Cirkev u nás pôsobila už začiatkom minulého storočia, za socializmu však až do roku 1977 niesla nálepku štátom trpenej a nelegálnej sekty. Dnes je registrovanou cirkvou so štatútom pozorovateľa v Ekumenickej rade cirkví.
Má ambiciózne plány. Vo vízii cirkvi na roky 2002 až 2010 uvádzala, že treba vystrojiť veriacich k osobnej evanjelizácii tak, „aby aspoň každý druhý člen mohol v priebehu roka priviesť niekoho ku Kristovi.“
Zaraďujú sa medzi protestantské evanjelikálne cirkvi s letnično-charizmatickým charakterom. Učením patria do siete svetového spoločentva Assemblies of God, vďaka čomu ich má byť viac ako pol miliardy. Na Slovensku sa k nim hlási len okolo štyritisíc veriacich.
Niektoré projekty zameriava na pomoc marginalizovaným skupinám. Tatiana Podolinská a Tomáš Hrustič z Etnologického ústavu SAV vo výskume Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou uvádzajú aj slová biskupa apoštolskej cirkvi na Slovensku Jána Lacha. Ten tvrdí, že „tí, čo sú oslovení evanjeliom, sú ľahšie formovateľní,“ a že prácu s Rómami majú rozvinutú vo väčšine zborov.“ Pre SME dnes Lacho dodáva, že vďaka nim prebieha u Rómov „duchovné oblaženie, keď sa k lepšiemu premieňajú celé komunity.“
Pomoc či manipulácia?
Slovo „charizmatici“ často vzbudzuje podozrenia. Údajné prijatie Ducha svätého veriacim má podľa viacerých zdrojov prebiehať tak, že pastor pokladá na veriaceho svoje ruky. Kritici to napádajú slovami, že ide o jednu zo súčastí komplexnej manipulácie s ľuďmi.
Tvrdým kritikom charizmatikov ako takých je Ján Meňky, šéf vieroučného výboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V rozhovore pre ich cirkevné periodikum uviedol, že charizmatici rôznych hnutí sú problémoví. Vraj kladú dôraz na takzvaný krst Duchom svätým, čo má znamenať, že u nich „nastáva úplne nový kvalitatívny život kresťana, ktorý sa prejavuje hovorením v jazykoch, teda schopnosťou modliť sa v neexistujúcom jazyku... Človek pri skladaní rúk padá na chrbát a upadá do bezvedomia.“ Web je plný videí, ktoré dokazujú, že také stretnutia hraničia s lekárskou diagnózou, fanatizmom, extázami a upadaním do mdlôb. Meňky uvádza príklady, keď obete končili páchaním samovrážd.
Zástupca biskupa apoštolskej cirkvi pre styk s verejnosťou Pavol Zsolnai priznáva, že sú aj marginálne hnutia charizmatikov, odmieta však, že by také praktiky fungovali v ich cirkvi. „Presný opak je pravdou. V tomto prípade je lepšie raz vidieť ako desaťkrát počuť.“ Na poznámku o netradičných bohoslužbách reagoval slovami: „Veríme v starú biblickú pravdu, ale zároveň sme si vedomí, že posolstvo veriacemu musí byť podané zrozumiteľne. Bohoslužby sú tomu prispôsobené. Preto tam znie moderná hudba, tá však nie je v rozpore s uctievaním a oslavou Boha. Samozrejme, nechýba ani kázanie Božieho slova.“
Na otázku, či moderná hudba s elektrickými gitarami a hlučnými bicími nástrojmi dokáže navodiť atmosféru ponorenia sa do modlitieb, ktoré predpokladajú skôr intímne ticho, Zsolnai odpovedá, že „veríme na uctievanie Boha všetkými štýlmi hudby. Znejú tam gospely, rock, pop, je to spontánne, biblické. Nesúhlasím s tým, že to bráni modlitbám. Navyše to nerobíme utajene za zavretými dverami. Kto chce, má možnosť pozrieť si to online, bohoslužby košického a bratislavského zboru pravidelne prinášame na internete.“
Tisícročné kráľovstvo
Veria v skorý a osobný príchod Ježiša Krista na Zem, ktorý tu má vládnuť takzvanému tisícročnému kráľovstvu. „Keďže máme túto blahoslavenú nádej a skutočné, úprimné očakávanie, pretože je on čistý, aj my sa očisťujeme, aby sme mohli byť hotoví stretnúť ho, keď príde,“ uvádzajú pomerne komplikovaným jazykom na webstránke.
