BRATISLAVA. Ľudí bez práce v provizórnej triede celý deň učili, ako si hľadať prácu cez internet. Na záver dostali USB kľúče so vzorovým životopisom a inými dokumentmi, hoci mnohí nemajú počítač.
„Predstava bola, že s USB kľúčom prídu k niekomu, kto počítač má,“ vysvetľuje Vladimír Ivantyšyn z občianskeho združenia Apel, ktoré školilo v stovke obcí Rožnavského okresu.
Na projekt Mobilné informačné centrum za bývalej vlády Roberta Fica schválili takmer 220-tisíc z eurofondov. Vyúčtovaný nie je dodnes.
Ministerstvo práce pod vedením SaS desiatky projektov neuzavrelo a zaradilo ich do zoznamu pochybných aktivít takmer za 60 miliónov eur.
Ivantyšyn si nevie vysvetliť, prečo sa na zozname ocitli. „Nerád by som to komentoval.“
Fond sociálneho rozvoja, ktorý spadá pod ministerstvo, našiel viac nezrovnalostí, napríklad predraženú propagáciu a internetovú stránku.
Pochybností je viac
Keď štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová z SaS v septembri zoznam zverejnila, pochybovala, či pridelené peniaze išli na Rómov.
Združenie tvrdí, že od júla minulého do júna tohto roka vyškolilo 1100 ľudí a mnohí mali rómsku národnosť.
Starosta dediny Jovice František Barci, ktorý bol vo funkcii aj pred komunálnymi voľbami, hovorí, že u nich informačné centrum nebolo. Združenie vykázalo, že v obci trénovalo piatich ľudí.
Starosta obce Meliata Bartolomej Beke vraví, že ľudí možnosť školiť sa nezaujala. Napokon presvedčil siedmich. O zmysle akcie pochybuje. „Ide o sociálne odkázané skupiny, nikdy nebudú robiť s počítačmi.“
Bývalá ministerka práce Viera Tomanová zo Smeru hovorí, že do výberu úspešných žiadostí nezasahovala. „Riadili sme sa posudkami hodnotiteľov.“ Hodnotitelia z jej éry vo fonde už nepracujú. Buď ich prepustili, alebo sami odišli.
Odišiel k Radičovej
V združení Apel donedávna pôsobil aj brat Vladimíra Ivantyšyna Michal, ktorý už pracuje na Úrade vlády ako generálny riaditeľ sekcie pre operačný program Informatizácia spoločnosti. Rozhoduje o rozdelení desiatok miliónov eur z eurofondov.
Ivantyšyn odmietol prezradiť, kto mu prácu u premiérky Ivety Radičovej z SDKÚ ponúkol. Tvrdí, že s projektom nič nemá. „Vzdal som sa už štatutárstva. Neviem o tom nič.“
Úrad vlády reagoval, že prípadné spory ministerstva s prijímateľmi eurofondov neposudzuje. Ivantyšyna poverili riadením sekcie 21. júla, do času, kým nebude konkurz.
Na zozname rizikových aktivít je aj dielo Hornošarišskí umelci a remeselníci, na ktoré išlo takmer 110-tisíc eur z eurofondov. Ide o projekt ekológa Michala Kravčíka, vládneho manažéra protipovodňového programu.
Denník SME minulý týždeň informoval, že Kravčíkovo združenie Ľudia a voda fondu nepredložilo analýzy za vyše 32-tisíc eur. Fond teraz preveruje, či existujú.
Úrad vlády sa k veci vyjadrí, keď fond uzavrie kontrolu.
Na burze práce servírovali krevety
Združenie Arte Bene dostalo eurofondy na honosné občerstvenie.
BRATISLAVA. Stoly plné jedla – krevety, rezne, špeciálne chuťovky či ovocné šaláty – boli súčasťou burzy, na ktorej si štyridsať nezamestnaných malo nájsť prácu.
Burzu práce so švédskymi stolmi, ktorá podľa fotografií pripomínala večierok, zorganizovala vlani nezisková organizácia Arte Bene so sídlom v luxusnej vile pod bratislavským Slavínom. Na projekt Umenie v službách zamestnanosti získala 326-tisíc eur z eurofondov. Dielo sa tiež objavilo na zozname podozrivých aktivít.
Organizáciu založila umelkyňa chorvátskeho pôvodu Gordana Turuk, ktorá desať rokov pôsobí na Slovensku. S ľuďmi bez práce od mája 2010 do apríla tohto roku vyrábala ikebany, vianočné venčeky či ozdoby. Ako to pomohlo pri hľadaní práce, nevysvetlila.
Odkázala na Martinu Justovú z partnerskej organizácie Maják, v ktorej priestoroch v Zlatých Moravciach sa podľa nej pracovalo. „Gordana vedela v ľuďoch vyvolať pocit, že niečo vedia,“ odpovedala Justová.
Burzy práce mali byť podľa projektu 7. a 28. septembra 2010. Školenia, kurzy či porady na nich mali vyjsť na 120-tisíc eur. Arte Bene v žiadosti o eurofondy napísala, že občerstvenie bude stáť 20-tisíc eur.
Turuk švédske stoly obhajuje. „Nešlo sa mimo hraníc projektu.“ Justová naopak tvrdí, že jedlo z eurofondov neplatili. „Gordana Turuk je človek z vyššej spoločnosti. Robí akcie jednotného typu, to je jej štýl. Sama si to hradí z vlastných prostriedkov.“
Ani Arte Bene nemá uzavreté financovanie s Fondom sociálneho rozvoja. Justová hovorí, že doteraz dostali jednu zálohovú platbu 130 400 eur. Ak fond zistí závažné porušenie zmluvy, môže žiadať peniaze naspäť.
Mária Mihaliková
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
