Správu sme o 20:46 aktualizovali autorským článkom denníka SME.
BRATISLAVA. Po Ivete Radičovej a Ivanovi Miklošovi odmieta spoluprácu so Smerom po voľbách ďalší vysokopostavený politik SDKÚ.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská by s Robertom Ficom do vlády nešla. „Toto si neviem predstaviť.“
Žitňanská pripomenula, ako sa Fico zastáva svojho bývalého ministra a šéfa Najvyššieho súdu Štefana Harabina. „S Robertom Ficom sa vracajú aj rovnaké maniere do justície,“ dodala.
Fico považuje za detinské vyjadrovať sa pred voľbami o budúcej koalícii. „Ak si niekto myslí, že do zostavovania vlády prinesie osobnostné postoje, že tohto nemám rád, lebo má krivý nos, na to treba zabudnúť.“ Strany sa podľa neho musia dohodnúť na stabilnej proeurópskej vláde.
Ministerke parlament odobril druhý balík sudcovských zákonov, ktorými sa usiluje dosiahnuť rýchlejšie súdne konania a prostredníctvom hodnotenia sudcov aj dôslednejšie vyvodzovanie zodpovednosti za ich kroky.
Novelu ústavy, ktorá by Harabinovi znemožnila byť súčasne šéfom Súdnej rady a Najvyššieho súdu, však stiahla. Potrebných 90 hlasov by v tejto situácii nenašla.
Ministerka hovorí, že urobí všetko, aby kľúčové zmeny prežili aj po voľbách. Fico, podľa preferencií ich víťaz, ich kritizuje. „Okrem zmätkov, politizácie, pokusov dostať pod kontrolu súdnictvo sa tam neurobilo nič.“
S Ficom nechce ísť ani Radičová, Mikloš je zasa proti proti zmene generálnej línie SDKÚ, ktorá Smer zakazuje. Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda sa zatiaľ jasne nevyjadril.
Experti: Žitňanskej zmeny zvyšujú transparentnosť
Zmeny v zákonoch zvyšujú transparentnosť podľa 68 percent sudcov.
Deväť z desiatich odborníkov je presvedčených, že zmeny týkajúce sa justície, ktoré parlament schválil po voľbách v roku 2010, zvyšujú mieru otvorenosti a transparentnosti.
Vyplýva to z výskumného projektu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Slovenská justícia očami verejnosti, odborníkov a sudcov.
Žitňanskej zmeny v zákonoch, ako napríklad novela Trestného poriadku, novela zákona o sudcoch či novela zákona o Súdnej rade zvyšujú transparentnosť podľa 68 percent sudcov.
Zvyšok sudcov sa domnieva, že tieto zmeny znamenajú väčšiu politizáciu justície. Najpočetnejšia časť verejnosti (42 percent respondentov) zmenám uskutočneným v slovenskej justícii pripisuje pozitívny význam, pre tretinu opýtaných sú zmeny negatívne a štvrtina ľudí nevedela zaujať postoj.
Prostredníctvom ďalšej otázky IVO zisťoval názory na predložený návrh rezortu spravodlivosti oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR od funkcie predsedu Súdnej rady.
Takmer dve tretiny občanov (63 percent) vnímajú navrhovanú novelu ústavy pozitívne. Približne pätina (19 percent) ju vníma negatívne a zhruba rovnaký podiel respondentov (18 percent) nevedelo zaujať stanovisko.
Návrh novely ústavy má podľa výsledkov prieskumu ešte výraznejšiu podporu expertov a sudcov. Návrh podporuje 83 percent odborníkov a s tvrdením, že návrh posilní nezávislosť súdnictva, súhlasí 78 percent sudcov.
Tretina ľudí vidí v zmenách spolitizovanie
Najpozitívnejšie zmeny v justícii vnímajú voliči SDKÚ.
Až tretina (33 percent) ľudí na Slovensku vníma legislatívne zmeny v justícii ako snahu o jej väčšiu politizáciu. Zámer zvýšiť mieru otvorenosti a transparentnosti v justícii so zmenami spája len 42 percent občanov.
Vyplýva to zo septembrového prieskumu agentúry Focus na vzorke 1004 respondentov, ktorý realizovala pre Inštitút pre verejné výskumy (IVO).
Najpozitívnejšie zmeny v justícii vnímajú voliči SDKÚ (75 percent). Z koaličných strán najkritickejší postoj k zmenám, ktoré súvisia s rezortom ministerky Lucie Žitňanskej majú voliči KDH. Aj tam však zmeny pozitívne hodnotilo 49 percent opýtaných.
O tom, že zmeny v justícii vedú k jej politizácii, sú viac presvedčení voliči opozičných strán. Negatívny postoj k prijatým zmenám prezentovalo 44 percent priaznivcov Smeru a 43 percent voličov SNS.
Väčšiu podporu medzi občanmi má zámer rezortu justície oddeliť funkciu predsedu Najvyššieho súdu od funkcie predsedu Súdnej rady, ktorú v súčasnosti zastáva Štefan Harabin.
Takúto možnosť úplne alebo čiastočne podporuje až 63 percent opýtaných a nepodporuje iba 19 percent.