Biskup Lacho vysvetľuje, že o tisícročnom kráľovstve hovorí Písmo. „Je tam aj to, že Ježiš príde, aby premenil svoju cirkev. V praxi to znamená, že ako bol on premenený, keď vstal z mŕtvych, tak aj človek v tomto kráľovstve dostane oslávené telo. Všetci tak budú mať možnosť skúsiť, aké to je žiť vo svete, ktorý nepozná zlo.“ Podľa Pavla Zsolnaia, zástupcu biskupa pre styk s verejnosťou, bude kráľovstvo ustanovené fyzicky a zažijú ho všetci. „Potom sa každý bude môcť rozhodnúť, či Božiu zvesť príjme alebo nie.“
Na otázku, či by dnes ľudia spoznali Ježiša, a či by ho skôr nezavreli na psychiatriu, Zsolnai odpovedá, že „aj tí, čo majú na starosti rozoznávanie falošných bankoviek, sa všetko učia len na tých pravých. Potom dokážu spoznať falošné. Tí, čo žijú v pravej a úprimnej viere, preto Krista určite spoznajú.“
Podľa Lacha cirkev vznikla začiatkom minulého storočia takzvaným prebudením. „Ľudia naprieč rôznym denomináciám sa úprimne modlili, aby ich Boh pokrstil v Duchu svätom, a tým ich splnomocnil na duchovnú prácu. V našej viere ide o to, aby sme prijali svoje osobné spasenie skrze Ježiša. Snažíme sa teda o absolútny návrat k Písmu, chceme žiť tak, ako žil Ježiš Kristus.“
Preložené do ľahšej reči to vraj znamená, že každý by sa mal modliť a prosiť Boha, aby mu dal silu a schopnosť žiť víťazný život. Zabezpečiť to má krst a naplnenie Duchom svätým. „Keď Kristus umieral, sľúbil, že k nám Ducha svätého pošle. Letnično-charizmatické hnutie je návratom k tejto pravde,“ dodáva biskup.
Cirkev je financovaná z troch základných zdrojov – z príspevkov od štátu (v roku 2010 dostali niečo cez 370-tisíc eur), členským poplatkom a dobrovoľnými príspevkami. Biskup Lacho vraví, že peniaze od štátu vnímajú ako prechodnú vec a recipročný nástroj za desaťročia útlaku komunistami. „Z dlhodobého hľadiska by mala byť každá cirkev samofinacovateľná. Súčasný systém je ale správny kvôli minulosti. Polovica zborov nemá vlastné bohoslužobné priestory. Schádzame sa v prenajatých miestnostiach, tie si platia veriaci.“ Zborov apoštolskej cirkvi u nás funguje 33, stará sa o ne 40 pastorov.
Rútime sa do záhuby?
Heslu „naše telo je chrámom Ducha svätého“ prispôsobujú aj praktický život. „Nie sme vegetariáni, snažíme sa jesť zdravo, pritom však veríme v nadprirodzené uzdravenie, športujeme, nefajčíme,“ vysvetľuje Pavol Zsolnai. O úplný asketizmus nejde, alkohol v malej miere podľa nich nie je zakázaný.
Biskup hovorí, že musia ísť príkladom, aby ukázali, že žiť s Bohom stojí za to. „Sme totiž znepokojení komerčným spôsobom života, ktorý nás vedie do záhuby. Všeličo tu prekračuje medze, ľudia akoby sa vedome vzbúrili proti Bohu. V etike a morálke padajú všetky zábrany, televízie sú plné násilia, sexu, homosexuálna menšina tu chce väčšine diktovať, čo je správne. V kombinácii s radikálnym konzumom a neochotou pomáhať to nemusí skončiť dobre.“
Z vierouky apoštolskej cirkvi
- Tí, čo činili pokánie a uverili v Boha, majú sa dať pokrstiť ponorením vo vode. Krst možno absolvovať až vo veku, keď si dotyčný uvedomuje svoju vieru. Tým vyzná svetu, že zomrel s Kristom a bol vzkriesený, aby žil nový život. Bez toho nie je možná spása.
- Cirkev je Kristovo telo a Boh v nej prebýva prostredníctvom Ducha.
- Celibát pastorov je dobrovoľný.
- Rozvody síce Boh nenávidí, rozvedeným ale nezakazujú prístup k sviatostiam (krst a večera Pánova)
zdroj: Ján Lacho a Pavol Zsolnai
Beata
Balogová
