtým. Odmietala som ho do posledného momentu, kým som verila na dohodu.“
Aj vy si myslíte, že sa vás chcel Dzurinda iba zbaviť?
„Nebudem komentovať tieto špekulácie. Tým, že by vláda padla pri každej z mojich troch alternatív, tejto úvahe chýba logika.“
Napriek tomu ste pár sekúnd po hlasovaní vyzerali pomerne prekvapene a šokovane.
„Šokovane, to áno. Keď vám padne vláda...“
Čakali ste aj inú možnosť?
„Nie. Po mojej záverečnej reči mi SaS zatlieskala a položila vládu. Toto je realita. Keby to bolo na mne, tak sa rozplačem... Ale to si nemôžem dovoliť. Svet nemá slzy rád. Tak ten výraz v mojej tvári bol súbojom so slzami. Viac-menej zvládnutý.“
Kedy ste si boli istá, že to celé padne?
„V pondelok na konci koaličnej rady.“
Čo sa tam stalo?
„Odmietnutie akéhokoľvek kompromisu. Definitívne.“
Bol aj taký moment, že vám Sulík oznámil dohodu a potom zasa nebola?
„Richarda som si ako koaličného partnera vážila. Bol vždy principiálny. Rokovania s ním boli ťažké a komplikované. Je neústupčivý. Ale vždy je to lepšie, ako mať partnera, ktorý je nečitateľný. Teraz počúvam, že som sľúbila, že to nespojím s dôverou vlády. Keď sme rokovali v Častej-Papierničke, prvýkrát som pripustila takúto možnosť, ak nepríde k dohode. Ale keďže Richard povedal, že ideme rokovať, vravela som si, že kým rokujeme, nebudem týmto smerom uvažovať. To je celý môj sľub. V okamihu, keď sa skončili rokovania, moje slovo padá. Nedohodli sme sa a po koaličnej rade v pondelok už som vedela, že je koniec.“
Stretli ste sa od hlasovania o dôvere so Sulíkom?
„Áno. Na pôde parlamente. Ale len na chvíľočku. Podali sme si ruky.“
Máte si čo povedať?
„Nikdy som sa nebránila rozhovorom, ale asi to chce chvíľu odstup.“
Čo si o ňom teraz myslíte? Keď táto vláda začala, mali sme pocit, že k nemu máte bližšie než k niektorým iným z koalície.
„Spolupráca s ministrami z SaS bola vždy veľmi korektná, rovnako rozhovory s Richardom. On je veľmi neústupčivý. Veľmi. A to je v politike vážny problém. Často použil na koaličnej rade veto a ďalej ani nerokoval, čo určite dráždilo koaličných partnerov. A vidíte: keď som prvýkrát použila veto ja, stala som sa terčom. Richard na mňa pálil ako na hlavného vinníka, dokonca vydierača. Myslím, že sa z toho prebudí.“
Išli by ste s ním ešte niekedy do koalície?
„Máme naozaj rozdielne postoje k európskej agende a problémy, ktoré svet má a nakopili sa desaťročiami, nemajú rýchle riešenia. Kríza nemá národné, ale iba nadnárodné riešenia. Obávam sa, že tu nevieme nájsť spoločnú reč. Dovolím si to tvrdiť po tých hodinách a hodinách nekonečných diskusií. Riešenia a politika nie sú len o kalkulačke. Ja si nemyslím, že kompromis je nemorálny a nemyslím si, že každá principiálnosť je z hľadiska budúcnosti Slovenskej republiky správnym riešením.“
Viete si predstaviť, že v tejto zimnej vláde budú ministri za SaS?
„Na mnohých ťažkých, reformných zákonoch zhoda nebola. Ale boli to výkonní ministri. Bola by som veľmi nerada, keby čo i len na sekundu odznelo, že nemajú miesto vo vláde z dôvodu, že ako ministri zlyhali. Oni svoje funkcie vykonávali dobre. Vláda nepadla z dôvodu, že niektorí z nich nevykonávali dobre svoje funkcie.“
Ich strana nehlasovala za dôveru vláde. A sama ste ich vyzvali, aby boli chlapi.
„Bolo to na ich rozhodnutí. A usudzovala som aj z minulosti, že keď sa rozpadla koalícia po rozpore s KDH, ich ministri odstúpili.“
Už ste niekoľkokrát povedali, že bolo nakoniec lepšie, že vláda skončila, keďže škriepky v nej už boli veľmi silné. Je lepšie, že sa vráti Robert Fico?
„Nestačí sa vyčleňovať len negatívne voči niekomu.“
Viete si predstaviť byť s Ficom v koalícii?
„Ja osobne nie.“
A že v nej bude SDKÚ?
„Na túto otázku nebudem teraz odpovedať. Čo je pre mňa agresívna a útočná politika a politik, ktorý sa situuje do roly, že Radičová nemôže u Barrosa nič vyrokovať? Zahmlieva to, čo je hlavný problém, že Brusel dodnes prešetruje čerpanie eurofondov za Ficovej vlády. Napríklad nástenkový tender, sociálne podniky, operačný program životného prostredia. Protikorupčná jednotka z Bruselu končí vyšetrovanie. Keď počúvam, čoho je schopný Fico, tak žasnem. Čo je pre mňa politik, ktorý bez škrupúľ zanechal krajinu dva roky za sebou s osempercentným deficitom? A do toho bez ostychu používa klamstvo ako pracovný nástroj a vkladá mi to do úst? Vytrháva vety a polvety z mojich vyjadrení? Politik, ktorý tvrdil, že sa nikdy neposadí do opozičnej lavice a nebude vykrikovať na vládu? Pardón. Fico ma nazval politickým omylom. Z pohľadu jeho kritérií pre politiku plne tento výrok podpisujem.“
Sama ste však povedali, že európska téma a schopnosť čeliť kríze je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré nás čakajú. Pravica sa práve na tejto otázke teraz rozsypala. Nestojí za to spojiť sa s Ficom v mene tohto?
„Pred voľbami v roku 2006 som SME odpovedala na otázku, čo môže vzniknúť, že by pre kontinuitu reforiem mohla byť pravoľavá koalícia dobrým riešením. Do toho však prišla vláda Smer-HZDS-SNS. A keď vládnete, tak sa prejavíte. Trnka, Harabin, stav súdnictva, korupcia, zadlžovanie. To sa stalo. Hovorí sa, že politika má byť aj umením nemožného. Za seba musím povedať - ja to neviem.“
Mikuláš Dzurinda to vie?
„Stačí odpoveď, že ja nie.“
Čo by pre vás znamenalo, keby SDKÚ išla do vlády s Ficom? Bol by to dôvod na váš odchod zo strany?
„Dôvody, prečo zostať v politike, mi nebude určovať Robert Fico.“
Prečo vlastne Riško pustil ten balónik?
„Myslím, že sa mu zdalo, že keby čo i len krôčikom ustúpil zo svojej pozície, čo sa týka eurovalu, stratí voličov. A stratí pozíciu, ktorú si začal na tejto téme budovať. Urobil to, čo by politik nemal robiť. Svojimi vyhláseniami zabuchol dvere zvonka kľučkou a pre istotu ich zvnútra ešte aj zamkol A tam potom už nemáte priestor. Veľmi by som si priala, keby začal premýšľať o tom, že snaha o dohodu alebo hľadanie kompromisu sú v politike normálna cesta.“
A čo ak má Sulík s eurovalom pravdu?
„Nemá. Mýli sa.“
Celý nezostrihaný rozhovor s Ivetou Radičovou si môžete pozrieť na stránke tv.sme.sk (piano)

Beata
Balogová
