Eurokomisár MAROŠ ŠEFČOVIČ očakáva, že trvalý euroval sa má stať realitou už v prvej polovici budúceho roka.
Summit EÚ, ktorý už raz odložili, zajtra bude, no dohoda je neistá. Už teraz sa pripravuje ďalší summit na stredu. Aká veľká je nervozita v Bruseli?
„Značná. Doteraz sme robili vždy čiastkové opatrenia, ktoré nie vždy priniesli výsledok, v tejto situácii potrebujeme komplexné riešenie, preto to napätie. Európska komisia robí všetko preto, aby sa dôležité veci dohodli už v nedeľu, ale ak bude potrebných ďalších 72 hodín, tak to podporujeme.“
Takže veríte, že by sa na summite mohli lídri na niečom dohodnúť?
„Niektoré rozhodnutia sa dajú prijímať len vo formáte 27 členských krajín, takže verím. Európska komisia navrhla cestovnú mapu s piatimi bodmi - treba vyriešiť Grécko, posilniť banky, zefektívniť euroval, podporiť rýchlejší ekonomický rast a lepšie riadiť eurzónu.“
Čo z toho by mohlo zajtra prejsť?
„Potrebujeme pokrok vo všetkých piatich oblastiach, ak to má byť signál, že únia krízu zvláda. Pri Grécku by sa mohlo rozhodnúť o uvoľnení ďalšej tranže. Hlavná otázka bude, ako narábať s dlhmi Grécka.“
Rozhodnú lídri o odpustení dlhov?
„Toto si netrúfam povedať, stále sa o tom rokuje.“
Najväčším problémom sa ukazuje euroval a jeho ďalšie fungovanie.
„Je to kľúčová vec pri riešení krízy. Hľadá sa, akým spôsobom sa bude euroval v budúcnosti využívať, či bude pomáhať pri rekapitalizácii bánk, ako sa bude môcť využívať na primárnych a sekundárnych trhoch. Na summite by sa malo prijať rozhodnutie, že dočasný euroval by mal čím skôr nahradiť trvalý euroval, teda nie od roku 2013, ako sa predpokladalo, ale platiť by mal už od polovice roku 2012.“
Bude sa hovoriť aj o hospodárskej vláde?
„To je veľmi dôležitý bod, uplatnenie šesťbodového balíčka eurokomisára Olliho Rehna (pre hospodárske a menové záležitosti – poz. red.), ktorý sa schválil v septembri. Je tam monitoring národných rozpočtov, možnosť komentovať národné rozpočty zo strany partnerov v eurozóne, ale aj zo strany Európskej komisie a sú tam sankcie, ak štáty nebudú dodržiavať makroekonomické pravidlá. Potom im hrozí buď finančná pokuta, alebo sa im obmedzí prístup k eurofondom. Tieto veci majú vstúpiť do platnosti koncom tohto roka.“
Môže summit prijať nejaké rozhodnutie, ktoré bude vyžadovať súhlas národných parlamentov? Nemci chcú podľa niektorých informácií otvoriť Lisabonskú zmluvu.
„Nemecký minister zahraničných vecí Westerwelle zrejme príde s takýmto návrhom, ale myslím si, že najprv treba využiť všetky právne a ekonomické nástroje, ktoré máme k dispozícii. Rozsiahlejšie zmeny bude treba prediskutovať, Lisabonská zmluva sa schvaľovala dlho a komplikovane, to bude chcieť obrovskú politickú energiu.“
A je na to energia v únii?
„Oficiálne tento návrh na stole nie je, teraz sa sústreďujeme na to, ako vyriešiť krízu, ako upraviť fungovanie v rámci EÚ a v eurozóne, aby sa to v budúcnosti neopakovalo.“
Podľa doterajších návrhov je teda odpoveďou na krízu hlbšia integrácia Európskej únie.
„Kríza evidentne ukázala, že vzájomná prepojenosť ekonomík je oveľa vyššia, než sme si pred dvoma, troma rokmi mysleli. Grécka ekonomika napriek tomu, že predstavuje dve percentá z európskej ekonomiky, ovplyvnila situáciu v celej európskej, ba až svetovej ekonomike.“
Ako zmení kríza fungovanie únie?
„Eurozóna bude musieť fungovať v oveľa prehĺbenejšom formáte než doteraz. Už v decembri príde Európska komisia s analýzou európskeho rastu, kde bude analyzovať ekonomickú situáciu v únii i v jednotlivých krajinách. Bude analyzovať národné rozpočty, či spĺňajú európske priority, a sledovať ich prípravu.“
Môže to teda vyzerať tak, že my pripravíme rozpočet a Gréci povedia, že rozpočet nie je dobrý?
