Summit v španielskej Seville potvrdil harmonogram rozšírenia EÚ o nových členov v roku 2004. Zároveň z času na čas preniknú z prostredia Európskej komisie či iných politických kruhov hlasy, ktoré spochybňujú reálnosť tohto termínu. Napríklad komisár pre rozšírenie Günther Verheugen ho začiatkom júla na zasadnutí Výboru regiónov označil za cieľ, ktorý „bude ťažké splniť“. Ostáva však presvedčený, že noví členovia vstúpia do únie pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré budú v júni 2004. Inými slovami, k nijakému posunu rozšírenia nedochádza: prístupová zmluva by sa mala podpísať - podľa možností až s desiatimi krajinami vrátane Slovenska - v termíne od konca marca do konca apríla budúceho roku. Nasledujúci ratifikačný proces môže trvať približne jeden rok.
Toľko oficiálny časový plán. V akom časovom horizonte vidia vstup do Európskej únie - tento pre nás taký dôležitý historický medzník - obyvatelia Slovenska a ako ho odhadujú odborníci?
Rok 2004 (o 1 - 2 roky) vidí reálne zhruba pätina opýtaných občanov, ďalších 30 percent očakáva vstup Slovenska do EÚ neskôr (o 3 - 4 roky), 28 percent odhaduje ešte neskorší dátum. Len nevýznamná menšina si myslí, že Slovensko do EÚ nevstúpi nikdy. Je všeobecne známe, že európska integrácia má vysokú podporu: 70 - 75 percent dospelej populácie podporuje tento cieľ. V bilancii ziskov a strát jasne dominujú prínosy, predovšetkým v sociálnej oblasti, možnosti voľného pohybu a využívania možností spoločného trhu.
Postoje k integrácii sa dlhodobo líšia podľa úrovne vzdelania, kvalifikácie, veku i straníckych sympatií. Pre odhadovanie času vstupu do EÚ platí len posledný z uvedených diferencujúcich faktorov. Tie elektoráty, ktoré sú integrácii naklonenejšie, sú optimistickejšie v otázke dátumu (okolo 40 percent priaznivcov Smeru, SDKÚ a KDH uvádza odpoveď „o 1 - 2 roky“), na druhej strane 52 percent sympatizantov SNS odhaduje, že to bude až o päť a viac rokov. Rovnica čím viac si to želám, tým bližší je očakávaný čas realizácie, však neplatí, ak sa na problém pozrieme cez optiku vzdelania a veku.
Odborníci sa síce častejšie ako verejnosť prikláňajú k najbližšiemu možného termínu, ale väčšina z nich vidí ako reálny časový horizont o 3 - 4 roky. Neskoršia alternatíva je zastúpená iba celkom okrajovo. Celkovo možno povedať, že odborníci sa na dátum vstupu SR do EÚ pozerajú optimistickejšie, vidia ho časovo bližšie ako verejnosť.
Vladimír Bilčík, analytik Spoločnosti pre zahraničnú politiku, si myslí, že prijatie nových členov už o necelý rok a pol je reálne, ale nemožno vylúčiť určitý časový sklz rozširovacieho procesu minimálne o ďalších dvanásť mesiacov. Zostáva však niekoľko otvorených otázok, ktoré môžu skomplikovať konkrétnu pozíciu SR v prístupovom procese do EÚ alebo aj oddialiť rozšírenie ako celok. Podľa Bilčíka „v prípade Slovenska bude rozhodujúci výsledok septembrových parlamentných volieb a najmä vnútorný politický vývoj po voľbách. Kľúč k ukončeniu prístupových rokovaní je dnes primárne v rukách Európskej únie. Ak sa má naplniť časový harmonogram prijímania kandidátskych krajín potvrdený závermi summitu EÚ v Seville, členské štáty musia najneskôr v decembri 2002 dospieť k dohode o budúcom financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky a o spoločnom rozpočte rozšírenej únie. Rozšírenie sa môže výrazne skomplikovať i prípadným opätovným odmietnutím Zmluvy z Nice občanmi Írska“.
Hoci dátum 1. január 2004 nefiguruje ako termín vstupu nových krajín v nijakých oficiálnych dokumentoch EÚ, mnohí ho v únii aj v kandidátskych krajinách berú ako záväzný alebo aspoň orientačný. Cieľ je teda na dosah. Slovensko však má pred sebou ešte jednu „drobnú“ prekážku.
© Inštitút pre verejné otázky
