BRATISLAVA. Iná možnosť ako zmeniť Ústavu nebola, ale to, čo tomu predchádzalo, malo prvky chaosu.
Politológ Ján Baránek tak reagoval na správanie sa predsedu Smeru Roberta Fica a jeho strany, ktorý po štvrtkovom súhlase s malou novelou Ústavy predostrel ďalšiu požiadavku, a to obmedziť mandát vlády bez dôvery parlamentu.
"Smer zjavne nedomyslel situáciu a preto dnes dal ďalšie podmienky," dodal. Zdôraznil, že politický vývoj posledných dní odhalil systémovú chybu Ústavy.
Ak by sa situácia nevyriešila, mohla viesť až k tomu, že by prezidentovi hrozil impeachment pre to, že neodvolal vládu, ktorá stratila dôveru Národnej rady.
Baránek pripomenul, že aj keď táto situácia nie je štandardná, na Slovensku nie je neznáma.
Naposledy sa Ústava takýmto spôsobom otvárala ešte za vlády Vladimíra Mečiara, keď parlament nebol schopný zvoliť prezidenta. Nakoniec to vyústilo do zmeny ústavy a priamej voľby občanmi.
Novela vnáša do slovenskej legislatívy prvky poloprezidentského systému, myslí si politológ Michal Horský. Je presvedčený, že vláda poverená prezidentom bude vo svojich právomociach "karikatúrou francúzskeho poloprezidentského systému".
"Naša ústava je konštruovaná ako čistý parlamentný systém vlády, kde prezident má presne vymedzené právomoci a vláda v plnom rozsahu svojej činnosti podlieha rozhodnutiam parlamentu. Prvky, ktoré novela vnáša do ústavy, sú tomuto systému úplne cudzie," konštatoval.
Prijaté zmeny sa podľa neho najviac podobajú systému, ktorý funguje vo Francúzsku.
"Predsedu francúzskej vlády menuje prezident a parlament ho na začiatku odsúhlasí. Ale za to, čo potom ministerský predseda robí, nezodpovedá parlamentu, ale prezidentovi," vysvetlil Horský.
