BRATISLAVA. Iveta Radičová z SDKÚ bola jediným politikom, ktorý sa od roku 2007 dokázal aspoň nakrátko v rebríčkoch popularity dostať pred Roberta Fica. V jej najlepšom období ju podporovalo 35 percent ľudí.
Kým Radičovej popularita sa od jej nástupu do politiky odvíjala od jej úspechov a neúspechov, obľúbenosť šéfa strany Mikuláša Dzurindu priebežne klesala. A to bez ohľadu na to, či bol v opozícii, alebo vo vláde.
Odchod trochu zaváži
Hoci je Radičová výrazne populárnejšia ako Dzurinda či Ivan Mikloš, strane by jej odchod nemal výrazne ublížiť, myslia si analytici.
SDKÚ nie je stranou, ktorej voliči sú silno previazaní na osobu lídra, hovorí šéf agentúry MVK Pavel Haulík. „Vidno to aj z toho, že dôveryhodnosť Mikuláša Dzurindu je nízko, ale strana si preferencie viacmenej drží.“
Podľa neho ide o ideologickú stranu, ktorá má jasný program a vyhraneného voliča. „Ak majú prírastky, je to preto, že nerozhodnutý volič nemá lepší výber. Preto SDKÚ vo voľbách zvyčajne vyskočí v porovnaní s prieskumami.“
Haulík si myslí, že po Radičovej odchode môžu prísť hlavne o „rotujúcich voličov“. V hre sú aj tí, ktorí SDKÚ volia ako menšie zlo. „Nemajú veľmi kde získať. Ide o to, koľkých si udržia.“
Dopadnú rovnako?
Aj Ján Baránek z agentúry Polis hovorí, že SDKÚ nie je strana založená na vodcovskom princípe – ako napríklad Smer.
„Je to strana sofistikovanejších pravicových voličov. Stiahnutie sa Radičovej nemusí byť pre nich fatálne, ale rozhodne im nepomôže.“
Odlev voličov medzi nerozhodnutých nevylučuje a predpokladá, že v marcových voľbách nezíska viac ako v roku 2010. Vtedy SDKÚ s líderkou Radičovou a Dzurindom mimo kandidátky získala 15,4 percenta hlasov.
