BRATISLAVA. Dieťa v neštátnom zariadení je v porovnaní s dieťaťom v štátnom domove pre štát o štyritisíc eur lacnejšie. Taký je rozdiel medzi zariadeniami v Bratislavskom kraji.
Upozornila na to vo svojom blogu šéfka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ida Želinská, ktorá v minulosti riadila detský domov Pohoda.
„Ak chceme mať pod kontrolou, čo štát leje do diaľnic, ak frfleme na štátnych úradníkov, že majú vysoké mzdy, nesmieme sa zabudnúť pýtať ani na to, na čo štátne prachy míňajú tí, čo sa starajú o štátne deti,“ píše Želinská.
Problém vidí v dodržiavaní finančnej disciplíny. „Nie je to len o tom, ako dokážete všetko vyúčtovať a doložiť bločkami, ale o tom, ako tie peniaze rozdelíte,“ spresňuje. Čuduje sa prečo domovy nezačali voľné priestory prenajímať.
Spriemerované náklady
Rozdiel vzniká tým, že štátne domovy dostávajú zaplatené reálne náklady. Neštátne domovy dostanú príspevok maximálne vo výške priemeru za predchádzajúci rok. A keď príde rok zdražovania, sú na tom horšie.
FAKTY
Koľko ich máme
- štátne domovy: 3687 detí a 277 mladých dospelých
-
neštátne domovy: 396 detí a 63 mladých dospelých
stav k 31. 12 .2010
Za vlaňajšok vychádza priemerná výška výdavkov na jedno miesto v štátnych domovoch 10 707 eur a presne toľko dostávajú neštátne zariadenia. V Bratislave stálo jedno dieťa v štátnom domove 14 790 eur.
Najväčší príspevok, vyše 17tisíc eur, dostal Detský domov Studienka s 83 deťmi. Viac má preto, lebo je v ňom aj dvadsať ťažko postihnutých detí.
V každom kraji je jeden takýto domov, kde sa sústreďujú aj ťažko postihnuté deti. Tie mávajú vyšší príspevok, zhruba 13tisíc až 14 500 eur ročne.
„Pokiaľ ide o porovnanie nákladov na chod detských domovov, je treba pristupovať k nemu individuálne a brať do úvahy priestory, v ktorých sa starostlivosť poskytuje, personál, počet detí, ale aj ich zdravotný stav,“ vysvetľuje hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Andrea Hajdúchová.
Riaditeľka Detského domova Studienka Renáta Matejová hovorí, že niekedy je jednoduchšie vybudovať úplne nový domov, ako zreorganizovať starý a štátne domovy majú náročnejšiu prevádzku. „Musím zabezpečiť veľkú budovu aj priestory.“
Polovica detí je v profesionálnych rodinách, takže by sa už viac hodila menšia budova. Zaujímala sa, ako prenajímať voľné priestory. Odradila ju náročná administratíva. Ak by ich prenajímala neštátnym organizáciám, je otázne, čo by z toho mal domov. Peniaze by skončili v štátnom rozpočte.
Deti do rodín
Ústredie chce znižovať náklady na prevádzku najmä v takýchto veľkokapacitných domovoch. Deti odtiaľ premiestňujú do profesionálnych rodín a do samostatných skupín v rodinných domoch. Vlani takto opustilo veľké budovy desať domovov.
Šéf Združenia zástupcov neštátnych detských domovov Libor Kobyda hovorí, že by sa financovanie malo zrovnoprávniť. V súčasnosti sú neštátne domovy len doplnkovou službou pre štát, ktorý uprednostňuje pri umiestňovaní detí svoje zariadenia.
Domovy by podľa Kobydu mohli fungovať ako neziskové organizácie, pričom ich financovanie by nezáviselo od toho, kto je ich zriaďovateľom. „Všetci by sme boli na jednej úrovni a štát by len vykonával dozor, ako sa dodržiava kvalita poskytovaných služieb.“
Ministerstvo práce oponuje analýzou financovania z roku 2009, keď až 90 percent neštátnych domovov označilo súčasný systém financovania za vyhovujúci alebo skôr vyhovujúci.
Beata
Balogová
