na ktorých majú zodpovední funkcionári upevňovať sebavedomie a lojalitu radových členov hnutia. Vo vedení HZDS môže spôsobovať rozčarovanie aj to, že s Ivanom Gašparovičom sa verejne stretli veľvyslanci dvoch krajín Visegrádskej štvorky Poľska a Česka a na budúci týždeň je ohlásená jeho schôdzka s maďarským ambasádorom, čo naznačuje, že šéf HZD ani jeho partaj nebudú v takej zahraničnopolitickej izolácii ako Vladimír Mečiar so svojím hnutím. Osobitne však prekvapuje, že neprezieravo sa nechal vtiahnuť do slovnej prestrelky s HZD podpredseda HZDS Vojtech Tkáč.
Tkáč po výroku, že Ivana Lexu môžu vyšetrovatelia prinútiť k priznaniu podaním omamných látok, pridal vyhlásenie, že odchod členov HZDS k Ivanovi Gašparovičovi nie je kritickým stavom, ale „skôr je to katarzia“. Treba pripomenúť, že pojem katarzia, ktorý je podľa slovníka „vnútornou duševnou očistou“, neslobodno zamieňať so slovom katar, ktoré odborná literatúra definuje ako „zápalové ochorenie sliznice spojené so zvýšenou sekréciou“. Vedenie a členovia HZDS majú právo myslieť si o Gašparovičovi a jeho strane čokoľvek, nazývať to však katarziou, je intelektuálna heréza. Čo už len môže byť vnútorne duševne očisťujúce na členstve v hnutí, na čele ktorého stojí Vladimír Mečiar - „garant“ zahraničnej a vnútornej izolácie HZDS? Podpredseda Tkáč si podobnými radikálnymi výrokmi mimoriadne sťažuje svoju politickú budúcnosť. Ak sa však chce zaradiť do šíku Mečiarovho tvrdého jadra jastrabov, urobil to excelentne.
Blížiace sa voľby budú provokovať vedúcich predstaviteľov HZDS, aby slovne útočili na Gašparoviča a HZD. Komu to prospeje, rozhodnú voliči. HZDS a HZD sa bijú o tých istých.
