BRATISLAVA. Za päť rokov od vyhlásenia doživotia pre vojnového zločinca Ladislava Nižňanského sa justičné orgány ani raz nepokúsili získať ho na výkon trestu z Nemecka.
Tam dnes 94-ročný Nižňanský dožíva ako nenápadný dôchodca.
Bývalému veliteľovi protipartizánskej jednotky Edelweiss, zodpovednému za vyvraždenie obyvateľov obcí Ostrý Grúň, Kľak a ďalšie zločiny, vymeral Krajský súd v Banskej Bystrici doživotie v októbri 2006.
Súd tak zmenil pôvodný trest smrti, ktorý sa už nevykonáva. Verdikt v roku 2007 potvrdil Najvyšší súd. Zároveň zamietol žiadosť o upustenie od výkonu trestu zo zdravotných dôvodov.
Potom súdy oznámili, že začnú konanie o vydaní Nižňanského. Nikdy však ani nezačali.
Ladislav Nižňanský je ďalším dôkazom zlyhania justície, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár >>
Opatrný a zdržanlivý
„Postup slovenských orgánov v tomto prípade je opatrný a zdržanlivý,“ konštatuje hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Spurná.
Zdržanlivosť vysvetľuje vysokým vekom odsúdeného, administratívno-ekonomickým zaťažením konania, ako aj faktom, že nemecký súd Nižňanského v minulosti spod obžaloby oslobodil.
FAKTY
Zločiny a tresty
Jozef Tiso – prezident prvej Slovenskej republiky. V roku 1947 bol odsúdený na trest smrti.
Vojtech Tuka – predseda vlády prvej Slovenskej republiky. V roku 1946 dostal trest smrti za spoluprácu s fašistami a účasť na vyhladzovacej protižidovskej politike.
Ferdinand Ďurčanský – minister zahraničia prvej Slovenskej republiky. V roku 1947 dostal trest smrti a ušiel do Argentíny. Zomrel v roku 1974 v Mníchove.
Alexander Mach – minister vnútra slovenského štátu. Odsúdili ho s Tisom a Ďurčanským na 30 rokov. V roku 1968 bol amnestovaný.
„Súd v Nemecku sa zaoberal len prípadom Kľak a Ostrý Grúň. Nie celou jeho činnosťou,“ podotýka Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici.
Príslušné orgány by podľa neho mali proti Nižňanskému postupovať v zmysle zákona, aj keby išlo len o formálne kroky.
Rovnaký názor má aj Roman Hradecký zo Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. „Nie sú rozhodujúce vyhlásenia, ale konkrétne činy.“
Odložený prípad
O vydanie Nižňanského žiadalo Slovensko neúspešne v rokoch 1986 a 2001. V roku 1996 získal nemecké občianstvo.
„S ministerstvom spravodlivosti budeme skúmať, či je reálne, že by SRN vôbec mohla rozhodovať o opakovanej žiadosti o vydanie,“ reagoval banskobystrický súd na doplňujúce otázky SME.
Práve tento súd mal vydať na Nižňanského európsky zatýkací rozkaz, no z vlastného rozhodnutia tak neurobil.
Ministerstvo spravodlivosti môže o vydanie požiadať na základe podnetu zo súdu.
„Problematickým sa môže javiť jeho oslobodenie v Nemecku. Ale to podľa nás nie je automatická prekážka na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu,“ tvrdí hovorca rezortu Peter Bubla.
Pod ochranou CIA
Šéf Ústavu pamäti národa Ivan Petranský nechce prípad bližšie komentovať s vysvetlením, že postup justičných orgánov detailne nepozná.
„Napriek tomu som presvedčený, že je potrebné vyrovnávať sa s oboma totalitnými režimami aj v trestnoprávnej rovine.“
Nemecký magazín Focus v roku 2004 informoval, že po vojne Nižňanský pracoval pre USA ako dvojitý agent.
CIA ho považovala za najlepšieho z agentov, ktorí prenikli do československých tajných služieb. Neskôr Nižňanský pracoval v Mníchove ako spolupracovník rozhlasovej stanice Slobodná Európa.
Vinu za vraždy civilistov popieral
Nikdy som nedal príkaz na streľbu, tvrdil Nižňanský pred nemeckým súdom.
BRATISLAVA. Protipartizánskej jednotke Edelweiss velil Nižňanský v rokoch 1944 až 1945. V januári 1945 sa podľa súdu podieľal na vyvraždení obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak. Domy vojaci vydrancovali a vypálili. Zodpovednosť mal aj na zločinoch v obciach Kšinná, Prochoť a Lubina. Na svedomí má okolo 160 vrážd. Trest smrti mu súd vymeral ešte v roku 1962.
V rovnakom čase odsúdili aj ďalších príslušníkov Edelweissu. „Nikto z nich neskôr nežiadal o rehabilitáciu. To znamená, že tie tresty boli asi objektívne,“ hovorí tajomník Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Roman Hradecký. Nižňanský podľa neho možno nebol ten, kto stláčal spúšť, ale strážil, aby nikto neušiel. Určite však má na zločinoch podiel viny.
Súd v Mníchove Nižňanského oslobodil v roku 2005 pre nedostatok dôkazov. Nižňanský počas procesu poprel vraždenie civilistov. „Nikdy som nezostavil popravnú čatu a ani nedal príkaz na streľbu.“ Nemecký súd vymeral Nižňanskému odškodné okolo tritisíc eur za to, že bol desať mesiacov neoprávnene vo väzbe.
Súd v Banskej Bystrici rozhodoval v roku 2006 v neprítomnosti Nižňanského. Advokát Miroslav Kubovčák, ktorý ho zostupoval, sa ku kauze nechce vyjadrovať, lebo na to nemá od klienta súhlas.
Prezidentská kancelária podľa hovorcu Mareka Trubača neeviduje žiadosť Ladislava Nižňanského o udelenie milosti.
Na základe milosti sa vlani z väzenia v Česku dostala 89ročná komunistická prokurátorka Ludmila Polednová. Za zinscenovaný proces s Miladou Horákovou si odsedela rok a tri štvrte. Udelenie milosti prezidentom Klausom pobúrilo politických väzňov.
Medzi živými zločincami je posledný
Ladislav Nižňanský je pravdepodobne posledný žijúci vojnový zločinec zo Slovenska.
BRATISLAVA. V roku 1997 zomrel v Kanade vo veku 83 rokov rodák z Podbrezovej Jozef Nemsila. Riadil jednotku, ktorá deportovala Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.
Do Kanady ušiel v roku 1950. Správa o jeho smrti prišla z Toronta práve v čase, keď úrady rozhodovali o jeho deportácii.
„Ďalším z tých, čo unikli spravodlivosti, bol Augustín Morávek. Ten sa stratil v chaose koncom vojny,“ hovorí Stanislav Mičev, riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici. Morávek riadil Ústredný hospodársky úrad, ktorý mal na starosti arizačný proces. Pochádzal z Trnavy a bol chránencom Vojtecha Tuku.
Zmizol aj s veľkým množstvom peňazí ukradnutých Židom. Keďže sa narodil v roku 1901, je už zrejme tiež po smrti. V súčasnosti by mal 110 rokov.
Beata
Balogová
