BRATISLAVA. Stredoškoláci už podľa učiteľa z Evanjelického lýcea v Bratislave Andreja Žitňana nevnímajú vznik Československa ako niečo, čo by bezprostredne ovplyvňovalo súčasnosť, resp. malo na ňu priamy či nepriamy dosah.
„Významne k tomu prispieva aj fakt, že 28. október nefiguruje medzi štátnymi sviatkami, nespája sa s voľnom, väčšími oslavami, koncertmi a podobne. Podľa môjho názoru by takýto sviatok mohol byť pre generáciu nezaťaženú česko-slovenskými nezhodami a problémami prínosom, objasnením a potvrdením vzájomných dobrých vzťahov,“ uviedol pre agentúru SITA stredoškolský učiteľ.
Z času na čas dôjde podľa Žitňana v diskusii aj na túto tému, a to hlavne v súvislosti s momentálne populárnymi televíznymi show česko-slovenského charakteru.
„Z pohľadu učiteľa považujem za dôležité spomenúť hlavne pozitíva vzniku ČSR a jej dopad aj na generáciu narodenú po roku 1993 v zmysle pokračujúcich nadštandardných vzťahov s Čechmi. Tieto udalosti sa však z pohľadu žiakov udiali už tak dávno, že splývajú s udalosťami povedzme 19. storočia,“ dodal Žitňan.
Lacko: Vznik ČSR bol pre Slovákov najvýznamnejší okamih 20. storočia
Vznik prvej Československej republiky (ČSR) bol podľa historika Martina Lacka pre Slovákov najvýznamnejším okamihom dejín 20. storočia. „ČSR znamenala vykúpenie zo šovinistického a nedemokratického uhorského režimu, ktorého cieľom bolo pomaďarčenie, teda likvidácia Slovákov ako národa. Vznik Československa zabezpečil takisto stanovenie pevných, medzinárodne uznaných hraníc Slovenska,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Lacko.
Podľa neho by však bolo skreslením tvrdiť, že ČSR znamenala povznesenie len pre Slovákov. „Obrovský význam mala aj pre Čechov. Slovensko bolo pre nich nielen jedinou „únikovou cestou“ z nemeckého obkľúčenia, ale aj jediným prostriedkom na získanie prevahy nad sudetskými Nemcami,“ zdôraznil.
Po stránke vnútropolitickej znamenala ČSR podľa Lacka likvidáciu zvyškov polofeudálnych uhorských pomerov. „Vďaka ČSR tiež Slováci vstúpili do Európy – získali skúsenosť so všeobecným volebným právom a demokratickým parlamentným systémom, ktorý napr. v susednom Maďarsku v prvej polovici 20. storočia nikdy nepoznali. Zjednodušene tiež možno povedať, že Česi poskytli Slovákom to, čo im neposkytli Maďari: kultúrny a vzdelanostný rozvoj,“ konštatoval.
Existencia ČSR, napriek všetkým nedostatkom a negatívam, ktoré so sebou niesla, mala podľa Lacka svoj obrovský význam aj z hľadiska národnoemancipačného procesu. „Bez jej existencie by sotva mohlo prísť k vzniku a etablovaniu slovenskej autonómie v roku 1938 a onedlho aj prvej slovenskej štátnosti v roku 1939. Je preto počudovaniahodné, že prvá ČSR nemá svoje miesto v kalendári štátnych sviatkov dnešnej SR,“ vyhlásil historik.
Frešo: Vznik ČSR by sme si mali pripomínať každý rok
Spomienkovú slávnosť a kladenie vencov pri príležitosti 93. výročia vzniku Česko-Slovenskej republiky pripravil nadnes Bratislavský samosprávny kraj pred pamätníkom Milana Rastislava Štefánika a symbolom československej štátnosti na nábreží Dunaja.
Na slávnosti sa zúčastnili aj niektorí poslanci Národnej rady SR a regionálneho parlamentu.
"Pre bratislavskú župu má vznik Česko-Slovenskej republiky a Štefánik ako osoba dve veľmi silné posolstvá. Vďaka vzniku ČSR prežil slovenský národ vo svojej dnešnej podobe národnej štátnosti. ČSR, na vzniku ktorej má Štefánik obrovskú zásluhu, bola vtedy jedna z mála demokracií v stredoeurópskom priestore. Na obe veci by sme mali byť hrdí a mali by sme si ich každoročne pripomínať," uviedol počas spomienky predseda BSK Pavol Frešo.
Dostál: Slovensko sa ľahko vzdáva vlastnej histórie
Slovensko sa príliš ľahko vzdáva tých období vlastnej histórie, ktoré prežilo spolu s inými národmi. To sa týka tak obdobia, keď bolo súčasťou Uhorska, ako aj obdobia prvej Československej republiky. Pri príležitosti dnešného stretnutia pri pamätníku Tomáša Garrygua Masaryka v Bratislave, venovaného 93. výročiu vzniku ČSR, to pre TASR povedal poslanec za OKS Ondrej Dostál.
"Mnohí ľudia na Slovensku to vnímajú tak, akoby táto časť histórie patrila iba Čechom, akoby sa dejiny Slovenska začínali 1. januára 1993," povedal. "Nie je to tak. Obdobie prvej Československej republiky je niečím, čo nás môže oprávnene napĺňať hrdosťou. Bol to demokratický štát, ktorý znamenal kultúrne pozdvihnutie slovenského národa a politicky predstavuje tradíciu demokratickej politiky, na ktorú je možné nadväzovať do dnešných dní," dodal Dostál.
Preto je podľa neho škoda, že najmä mladí ľudia vedia o význame tohto obdobia v histórii Slovenska relatívne málo. "Stretnutia pri pomníkoch neriešia problém vedomostí a povedomia mladších generácií, ale je to niečo, čo robíme už tradične. OKS a ďalšie organizácie, ktoré sa každý rok 28. októbra stretávajú pri pamätníku československej štátnosti, cítia dôležitosť tohto dátumu a myslia si, že stojí za to, si tento dátum pripomínať," povedal. Dodal, že formovanie historického povedomia vo všeobecnosti je širokou témou, ktorá sa týka tak vzdelávania, ako aj informovania napríklad prostredníctvom médií.
Dnešné stretnutie okrem OKS organizuje združenie Česko-slovenské Mosty, Český spolok na Slovensku, Klub občanov Českej republiky v SR a Občiansko-demokratická mládež Bratislava. "Budú tam aj zástupcovia ďalších organizácií a ľudia, ktorí sa tam tradične stretávajú. Budú položené vence, zaznejú príhovory," povedal Dostál. S príhovorom by mal vystúpiť poslanec Národnej rady (NR) SR Peter Osuský (OKS) a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo (SDKÚ-DS).
