Aby sa dostali združenia k eurofondom, dodatočne podpísali darovaciu zmluvu. Takto vykázali povinných päť percent zo sumy projektu.
BRATISLAVA. Manažér vládneho protipovodňového programu Michal Kravčík sa k pochybnostiam, ktoré vzbudil jeho projekt z čias minulej vlády, nevyjadruje.
Denník SME upozornil, že združenie Ľudia a voda, ktoré viedol, rozbehlo akciu za vyše stotisíc eur z Fondu sociálneho rozvoja. Garantovalo projekt Hornošarišských umelcov a remeselníkov na zvyšovanie zamestnanosti.
Úrad vlády včera odpísal, že sa vyjadrí, až keď fond zverejní výsledky kontroly.
Kravčík získal v roku 2009 eurofondy na vytváranie miest pre remeselníkov. Združenie ani po opakovanej výzve ministerstva práce neodovzdalo analýzy, za ktoré si nechalo preplatiť 32 493 eur.
Jeho projekt sa podobá na ďalšie, ktoré ministerstvo označilo za rizikové.
Medzi projektmi, ktoré ministerstvo práce označilo za podobné, je desiatka previazaných na Petra Plachého z firmy Marline. Získal asi dva milióny eur za navzájom si podobné projekty a analýzy.
Päť percent
Čudné dary
Ako fungovali
z eurofondov sa prepláca 95 percent nákladov, zvyšok musia doplatiť prijímatelia z vlastného, mimovládky svoj podiel vykázali darovacou zmluvou s firmou Marline, peniaze nedostali, zmluvu predložili fondu len ako dôkaz o spolufinancovaní, firme Marline potom dali zarobiť desaťtisíce eur na analýzach alebo angažovali konateľov ako manažérov projektov.
Organizácie žiadajúce o eurofondy mali pri predkladaní zdokladovať päťpercentnú spoluúčasť, teda hotovosť, s ktorou do projektu išli. Viaceré to spravili až dodatočne v januári 2010 darovacou zmluvou.
Takto spravili združenia Čisté Tatry, Expletus či Dobrá cesta. Všetkým peniaze darovala v roku 2010 firma Marline. Výška daru bola vždy v hodnote päť percent, ich projekty boli veľmi podobné.
„Fond zmluvu zobral, aj nám to odobril, aj nám ho povolil,“ potvrdzuje Marián Rusnák z Čistých Tatier.
Keď sa zmenila vláda a vedenie fondu, žiadali zdokladovanie spoluúčasti. Čisté Tatry odpovedali, že dar nedostali, aj keď zmluvu podpísali.
„Nič sme nedarovali,“ tvrdí teraz Plachý. Peniaze podľa neho nedali preto, že po voľbách v roku 2010 začali kriminalizovať všetky mimovládky, ktoré označila štátna tajomníčka ministerstva práce Lucia Nicholsonová za sporné.
„Darovacia zmluva nie je záväzkom, ktorý je povinný. Zmluva o finančnom príspevku nehovorí, ako zabezpečiť päťpercentné spolufinancovanie,“ hovorí Plachý.
Cesta k tisícom
Andor Buják z Expletusu včera o dare od Plachého nechcel hovoriť. Rovnako Barbora Fedorová z Dobrej cesty, s ktorou Marline vlani podpísala darovaciu zmluvu.
Od firmy získala 9900 eur na Moju cestu k samozamestnaniu. Z eurofondov naň išlo 186-tisíc eur.
Ministerstvo práce považuje za problém, že bývalá vláda schvaľovala milióny eur z eurofondov na analýzy aj vo výzvach, ktoré sa týkali vytvárania pracovných miest. Kontroly odhalili, že viaceré neziskovky predkladali rovnaké analýzy.
„V mnohých prípadoch ide o dokument, ktorý je kompilátom verejne dostupných materiálov vo veľmi nízkej kvalite,“ povedala hovorkyňa ministerstva Slavomíra Selešová.
Exministerka práce Viera Tomanová zo Smeru sa bráni tým, že žiadosti posudzovali nezávislí hodnotitelia. Terajšie vedenie Fondu sociálneho rozvoja rozhodlo, že z podpory na tvorbu pracovných miest nesmú byť analýzy platené.
Reakcia Michala Kravčíka
Autor: Mária Miháliková
Beata
Balogová
