Tento týždeň sa postupne objavovali informácie o prestupoch bývalých členov HZDS ku Gašparovičovej strane. Z banskobystrického regionálneho zastupiteľstva to bol Ján Koršó z Poltára a Ján Chromek z Kokavy nad Rimavicou. Odchod vraj zvažujú aj ďalší poslanci tohto zastupiteľstva. V košickom regionálnom parlamente sa údajne chystajú odísť z HZDS dvaja poslanci.
V žilinskom krajskom parlamente už HZDS stratilo šesť poslancov, pribudnúť by k nim mali ďalší štyria. V Krásne nad Kysucou odhlasovala odchod ku Gašparovičovi celá mestská organizácia HZDS. V okrese Nové Mesto nad Váhom má členská základňa HZDS 830 členov, odišlo 90 ľudí.
Vladimír Mečiar minulý týždeň rokoval s funkcionármi svojho hnutia, tento týždeň sa stretol s kandidátmi na poslancov. Rozoberal s nimi volebnú stratégiu a volebný program. Tkáč povedal, že Gašparovič „našich kandidátov nezaujíma“, a preto nedostali žiadne inštrukcie, aký majú k nemu zaujať postoj. „Dostali odporúčanie, aby propagovali vstup do Európskej únie a NATO.“
Ani Gašparovičovo HZD sa podľa Grapu nechystá „vracať do minulosti“ a ísť proti HZDS. Podľa neho je na voličoch, ako posúdia mediálne známe kauzy.
Medzi takéto kauzy sa počítajú prípady Lexa, 41 miliónov na Mečiarovu Elektru, osobitný účet a 12 zmiznutých miliárd počas Mečiarovej vlády, snem HZDS v Nitre a iné.
Sociologička Ľudmila Benkovičová z Odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu si myslí, že u časti voličov HZDS môžu mať spomínané kauzy ohlas. Asi 80 percent všetkých voličov hnutia však patrí do tzv. tvrdého jadra, takže neočakáva dramatický úbytok voličov.
Politológ Grigorij Mesežnikov povedal, že pre HZDS je najnepríjemnejší proces organizačného štiepenia. Môže znížiť akcieschopnosť strany v regiónoch. Mesežnikov pripustil, že kauzy spájané s HZDS môžu demoralizovať časť jeho voličstva. „Ešte to však nemusí znamenať, že by išli voliť inú stranu. Jednoducho zostanú doma,“ dodal. (sp)
Čomu všetkému musí čeliť HZDS?
Zahraničná izolácia
Výroky predstaviteľov západných demokracií už dlhé mesiace diskvalifikujú Mečiara ako premiéra a prítomnosť HZDS v novej vláde. Svedčili o tom výroky Markusa Meckela z Parlamentného zhromaždenia NATO, amerického veľvyslanca pri NATO Nicholasa Burnsa, štátnej podtajomníčky amerického ministerstva zahraničia Elizabeth Jonesovej, ale i šéfa NATO Georgea Robertsona.
Kauza 41 miliónov spôsobila šéfovi hnutia Vladimírovi Mečiarovi problémy vysvetliť, kde zobral na opravu svojej vily v Trenčianskych Tepliciach takú obrovskú sumu peňazí. Najskôr hovoril, že prestavba Elektry ho stále približne päť miliónov. O sume 41 miliónov krátko po zverejnení prípadu Mečiar v STV povedal: „Je to možné, ale neviem. Účtami nedisponujem, nerobil som ich kontrolu.“ Začiatkom júla prišiel na finančnú políciu do Trnavy povedať, že vypovedať nebude. Mečiar len pred médiámi prisľúbil, že pred voľbami sa prihlási človek, ktorý mu peniaze požičal.
Odchod Ivana Gašparoviča naštartoval nitriansky snem HZDS. Ivan Gašparovič sa neocitol na kandidátke. Pre Mečiara sa stal nepohodlným konkurentom. Ku Gašparovičovi sa pridali aj ďalší nespokojní funkcionári HZDS z okresov a zložili konkurenčné Hnutie za demokraciu.
Eskortácia Ivana Lexu na Slovensko znamená pre HZDS ďalšiu nepríjemnú tému navyše, ktorá sa znovu otvorila v predvolebnom období. Mečiarovo hnutie za svojím poslancom plne stojí a čaká na hodinu pravdy pred nezávislým súdom. Na ňu však čaká aj rodina zavraždeného Róberta Remiáša a exprezidentov syn Michal Kováč ml.
Osobitný účet ministerstva privatizácie
Táto kauza je verejne známa len niekoľko dní. Jej podstatou je zmiznutie dvanástich miliárd z osobitného účtu ministerstva privatizácie z obdobia Mečiarových vlád. Polícia prípad vyšetruje už od roku 1998. (sp)
