BRATISLAVA. Riešenie starých environmentálnych záťaží po rokoch upraví nový zákon o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže, ktorý dnes schválil parlament. Ten by mal v prípade súhlasného stanoviska prezidenta platiť od januára 2012. O problematike starých envirozáťaží sa diskutuje už asi 20 rokov.
"Keby sa nič iné nedosiahlo len schváliť zákon, ktorým chránime životy a zdravie občanov už sa rezort oplatilo obnoviť," povedal bezprostredne po hlasovaní parlamentu minister životného prostredia József Nagy.
Od roku 1998 sa hovorilo o príprave zákona, v roku 2003 sa začali prípravné práce. Dôvodom takej dlhej prípravy bol chýbajúci konsenzus najmä s priemyselnou sférou, za jeho presadenie sa naopak dlhodobo usilovali environmentálni aktivisti. Minister životného prostredia József Nagy ho označil za environmentálny zákon desaťročia.
"Environmentálne záťaže bude potrebné sanovať. To však nie je možné bez ustanovenia pôvodcu," konštatuje v materiáli envirorezort. Povinnú osobu by tak mal v správnom konaní určovať krajský úrad životného prostredia.
Nový zákon, nové kompetencie
V prvom rade bude bratý na zodpovednosť pôvodca environmentálnej záťaže, vrátane jeho právneho nástupcu, pričom za právneho nástupcu sa nepovažujú dediči a reštituenti, nakoľko tieto subjekty nemajú priamu súvislosť so vznikom environmentálnej záťaže. Štát by mal za environmentálne záťaže prebrať zodpovednosť v prípade, že nebude možné určiť povinnú osobu.
Nový zákon určí zodpovednosť, a to aj vzhľadom na zmeny vlastníctva podnikov či pozemkov. V prípade, že povinná osoba nebude identifikovaná, preberie na seba povinnosti štát, ale len ak environmentálna záťaž spôsobuje bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia ľudí alebo životného prostredia v postihnutej oblasti.
Zákon ďalej odstraňuje možnosť špekulatívnych prevodov aj retrospektívne a dáva právomoc riešiť záťaže aj bez súhlasu nezodpovedného majiteľa pozemku.
Peniaze z verejných zdrojov aj eurofondov
Celkové výdavky vyplývajúce zo zavedenia právnej úpravy sa odhadujú na 487 miliónov eur. Predpokladá sa, že 84 percent bude pokrytých z verejných zdrojov a 16 percent bude pochádzať zo súkromných zdrojov. Prijatie zákona umožní aj čerpanie eurofondov, z ktorých by malo pochádzať vyše 116 miliónov eur. Ďalších takmer 300 miliónov eur by od roku 2013 do roku 2027 malo prísť zo štátneho rozpočtu.
Slovensko má záväzok voči Európskej únii odstrániť zdroje znečistenia podzemných vôd do roku 2027, preto aj právna norma počíta pri naplnení cieľov s týmto časovým horizontom. V prvom rade sa teraz začnú určovať povinné osoby, ktoré budú záťaže likvidovať, pričom sa má využívať európska zásada znečisťovateľ platí. Následne si znečisťovateľ vypracuje harmonogram sanácie a pristúpi k odstraňovaniu záťaží. Má sa však pritom dbať aj na finančné možnosti spoločnosti.
Environmentálne záťaže sa nachádzajú najmä v areáloch priemyselných podnikov alebo veľkokapacitných poľnohospodárskych podnikov. K únikom nebezpečných látok dochádzalo aj na nekontrolovaných skládkach nebezpečných odpadov či v nezabezpečených skladoch pesticídov.
Znečistenie tiež spôsobila armáda i ťažba nerastov. Pozostatok starých opustených skládok alebo odkalísk sa v niektorých lokalitách prejavuje zvýšenými hodnotami chloridov, kyanidov, ale aj ropných látok či arzénu v prostredí. Odhaduje sa, že zaťažené územia predstavujú okolo desať percent rozlohy Slovenska.
Zákon o envirozáťažiach je dôležitým víťazstvom
Organizácia Greenpeace víta dnešné rozhodnutie poslancov Národnej rady SR, ktorí schválili vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Podľa environmentalistov sa prijatím tejto legislatívnej normy vytvára priestor pre komplexné riešenie jedného z najvážnejších environmentálnych problémov Slovenska.
„Dnešné rozhodnutie poslancov NR SR je prelomové. Prijatie zákona o environmentálnych záťažiach je jasný signál, že Slovensko vníma, aký vážny problém predstavujú chátrajúce sklady toxických chemikálií, opustené odkaliská či kontaminované areály bývalých priemyselných podnikov, ktoré nám tu zanechal bývalý režim a obdobie divokej privatizácie,“ povedal riaditeľ organizácie Greenpeace Juraj Rizman.
Dodal, že tento zákon štátu, samospráve, podnikateľom aj aktívnym občanom umožňuje začať problém environmentálnych záťaží riešiť v praxi.
Greenpeace pripomína, problematika environmentálnych záťaží sa podľa odhadov na Slovensku týka približne 30 000 lokalít. Vyše 1 800 lokalít predstavuje podľa zistení štátnych orgánov závažné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie. „Táto legislatívna norma je ukážkou, že spolupráca expertov, predstaviteľov štátu, podnikateľskej a mimovládnej sféry môže fungovať a prinášať výsledky. Som veľmi rád, že po dlhých rokoch slov a diskusií, prichádza čas konkrétnych činov,“ vyhlásil Rizman.