„Rozhodnutie bude suverénnym právom národných parlamentov. Len ak by bolo evidentné, že sa rozpočty dlhodobo odchyľujú od predstáv Európskej komisie, môžu prísť sankcie - pokuta alebo obmedzenie prístupu k eurofondom.“
Bude to podľa vás fungovať?
„Je to absolútna nevyhnutnosť. Stres, ktorý teraz zažívame, by sa už v budúcnosti nemal opakovať.“
Ako kríza zmenila Slovensko? Vstupu do Európskej únie sme svojho času podriadili všetko, Slováci dlhodobo podporujú EÚ v prieskumoch a teraz sme nepodporili pomoc Grécku a ako jediná krajina eurozóny sme na prvýkrát nepodporili euroval. Sme euroskeptickejší?
„Napriek veľmi zložitej diskusii o gréckej pôžičke a eurovale čísla v eurobarometri ukazujú, že Slovensko naďalej ostáva europtimistickou krajinou aj preto, že stále sú viditeľné prínosy z členstva. Od roku 2004 sa toho u nás veľa zmenilo. Vidieť to na životnej úrovni, na tom, ako sa zmenili mestá, koľko škôl a námestí bolo zrekonštruovaných z európskych fondov, koľko študentov študuje v zahraničí. V roku 2004 sme dosahovali 52 percent priemernej životnej úrovne EÚ, tento rok sme na 72 percentách. Ten nárast je evidentný, takže v podvedomí ľudí naďalej vnímame úniu pozitívne. Ostrosť politickej diskusie o eurovale zvýraznila aj euroskeptické nálady, ktoré sú teraz v každej krajine a naplno sa prejavili aj na Slovensku.“
Takže sme kritickejší k únii?
„Táto tendencia je prítomná všade, u nás sa mnohé témy politicky neriešili alebo sa riešili jednostranne, ale parlamentná debata pred hlasovaním o eurovale do veľkej miery ukázala, že väčšina politických strán je proeurópska.“
Aj v Bruseli to tak vnímali?
„Myslím, že áno. Slovenská špička urobila maximum preto, aby sa euroval schválil aj za cenu vlády, to je najvyššia cena. A potom sa našla zhoda medzi koalíciou a opozíciou pri takom dôležitom rozhodnutí ako euroval.“
Aké privítanie čaká premiérku Radičovú v Bruseli?
„Ona sa pozná so svojimi partnermi, myslím si, že jej vyslovia uznanie, že urobila maximum, aby sa euroval na Slovensku schválil a únia teraz nemusí riešiť ako ďalej s eurovalom, keď euroval nemáme.“
Ako veľmi to poškodilo našu pozíciu? Pri všetkom budú teraz pozerať na Slovensko, či doma schválime to, čo sme v Bruseli sľúbili?
„Bude to určite jeden z dôsledkov. Zviditeľnili sme sa dvoma spôsobmi - najprv to bol šok, ktorý sa dostal všade, a potom uznanie, že aj na Slovensku sme nakoniec rýchlo našli podporu na schválenie eurovalu a napravili si tak pošramotený imidž.“
Premiérka ide na summit so slabým mandátom. Akú máme vyjednávaciu pozíciu?
„Nie vždy si to uvedomujeme, že napriek našej veľkosti nesieme globálnu zodpovednosť, sme členom eurozóny, sedíme pri tom najužšom stole a vyjadrujeme sa k tým najdôležitejším ekonomickým opatreniam. Preto boli pri rokovaní v Národnej rade všetky spravodajské štáby od Japonska po Spojené štáty. Napriek všetkému sme pri rokovaniach a berú nás ako riadnych partnerov. “
Čo najviac prekvapilo Brusel pri našom odmietnutí eurovalu?
„Doteraz sme boli pre nich predvídateľný hráč, ktorý veľmi aktívne pracoval na hľadaní riešení, vedeli sme dodržať slovo, čo má politickú váhu. Pri pôžičke Grécku a eurovale najviac prekvapilo, že sme to my, čo sme v eurozóne tak krátko. “
Bolo ťažké byť v tom čase Slovákom v Európskej komisii?
„Vplýva to, samozrejme, aj na osobné vzťahy. Musel som situáciu u nás doma vysvetľovať kolegom i známym, mal som veľmi veľa telefonátov po páde vlády, ale aj veľa gratulácií, keď sme euroval nakoniec schválili. Sme tu zvyknutí, že raz to ide v našich krajinách horšie a raz lepšie, vtedy sa snažíte pomôcť vlastnej krajine tak, aby to vyhovovalo aj Európe.“
Beata
Balogová
